- Spomeňme na úvod, že futbalisti Krásnohorskej Dlhej Lúky obsadili v uplynulom ročníku prvé miesto v I. triede majstrovstva okresu Rožňava. Pre známe príčiny ale nevyužilo možnosť reprezentovať horný Gemer i obec vo vyššej súťaži. Radšej volili pripojiť k futbalistom Áčka aj B mužstvo, ktoré štartuje v II. triede. Ako táto situácia ovplyvnila vstup do futbalového ročníka 2012-2013?
+ Samozrejme, že v radoch našich spoluhráčov bola dilema, ako sa k tomu postaviť. Časť nás skúsených bola za postup, samozrejme mali sme vyhliadnuté posily. Nebude tajomstvom, že opäť bola Gemerská Hôrka razantnejšia, tak ako onoho času so získavaním posíl do Plešivca (Šaliga a Dostal). I teraz tvrdím, že ak by boli prišli obaja onoho času do Plešivca, zotrvali by sme v tej súťaži. Teraz sme rokovali so Skokanom, Bodnárom a čiastočne jedine Lórincz nám podpísal. Otázneho sme mali Salatu, mali sme ešte jedného hráča z Jablonova, boli sme v kontakte s Milošom Gallom, teda toto malo byť gro posíl a naše mužstvo mohlo byť konkurencieschopné. Z pochopiteľných ekonomických dôvodov to padlo a tak sa vedenie rozhodlo nastúpiť do 1. triedy. Beriem i fakt, že padla motivácia a na druhej strane dochádzka na tréningy je žalostná !!! No B mužstvo bolo skôr pomoc susednej rivalitnej obci, kde sa nepochopiteľne nezhodli isté vplyvy, ale mne neradno komentovať tento stav, nakoľko mi je nie zrejmý. Je na škodu, že bašta kvalitného futbalu v okrese, akým bol Lipovník, sa vytratil. Pre mňa je rozčarovaním postoj zainteresovaných k dianiu v samotnej obci, čo sa týka prístupu k futbalu. Na druhej strane som bol aktívny v komunálnej politike a viem, ako vie ovplyvniť, ak chcú, pár poslancov chod istej organizácie v obci. Chod B mužstva je v réžii Lipovníka, teda do tej témy by som nerád zasahoval.
- A mužstvo, zdá sa, malo na začiatku ročníka pomerne dosť starostí s hrou, aj keď má v kolektíve Jána Čižmára, vlaňajšieho najúspešnejšieho strelca. Malo mužstvo najviac, aby sa tak pomaly zžilo v staronovej súťaži?
+ Áno všetko sa točí, myslím si, o kolo jedného z naj hráčov, ktorý kedysi hrával za Dlhú Lúku. Bola to takpovediac veľká ryba na udici pána Bernátha. No povedzme si otvorene, nedosahujeme jeho kvality a často čakáme, že sám rozhodne zápasy, a to nejde. Na druhej strane Anna a Bodnár sú kvalitní hráči, od ktorých by sa očakávalo viac. Možno, ako starší hráč mu môžem niečo vytknúť, ale stále vieme, že je to on, na koho musíme hrať, nakoľko proste taký je náš systém hry. V úvode sme mali problémy s brankárom a pochopím zmýšľanie Skokana, ktorý má aj iné ciele ako športové a beriem jeho odchod tak ako je. Myslím si, že ale po zime bude post brankára vyriešený a jar v pohode zvládneme. Pri dobrej konštelácii by sme nemali do konca súťaže prehrať, ale takto asi každé mužstvo zmýšľa.
- Mohli by ste rozmeniť na drobnejšie pôsobenie Krásnohorskej Dlhej Lúky v jesennej časti?
Jednoznačne úvody sezón nám nevyšli a Betliar nás nachytal na holičkách. V oboch prípadoch sme mali na nich, ale neboli sme efektívni, a okrem toho majú skvelého brankára. Neskôr sme zbabrali zápas v Drnave, kde sme po polčase viedli, ale nezmyselne sme prestriedali, a skončilo to prehrou. Dozaista nás mrzí opäť remíza vo Vyšnej Slanej, kde sme tentokrát mali na nich, a tiež „nezabudnuteľný“ výkon v Rudnej. Práve tieto dva body nám chýbajú k spokojnosti. Tu však zaúradovalo ego iného. Ak si vezmeme herný prejav, nemali sme asi zápas, kde by sme excelovali od úvodnej do poslednej minutý, ale boli zápasy, kde sme mali dobré chvíle a na tom treba stavať. V podstate ak by sme mali o 3 body viac, boli by sme spokojní.
- Čo spôsobilo, že mužstvo zo 14 zápasov 3 prehralo a dva zápasy iba remizovalo?
+ Až tak zlá štatistika to nie je, ale pravdu povediac oproti vlaňajšku sme si už vyčerpali bodové straty. Stratili sme hlavne doma a oproti vlaňajšku sme uhrali 2 x plusový bod z Rudnej a Vyšnej Slanej. Štatistika často klame a preto je to skreslené. Na druhej strane Vyšná Slaná hrá dobré zápasy a aj Bystré umne zbiera body. Pozitívum oproti súperom je to, že sme nestratili s Hrhovom a ani s Dedinkami, ako naši súperi. Prehry pramenili z nekompletnosti a z taktickej nevyzretosti.
- Na koho sa tréner spoliehal v tejto časti súťaže?
+ (úsmev) Neviem, kto je tréner nášho mužstva, viem kto je tréner béčka. Po odchode pána Teleckého (čo si myslím je pre nás veľká škoda) si myslím osobne, že trénerom je realizačný tým. Je to nanajvýš podivné, ale nie nemožné. Dozaista kladie sa dôraz na Čižmára, a nás starších. Viac by prospelo mužstvu, keby Gebe využil svoje kvality a skúsenosti, ale on radšej hráva pomenej. A isto sa očakáva veľa od Annu, Icsa, Bodnára. Samozrejme Korintuš ako kapitán, by mal byť príkladom v zápasovom ako i tréningovom prístupe.
- Mužstvo dosť ťažilo z presnej koncovky najlepšieho strelca Čižmára. Bude jeho pomoc stačiť mužstvu aj v odvetnej časti?
+ Myslím si že áno, nehľadiac na pár zápasov, Jano skóruje s pravidelnosťou. Je pravda, že s odstupom mu sekunduje pár hráčov. Potešilo by ale golové prebudenie Annu. My vieme, že Jano šance viac-menej premení a je logické, že naňho sa hráva. Ale veď to by robilo každé mužstvo.
- Keby náhodou Krh. Dlhá Lúka znovu zvíťazila v tomto ročníku, využije šancu postúpiť vyššie? Kto má najväčšiu šancu okrem vás postúpiť?
+ Nemyslím si, že by opätovne zvažovali postup i keď sa o tom povrávalo. Časy spejú k horšiemu, a tak už je úspech, že sme vlani zvíťazili v súťaži. Teraz bude rozhodovať vôľa a kvalita. Vôľa je na strane Drnavy a kvalita na strane Betliara. Čierny kôň môže byť Vyšná Slaná, ale zrejme asi by nechceli postúpiť. Zo závetria sa dobre atakuje a my sme nepovedali posledné slovo.
- Nezdá sa Vám nevyužiť šancu mužstva k postupu do vyššej súťaže za sklamanie nielen samotných hráčov, ale i funkcionárov? Veď je to aspoň rok príležitosť overiť si svoje kvality v inej súťaži s inými mužstvami.
+ Jednoznačne v tejto veci s vami súhlasím a niekoľko mužstiev v okrese by túto „životnú“ šancu nezahodilo. Je to skúsenosť pre hráčov, zážitok pre fanúšikov, ale na druhej strane zaťažkávajúca skúška pre funkcionárov a klubovú kasu. Vedenie sa takto rozhodlo a my to rešpektujeme.
Za rozhovor ďakuje
Ondrej Doboš
{gallery}futbal/2013/luka{/gallery}
{jcomments on}
































Futbalisti Krásnohorskej Dlhej Lúky v posledných rokoch znamenajú v I. triede majstrovstva okresu Rožňava istý kvalitatívny pojem. Pohľady fanúšikov sa preto každú nedeľu počas súťaže opierali práve na nich, ako si budú počínať a aký dokážu uhrať výsledok najmä na súperových ihriskách. Nemusím nikho presviedčať o tom, že patria medzi popredné mužstvá tejto súťaže. Zo štrnástich zápasov 9 vyhrali, dva remizovali a tri prehrali. V týchto zápasoch dosiahli skóre 52:22 a získali na svoje
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).