- Spomeňme na úvod, že futbalisti Krásnohorskej Dlhej Lúky obsadili v uplynulom ročníku prvé miesto v I. triede majstrovstva okresu Rožňava. Pre známe príčiny ale nevyužilo možnosť reprezentovať horný Gemer i obec vo vyššej súťaži. Radšej volili pripojiť k futbalistom Áčka aj B mužstvo, ktoré štartuje v II. triede. Ako táto situácia ovplyvnila vstup do futbalového ročníka 2012-2013?
+ Samozrejme, že v radoch našich spoluhráčov bola dilema, ako sa k tomu postaviť. Časť nás skúsených bola za postup, samozrejme mali sme vyhliadnuté posily. Nebude tajomstvom, že opäť bola Gemerská Hôrka razantnejšia, tak ako onoho času so získavaním posíl do Plešivca (Šaliga a Dostal). I teraz tvrdím, že ak by boli prišli obaja onoho času do Plešivca, zotrvali by sme v tej súťaži. Teraz sme rokovali so Skokanom, Bodnárom a čiastočne jedine Lórincz nám podpísal. Otázneho sme mali Salatu, mali sme ešte jedného hráča z Jablonova, boli sme v kontakte s Milošom Gallom, teda toto malo byť gro posíl a naše mužstvo mohlo byť konkurencieschopné. Z pochopiteľných ekonomických dôvodov to padlo a tak sa vedenie rozhodlo nastúpiť do 1. triedy. Beriem i fakt, že padla motivácia a na druhej strane dochádzka na tréningy je žalostná !!! No B mužstvo bolo skôr pomoc susednej rivalitnej obci, kde sa nepochopiteľne nezhodli isté vplyvy, ale mne neradno komentovať tento stav, nakoľko mi je nie zrejmý. Je na škodu, že bašta kvalitného futbalu v okrese, akým bol Lipovník, sa vytratil. Pre mňa je rozčarovaním postoj zainteresovaných k dianiu v samotnej obci, čo sa týka prístupu k futbalu. Na druhej strane som bol aktívny v komunálnej politike a viem, ako vie ovplyvniť, ak chcú, pár poslancov chod istej organizácie v obci. Chod B mužstva je v réžii Lipovníka, teda do tej témy by som nerád zasahoval.
- A mužstvo, zdá sa, malo na začiatku ročníka pomerne dosť starostí s hrou, aj keď má v kolektíve Jána Čižmára, vlaňajšieho najúspešnejšieho strelca. Malo mužstvo najviac, aby sa tak pomaly zžilo v staronovej súťaži?
+ Áno všetko sa točí, myslím si, o kolo jedného z naj hráčov, ktorý kedysi hrával za Dlhú Lúku. Bola to takpovediac veľká ryba na udici pána Bernátha. No povedzme si otvorene, nedosahujeme jeho kvality a často čakáme, že sám rozhodne zápasy, a to nejde. Na druhej strane Anna a Bodnár sú kvalitní hráči, od ktorých by sa očakávalo viac. Možno, ako starší hráč mu môžem niečo vytknúť, ale stále vieme, že je to on, na koho musíme hrať, nakoľko proste taký je náš systém hry. V úvode sme mali problémy s brankárom a pochopím zmýšľanie Skokana, ktorý má aj iné ciele ako športové a beriem jeho odchod tak ako je. Myslím si, že ale po zime bude post brankára vyriešený a jar v pohode zvládneme. Pri dobrej konštelácii by sme nemali do konca súťaže prehrať, ale takto asi každé mužstvo zmýšľa.
- Mohli by ste rozmeniť na drobnejšie pôsobenie Krásnohorskej Dlhej Lúky v jesennej časti?
Jednoznačne úvody sezón nám nevyšli a Betliar nás nachytal na holičkách. V oboch prípadoch sme mali na nich, ale neboli sme efektívni, a okrem toho majú skvelého brankára. Neskôr sme zbabrali zápas v Drnave, kde sme po polčase viedli, ale nezmyselne sme prestriedali, a skončilo to prehrou. Dozaista nás mrzí opäť remíza vo Vyšnej Slanej, kde sme tentokrát mali na nich, a tiež „nezabudnuteľný“ výkon v Rudnej. Práve tieto dva body nám chýbajú k spokojnosti. Tu však zaúradovalo ego iného. Ak si vezmeme herný prejav, nemali sme asi zápas, kde by sme excelovali od úvodnej do poslednej minutý, ale boli zápasy, kde sme mali dobré chvíle a na tom treba stavať. V podstate ak by sme mali o 3 body viac, boli by sme spokojní.
- Čo spôsobilo, že mužstvo zo 14 zápasov 3 prehralo a dva zápasy iba remizovalo?
+ Až tak zlá štatistika to nie je, ale pravdu povediac oproti vlaňajšku sme si už vyčerpali bodové straty. Stratili sme hlavne doma a oproti vlaňajšku sme uhrali 2 x plusový bod z Rudnej a Vyšnej Slanej. Štatistika často klame a preto je to skreslené. Na druhej strane Vyšná Slaná hrá dobré zápasy a aj Bystré umne zbiera body. Pozitívum oproti súperom je to, že sme nestratili s Hrhovom a ani s Dedinkami, ako naši súperi. Prehry pramenili z nekompletnosti a z taktickej nevyzretosti.
- Na koho sa tréner spoliehal v tejto časti súťaže?
+ (úsmev) Neviem, kto je tréner nášho mužstva, viem kto je tréner béčka. Po odchode pána Teleckého (čo si myslím je pre nás veľká škoda) si myslím osobne, že trénerom je realizačný tým. Je to nanajvýš podivné, ale nie nemožné. Dozaista kladie sa dôraz na Čižmára, a nás starších. Viac by prospelo mužstvu, keby Gebe využil svoje kvality a skúsenosti, ale on radšej hráva pomenej. A isto sa očakáva veľa od Annu, Icsa, Bodnára. Samozrejme Korintuš ako kapitán, by mal byť príkladom v zápasovom ako i tréningovom prístupe.
- Mužstvo dosť ťažilo z presnej koncovky najlepšieho strelca Čižmára. Bude jeho pomoc stačiť mužstvu aj v odvetnej časti?
+ Myslím si že áno, nehľadiac na pár zápasov, Jano skóruje s pravidelnosťou. Je pravda, že s odstupom mu sekunduje pár hráčov. Potešilo by ale golové prebudenie Annu. My vieme, že Jano šance viac-menej premení a je logické, že naňho sa hráva. Ale veď to by robilo každé mužstvo.
- Keby náhodou Krh. Dlhá Lúka znovu zvíťazila v tomto ročníku, využije šancu postúpiť vyššie? Kto má najväčšiu šancu okrem vás postúpiť?
+ Nemyslím si, že by opätovne zvažovali postup i keď sa o tom povrávalo. Časy spejú k horšiemu, a tak už je úspech, že sme vlani zvíťazili v súťaži. Teraz bude rozhodovať vôľa a kvalita. Vôľa je na strane Drnavy a kvalita na strane Betliara. Čierny kôň môže byť Vyšná Slaná, ale zrejme asi by nechceli postúpiť. Zo závetria sa dobre atakuje a my sme nepovedali posledné slovo.
- Nezdá sa Vám nevyužiť šancu mužstva k postupu do vyššej súťaže za sklamanie nielen samotných hráčov, ale i funkcionárov? Veď je to aspoň rok príležitosť overiť si svoje kvality v inej súťaži s inými mužstvami.
+ Jednoznačne v tejto veci s vami súhlasím a niekoľko mužstiev v okrese by túto „životnú“ šancu nezahodilo. Je to skúsenosť pre hráčov, zážitok pre fanúšikov, ale na druhej strane zaťažkávajúca skúška pre funkcionárov a klubovú kasu. Vedenie sa takto rozhodlo a my to rešpektujeme.
Za rozhovor ďakuje
Ondrej Doboš
{gallery}futbal/2013/luka{/gallery}
{jcomments on}

































Futbalisti Krásnohorskej Dlhej Lúky v posledných rokoch znamenajú v I. triede majstrovstva okresu Rožňava istý kvalitatívny pojem. Pohľady fanúšikov sa preto každú nedeľu počas súťaže opierali práve na nich, ako si budú počínať a aký dokážu uhrať výsledok najmä na súperových ihriskách. Nemusím nikho presviedčať o tom, že patria medzi popredné mužstvá tejto súťaže. Zo štrnástich zápasov 9 vyhrali, dva remizovali a tri prehrali. V týchto zápasoch dosiahli skóre 52:22 a získali na svoje
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-