Futbalisti Krásnohorskej Dlhej Lúky v posledných rokoch znamenajú v I. triede majstrovstva okresu Rožňava istý kvalitatívny pojem. Pohľady fanúšikov sa preto každú nedeľu počas súťaže opierali práve na nich, ako si budú počínať a aký dokážu uhrať výsledok najmä na súperových ihriskách. Nemusím nikho presviedčať o tom, že patria medzi popredné mužstvá tejto súťaže. Zo štrnástich zápasov 9 vyhrali, dva remizovali a tri prehrali. V týchto zápasoch dosiahli skóre 52:22 a získali na svoje - Spomeňme na úvod, že futbalisti Krásnohorskej Dlhej Lúky obsadili v uplynulom ročníku prvé miesto v I. triede majstrovstva okresu Rožňava. Pre známe príčiny ale nevyužilo možnosť reprezentovať horný Gemer i obec vo vyššej súťaži. Radšej volili pripojiť k futbalistom Áčka aj B mužstvo, ktoré štartuje v II. triede. Ako táto situácia ovplyvnila vstup do futbalového ročníka 2012-2013?
+ Samozrejme, že v radoch našich spoluhráčov bola dilema, ako sa k tomu postaviť. Časť nás skúsených bola za postup, samozrejme mali sme vyhliadnuté posily. Nebude tajomstvom, že opäť bola Gemerská Hôrka razantnejšia, tak ako onoho času so získavaním posíl do Plešivca (Šaliga a Dostal). I teraz tvrdím, že ak by boli prišli obaja onoho času do Plešivca, zotrvali by sme v tej súťaži. Teraz sme rokovali so Skokanom, Bodnárom a čiastočne jedine Lórincz nám podpísal. Otázneho sme mali Salatu, mali sme ešte jedného hráča z Jablonova, boli sme v kontakte s Milošom Gallom, teda toto malo byť gro posíl a naše mužstvo mohlo byť konkurencieschopné. Z pochopiteľných ekonomických dôvodov to padlo a tak sa vedenie rozhodlo nastúpiť do 1. triedy. Beriem i fakt, že padla motivácia a na druhej strane dochádzka na tréningy je žalostná !!! No B mužstvo bolo skôr pomoc susednej rivalitnej obci, kde sa nepochopiteľne nezhodli isté vplyvy, ale mne neradno komentovať tento stav, nakoľko mi je nie zrejmý. Je na škodu, že bašta kvalitného futbalu v okrese, akým bol Lipovník, sa vytratil. Pre mňa je rozčarovaním postoj zainteresovaných k dianiu v samotnej obci, čo sa týka prístupu k futbalu. Na druhej strane som bol aktívny v komunálnej politike a viem, ako vie ovplyvniť, ak chcú, pár poslancov chod istej organizácie v obci. Chod B mužstva je v réžii Lipovníka, teda do tej témy by som nerád zasahoval.
- A mužstvo, zdá sa, malo na začiatku ročníka pomerne dosť starostí s hrou, aj keď má v kolektíve Jána Čižmára, vlaňajšieho najúspešnejšieho strelca. Malo mužstvo najviac, aby sa tak pomaly zžilo v staronovej súťaži?
+ Áno všetko sa točí, myslím si, o kolo jedného z naj hráčov, ktorý kedysi hrával za Dlhú Lúku. Bola to takpovediac veľká ryba na udici pána Bernátha. No povedzme si otvorene, nedosahujeme jeho kvality a často čakáme, že sám rozhodne zápasy, a to nejde. Na druhej strane Anna a Bodnár sú kvalitní hráči, od ktorých by sa očakávalo viac. Možno, ako starší hráč mu môžem niečo vytknúť, ale stále vieme, že je to on, na koho musíme hrať, nakoľko proste taký je náš systém hry. V úvode sme mali problémy s brankárom a pochopím zmýšľanie Skokana, ktorý má aj iné ciele ako športové a beriem jeho odchod tak ako je. Myslím si, že ale po zime bude post brankára vyriešený a jar v pohode zvládneme. Pri dobrej konštelácii by sme nemali do konca súťaže prehrať, ale takto asi každé mužstvo zmýšľa.
- Mohli by ste rozmeniť na drobnejšie pôsobenie Krásnohorskej Dlhej Lúky v jesennej časti?
Jednoznačne úvody sezón nám nevyšli a Betliar nás nachytal na holičkách. V oboch prípadoch sme mali na nich, ale neboli sme efektívni, a okrem toho majú skvelého brankára. Neskôr sme zbabrali zápas v Drnave, kde sme po polčase viedli, ale nezmyselne sme prestriedali, a skončilo to prehrou. Dozaista nás mrzí opäť remíza vo Vyšnej Slanej, kde sme tentokrát mali na nich, a tiež „nezabudnuteľný“ výkon v Rudnej. Práve tieto dva body nám chýbajú k spokojnosti. Tu však zaúradovalo ego iného. Ak si vezmeme herný prejav, nemali sme asi zápas, kde by sme excelovali od úvodnej do poslednej minutý, ale boli zápasy, kde sme mali dobré chvíle a na tom treba stavať. V podstate ak by sme mali o 3 body viac, boli by sme spokojní.
- Čo spôsobilo, že mužstvo zo 14 zápasov 3 prehralo a dva zápasy iba remizovalo?
+ Až tak zlá štatistika to nie je, ale pravdu povediac oproti vlaňajšku sme si už vyčerpali bodové straty. Stratili sme hlavne doma a oproti vlaňajšku sme uhrali 2 x plusový bod z Rudnej a Vyšnej Slanej. Štatistika často klame a preto je to skreslené. Na druhej strane Vyšná Slaná hrá dobré zápasy a aj Bystré umne zbiera body. Pozitívum oproti súperom je to, že sme nestratili s Hrhovom a ani s Dedinkami, ako naši súperi. Prehry pramenili z nekompletnosti a z taktickej nevyzretosti.
- Na koho sa tréner spoliehal v tejto časti súťaže?
+ (úsmev) Neviem, kto je tréner nášho mužstva, viem kto je tréner béčka. Po odchode pána Teleckého (čo si myslím je pre nás veľká škoda) si myslím osobne, že trénerom je realizačný tým. Je to nanajvýš podivné, ale nie nemožné. Dozaista kladie sa dôraz na Čižmára, a nás starších. Viac by prospelo mužstvu, keby Gebe využil svoje kvality a skúsenosti, ale on radšej hráva pomenej. A isto sa očakáva veľa od Annu, Icsa, Bodnára. Samozrejme Korintuš ako kapitán, by mal byť príkladom v zápasovom ako i tréningovom prístupe.
- Mužstvo dosť ťažilo z presnej koncovky najlepšieho strelca Čižmára. Bude jeho pomoc stačiť mužstvu aj v odvetnej časti?
+ Myslím si že áno, nehľadiac na pár zápasov, Jano skóruje s pravidelnosťou. Je pravda, že s odstupom mu sekunduje pár hráčov. Potešilo by ale golové prebudenie Annu. My vieme, že Jano šance viac-menej premení a je logické, že naňho sa hráva. Ale veď to by robilo každé mužstvo.
- Keby náhodou Krh. Dlhá Lúka znovu zvíťazila v tomto ročníku, využije šancu postúpiť vyššie? Kto má najväčšiu šancu okrem vás postúpiť?
+ Nemyslím si, že by opätovne zvažovali postup i keď sa o tom povrávalo. Časy spejú k horšiemu, a tak už je úspech, že sme vlani zvíťazili v súťaži. Teraz bude rozhodovať vôľa a kvalita. Vôľa je na strane Drnavy a kvalita na strane Betliara. Čierny kôň môže byť Vyšná Slaná, ale zrejme asi by nechceli postúpiť. Zo závetria sa dobre atakuje a my sme nepovedali posledné slovo.
- Nezdá sa Vám nevyužiť šancu mužstva k postupu do vyššej súťaže za sklamanie nielen samotných hráčov, ale i funkcionárov? Veď je to aspoň rok príležitosť overiť si svoje kvality v inej súťaži s inými mužstvami.
+ Jednoznačne v tejto veci s vami súhlasím a niekoľko mužstiev v okrese by túto „životnú“ šancu nezahodilo. Je to skúsenosť pre hráčov, zážitok pre fanúšikov, ale na druhej strane zaťažkávajúca skúška pre funkcionárov a klubovú kasu. Vedenie sa takto rozhodlo a my to rešpektujeme.
Za rozhovor ďakuje
Ondrej Doboš
{gallery}futbal/2013/luka{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.