FK Gemerská Hôrka - TJ Tatran Betliar 0:0. Majstrovský futbalový zápas VI. ligy KG. Žlté karty: 28' Štefan Dostal (Gemerská Hôrka), 91' Ján Benedikty (Betliar), Hlavný rozhodca: Michal Biroš, naďalej veľmi dobre kombinovali, no proti skúsenej a dobre fungujúcej obrane si gólové šance vytvoriť nedokázali. Tie prišli až na konci prvej polhodiny hry. Najskôr v 26. minúte mieril Szkokan, po prihrávke aktívneho Viktora Kováča, tesne vedľa a potom dobrá strela z približne 25 metrov skončila len tesne nad brvnom hosťujúcej brány. Hostia sa strelecky pripomenuli až v 44. minúte, kedy po samostatnej akcii to strelou z hranice šestnástky skúšal nepresne Vlado Kováč. Polčas tak skončil bezgólovou remízou.
Druhý polčas odštartovali nepresné strely L. Lörinca a Demetera. Potom však iniciatívu prevzali domáci, ktorí zatlačili hráčov Tatrana pred vlastnú šestnástku. Hostia sa zamerali na brejky, pričom sa útočník Demeter stiahol do stredu a L. Lörinc tak ostal na hrote osamotený. Tlak a nervozita domácich sa s pribúdajúcim časom stupňovali, no Betliarčania, hoci niekedy aj s prispením šťasteny, bezgólový stav udržali až do konca. Zápas tak skončil bezgólovou remízou, po ktorej si obe mužstvá pripísali po jednom bode. Vzhľadom na predvedenú hru bola remíza 0:0 víťazstvom Betliarčanov.
GEMERSKÁ HôRKA: 1 - Gabriel Kováč, 9 - Dávid Bodnár, 11 - Richard Szkokan, 12 - Richard Lorincz, 8 - Gabriel Demjén, 14 - Viktor Kováč, 16 - Ákos Lippai, 10 - Štefan Tóth, 4 - Štefan Dostal, 2 - Alexander Izák, 3 - Dávid Zsóri. Striedali: 6 - Róbert Ferdinand, 5 - Miroslav Lorinc.
I. Tokoly (admin fktatranbetliar.webnode.sk)
Ostatné výsledky 17. kola: Krásnohorské Podhradie - Geča 73 1:0 (1:0). Góly: Attila Prónyai. ŽK: Erdofalvi, Kiss, Zdechovan - Figura, Milkovič, Jurek , ČK: Jurek (Geča). R: Šoltés, Mačák, Mano, DS: Popík, D: 180.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.