V druhom polčase Drnava značne pribrzdila, a tak Brzotín mal viac možností skórovať, no skvelý Zakhar bol jednoducho neprestreliteľný. Drnava bola viackrát nachytaná v offsajdovej pasci a ťažko sa im presadzovalo v druhej štyridsaťpäťminútovke. Orbánovi však toto neprekážalo a zavŕšil svoj hetrik. Opäť po odkope Búlika. 6:0. Mázik, Emödi, Petro a Slávkay mali na kopačkách ešte nejaké šance, no skóre uzatváral, ako aj včera v dorastneneckom zápase, Emödi. Streleckú parketu mu skvelou nahrávkou pripravil Garaj. 7:0. Koniec! Drnava spravila obrovský krok ku stovke strelených gólov a čo je dôležitejšie, postup do I. triedy je už len krôčik od nich.
Zostava Drnavy: Zakhar - Búlik, Bukovič(46.min - Garaj), R.Kovács, J.Kovács - Emödi, Mázik, Petro, Krága(46.min - Slávkay) - Orbán, Fábián (74.min - Šoltés).
HC Košice_19
Ostatné výsledky:
Kovstav - Pača 2:2 (0:0), góly: Genči, Vil. Gallo - Lopata 2, ŽK: Vil. Gallo - Liška, M. Zagiba, R: K. Chomjak, DZ: Heveši, D: 20, Čoltovo - Kečovo 2:7 (0:1), góly: A. Jonáš, L. Jonáš - Zoller 4, Seman, Kubík, R. Lörinc , ŽK: 0 - Zoller, R: Iglai, DZ: Bodnár, D: 30, Dedinky - Rož. Bystré 2:1 (0:1), góly: T. Novák 2 (1 z 11 m) - J. Tomko, ŽK: Franko, S. Ogurčák - Mátyuš, R: A. Farkaš, DZ: Nagy, D: 50, Niž. Slaná - Jovice 7:1 (3:0) G: P. Milko 3, T. Regrút 2, Cangár 2 - K. Albert, ŽK: Junger, Slovák - 0, ČK: J. Junger (Nižná Slaná) R: Gallo, DZ: Šimšík, D: 20.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 26. KOLE
|
1. |
Drnava |
21 |
18 |
2 |
1 |
97:19 |
56 |
|
2. |
Slavošovce |
20 |
15 |
0 |
5 |
73:32 |
45 |
|
3. |
Rožň. Bystré |
21 |
14 |
2 |
5 |
76:48 |
44 |
|
4. |
Hrhov |
20 |
13 |
0 |
7 |
70:44 |
39 |
|
5. |
Pača |
22 |
12 |
2 |
8 |
65:36 |
38 |
|
6. |
Bohúňovo |
21 |
11 |
5 |
5 |
49:29 |
38 |
|
7. |
Kečovo |
20 |
7 |
5 |
8 |
49:51 |
26 |
|
8. |
Dedinky |
20 |
7 |
5 |
8 |
38:51 |
26 |
|
9. |
Čoltovo |
20 |
7 |
3 |
10 |
39:53 |
24 |
|
10. |
Nižná Slaná |
21 |
6 |
1 |
14 |
46:74 |
19 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
22 |
4 |
2 |
16 |
30:84 |
14 |
|
12. |
Jovice |
21 |
3 |
3 |
15 |
29:86 |
12 |
|
13. |
Kovstav |
21 |
2 |
2 |
17 |
28:82 |
8 |
I. TRIEDA VO FUTBALE
Hostia už prehrávali 0:2
Krásnohorská Dlhá Lúka – Gemerská Poloma 2:3 (2:1). Domáci hráči začali hrať s vervou, lebo chceli vymazať fiasko z minulého 22. kola. Už v 3. min. Korintus hlavou skóroval. 1:0. V ďalšej fáze hry ešte mali šance streliť gól, ale nebolo im súdené šance premeniť. Až v 25. min. z pokutového kopu za faul v pokutovom území Gebe skóroval a upravil stav na 2:0. Niektorí hráči hostí znervózneli a začali komentovať výkon rozhodcu, ktorý ich však toleroval. Hostia dosiahli kontaktný gól až v 42. min. Urbanom a upravili stav na 2:1. Po prestávke sa hostia začali viac pohybovať, pridali na bojovnosti a v 51. min. najlepší hráč na ihrisku Gunár kapitálnou hlavičkou vyrovnal na 2:2. Po následnej prihrávke hráča hosti Liptáka v 72. min. Zatroch ľahko skórova. 2:3. Pred 120 divákmi rozhodoval Molnár. Tréner domáceho mužstva sa vyjadril takto: „K zápasu nemám čo dodať!" Tréner hostí Benedik: "Po posledných slabých výkonoch sme vyradili starších hráčov a poslali madých, ktorí ukázal,i ako treba hrať so srdcom. Svojím pohybom a bojovnosťou potvrdili, že budeme na správnej ceste. Aj touto cestou im ďakujem".
Ladislav Székely
Honce – Dlhá Ves 1:3, Lipovník – Plešivec 12:0, Jablonov n/T – Dobšiná 3:3, Betliar – Rudná 2:0, Vyšná Slaná – Vlachovo 1:2, Kružná – Brzotín 0:1.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 23. KOLE
|
1. |
Lipovník |
23 |
17 |
4 |
2 |
76:19 |
55 |
|
2. |
Dobšiná |
23 |
15 |
6 |
2 |
71:20 |
51 |
|
3. |
Gemerská Poloma |
23 |
12 |
4 |
7 |
41:43 |
40 |
|
4. |
Rudná |
23 |
11 |
6 |
6 |
62:35 |
39 |
|
5. |
Krh. Dlhá Lúka |
23 |
12 |
3 |
8 |
54:37 |
39 |
|
6. |
Jablonov n/T |
23 |
10 |
5 |
8 |
44:40 |
35 |
|
7. |
Kružná |
23 |
11 |
1 |
11 |
62:47 |
34 |
|
8. |
Brzotín |
23 |
9 |
5 |
9 |
32:49 |
32 |
|
9. |
Dlhá Ves |
23 |
9 |
3 |
11 |
51:45 |
30 |
|
10. |
Vyšná Slaná |
23 |
7 |
8 |
8 |
40:45 |
29 |
|
10. |
Betliar |
23 |
7 |
6 |
10 |
28:37 |
27 |
|
12. |
Vlachovo |
23 |
6 |
0 |
17 |
30:71 |
18 |
|
13. |
Plešivec |
23 |
5 |
1 |
17 |
23:85 |
16 |
|
14. |
Honce |
23 |
3 |
2 |
18 |
20:61 |
11 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY
I. trieda – 24. kolo: Dlhá Ves – Kružná, Brzotín – Vyšná Slaná, Vlachovo – Betliar, Rudná – JAblonov, Dobšiná – Lipovník, Plešivec – Krh. Dlhá Lúka, Gemerská Poloma – Honce.
II. trieda 27. kolo: Pača, Rožň. Bystré a Drnava – voľno, Kovstav – Nižná Slaná, Jovice – Dedinky, Hrhov – Čoltovo, Kečovo – Slavošovce, Ml. Brzotín – Bohúňovo.
Zo zápasu II. triedy Čoltovo - Kečovo 2:7
{jcomments on}
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-