Nižná Slaná – Čoltovo 8:1 (3:0). Góly domácich: Die 4, Slovák 2, Cangár a Gelda po 1. Rozhodcovia: Raši, Gallo, A. Farkaš, Delegát: Šmelko. Diváci: 30. V druhom domácom zápase v jarnej časti II. triedy ObFZ Rožňava privítala Nižná Slaná desiate mužstvo tabuľky, Čoltovo. Domáci tréner mal po dlhom čase k dispozícii piatich náhradníkov, zo zdravotných dôvodov chýbal Leštach. Posilnenie kádra, postavenie v tabuľke, či nedávne vzájomné zápasy hovorili v prospech domáceho mužstva. Hostia pricestovali len jedenásti, dopredu sa však nevzdávali.Po dvoch dobre zahraných rohoch Valka mali domáci šancu na strelenie gólu, avšak jedna hlavička bola vyhlavičkovaná, či z druhého rohu bolo zakončenie Cangára nepresné. Ďalšiu šancu na gól mal Valko. Potom prišla fáza, keď domáci nekombinovali presne, hostia sa ďalej ako za svoju polovicu ihriska nedostali. Zámery záložníkov na oboch stranách neboli zrealizované.
Domáci hru spresnili, začali hrať aj po pravej strane. Strela Dieho na prekvapenie všetkých skončila v sieti. 1:0. Domáci naďalej útočili, dve strely Hajčiho neboli presné. Štandardná situácia z ľavej strany po faule na Keršáka bola zahraná dobre, gól nepriniesla. Ďalší gól padol jednoduchom vysunutí Slováka Diem. Slovák strelou k vzdialenejšej žrdi zvýšil náskok domácich. 2:0. Krátko potom pridali domáci ďalší gól, ukážková strela Cangára zo šestnástky po odraze od brvna skončila v sieti. 3:0. Krátko potom bol odpískaný koniec polčasu.
Do druhého polčasu dostali šancu hráči, ktorí ešte na jar v majstrovských zápasoch nehrali. Domáci hrali ešte na lepšej úrovni ako v prvom polčase, mali prevahu. Najprv ešte Gelda dve šance nevyužil. Potom však po akcii Cangára s Keršákom po ľavej strane a následnej dorážke prekonal brankára hostí. 4:0. O pár minút zvýšil vedenie domácich Die. Jeho umiestnená strela skončila v sieti. 5:0.
Potom však hostia z ojedinelej akcie znížili. Hráč hostí prešiel cez štyroch domácich hráčov a dobre umiestnenou strelou znížil. 5:1. Domáci im to vrátili takmer okamžite. Po prihrávke od Geldu mal Slovák k dispozícii odkrytú bránu a zvýšil náskok domácich. 6:1. Ďalší gól padol po rohu O. Jungera, keď Die hlavičkou skóroval. 7:1. Posledný gól padol po chybe v obrane hostí, ktorú domáci využili. Gól strelil Die. 8:1. Okrem týchto akcií mali domáci strely O. Jungera, Hajčiho, Keršáka a Dieho. K strele sa odhodlal aj Ján Junger, avšak hráč hostí ju zblokoval. Hostia z priameho kopu trafili len do múru. Ďalšie možnosti domácich na strelenie gólu domácich zastavil ofsajd. Viaceré akcie hostí prekazili obrancovia domácich, brankári tak mali málo práce. Zápas bol ukončený po akcii domácich.
Zostava domácich: Krnáč – Karas (C), Soják, D. Hajči, Schwarz – O. Junger, G. Keršák, Die, Slovák – Cangár, Valko. Náhradníci: J. Tomi, J. Gelda, M. Prónai, Ján Junger, Š. Tomášik (NB). Striedania: I. Krnáč (45. min. Š. Tomášik), D. Valko (45. min. Gelda), J. Cangár (80. min Ján Junger).
Štefan Tomášik
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA II. TRIEDY PO 3 JARNÝCH KOLÁCH:
{jcomments on}
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.