Futbalisti Krásnohorskej Dlhej Lúky v posledných rokoch znamenajú v I. triede majstrovstva okresu Rožňava istý kvalitatívny pojem. Pohľady fanúšikov sa preto každú nedeľu počas súťaže opierali práve na nich, ako si budú počínať a aký dokážu uhrať výsledok najmä na súperových ihriskách. Nemusím nikho presviedčať o tom, že patria medzi popredné mužstvá tejto súťaže. Zo štrnástich zápasov 9 vyhrali, dva remizovali a tri prehrali. V týchto zápasoch dosiahli skóre 52:22 a získali na svoje - Spomeňme na úvod, že futbalisti Krásnohorskej Dlhej Lúky obsadili v uplynulom ročníku prvé miesto v I. triede majstrovstva okresu Rožňava. Pre známe príčiny ale nevyužilo možnosť reprezentovať horný Gemer i obec vo vyššej súťaži. Radšej volili pripojiť k futbalistom Áčka aj B mužstvo, ktoré štartuje v II. triede. Ako táto situácia ovplyvnila vstup do futbalového ročníka 2012-2013?
+ Samozrejme, že v radoch našich spoluhráčov bola dilema, ako sa k tomu postaviť. Časť nás skúsených bola za postup, samozrejme mali sme vyhliadnuté posily. Nebude tajomstvom, že opäť bola Gemerská Hôrka razantnejšia, tak ako onoho času so získavaním posíl do Plešivca (Šaliga a Dostal). I teraz tvrdím, že ak by boli prišli obaja onoho času do Plešivca, zotrvali by sme v tej súťaži. Teraz sme rokovali so Skokanom, Bodnárom a čiastočne jedine Lórincz nám podpísal. Otázneho sme mali Salatu, mali sme ešte jedného hráča z Jablonova, boli sme v kontakte s Milošom Gallom, teda toto malo byť gro posíl a naše mužstvo mohlo byť konkurencieschopné. Z pochopiteľných ekonomických dôvodov to padlo a tak sa vedenie rozhodlo nastúpiť do 1. triedy. Beriem i fakt, že padla motivácia a na druhej strane dochádzka na tréningy je žalostná !!! No B mužstvo bolo skôr pomoc susednej rivalitnej obci, kde sa nepochopiteľne nezhodli isté vplyvy, ale mne neradno komentovať tento stav, nakoľko mi je nie zrejmý. Je na škodu, že bašta kvalitného futbalu v okrese, akým bol Lipovník, sa vytratil. Pre mňa je rozčarovaním postoj zainteresovaných k dianiu v samotnej obci, čo sa týka prístupu k futbalu. Na druhej strane som bol aktívny v komunálnej politike a viem, ako vie ovplyvniť, ak chcú, pár poslancov chod istej organizácie v obci. Chod B mužstva je v réžii Lipovníka, teda do tej témy by som nerád zasahoval.
- A mužstvo, zdá sa, malo na začiatku ročníka pomerne dosť starostí s hrou, aj keď má v kolektíve Jána Čižmára, vlaňajšieho najúspešnejšieho strelca. Malo mužstvo najviac, aby sa tak pomaly zžilo v staronovej súťaži?
+ Áno všetko sa točí, myslím si, o kolo jedného z naj hráčov, ktorý kedysi hrával za Dlhú Lúku. Bola to takpovediac veľká ryba na udici pána Bernátha. No povedzme si otvorene, nedosahujeme jeho kvality a často čakáme, že sám rozhodne zápasy, a to nejde. Na druhej strane Anna a Bodnár sú kvalitní hráči, od ktorých by sa očakávalo viac. Možno, ako starší hráč mu môžem niečo vytknúť, ale stále vieme, že je to on, na koho musíme hrať, nakoľko proste taký je náš systém hry. V úvode sme mali problémy s brankárom a pochopím zmýšľanie Skokana, ktorý má aj iné ciele ako športové a beriem jeho odchod tak ako je. Myslím si, že ale po zime bude post brankára vyriešený a jar v pohode zvládneme. Pri dobrej konštelácii by sme nemali do konca súťaže prehrať, ale takto asi každé mužstvo zmýšľa.
- Mohli by ste rozmeniť na drobnejšie pôsobenie Krásnohorskej Dlhej Lúky v jesennej časti?
Jednoznačne úvody sezón nám nevyšli a Betliar nás nachytal na holičkách. V oboch prípadoch sme mali na nich, ale neboli sme efektívni, a okrem toho majú skvelého brankára. Neskôr sme zbabrali zápas v Drnave, kde sme po polčase viedli, ale nezmyselne sme prestriedali, a skončilo to prehrou. Dozaista nás mrzí opäť remíza vo Vyšnej Slanej, kde sme tentokrát mali na nich, a tiež „nezabudnuteľný“ výkon v Rudnej. Práve tieto dva body nám chýbajú k spokojnosti. Tu však zaúradovalo ego iného. Ak si vezmeme herný prejav, nemali sme asi zápas, kde by sme excelovali od úvodnej do poslednej minutý, ale boli zápasy, kde sme mali dobré chvíle a na tom treba stavať. V podstate ak by sme mali o 3 body viac, boli by sme spokojní.
- Čo spôsobilo, že mužstvo zo 14 zápasov 3 prehralo a dva zápasy iba remizovalo?
+ Až tak zlá štatistika to nie je, ale pravdu povediac oproti vlaňajšku sme si už vyčerpali bodové straty. Stratili sme hlavne doma a oproti vlaňajšku sme uhrali 2 x plusový bod z Rudnej a Vyšnej Slanej. Štatistika často klame a preto je to skreslené. Na druhej strane Vyšná Slaná hrá dobré zápasy a aj Bystré umne zbiera body. Pozitívum oproti súperom je to, že sme nestratili s Hrhovom a ani s Dedinkami, ako naši súperi. Prehry pramenili z nekompletnosti a z taktickej nevyzretosti.
- Na koho sa tréner spoliehal v tejto časti súťaže?
+ (úsmev) Neviem, kto je tréner nášho mužstva, viem kto je tréner béčka. Po odchode pána Teleckého (čo si myslím je pre nás veľká škoda) si myslím osobne, že trénerom je realizačný tým. Je to nanajvýš podivné, ale nie nemožné. Dozaista kladie sa dôraz na Čižmára, a nás starších. Viac by prospelo mužstvu, keby Gebe využil svoje kvality a skúsenosti, ale on radšej hráva pomenej. A isto sa očakáva veľa od Annu, Icsa, Bodnára. Samozrejme Korintuš ako kapitán, by mal byť príkladom v zápasovom ako i tréningovom prístupe.
- Mužstvo dosť ťažilo z presnej koncovky najlepšieho strelca Čižmára. Bude jeho pomoc stačiť mužstvu aj v odvetnej časti?
+ Myslím si že áno, nehľadiac na pár zápasov, Jano skóruje s pravidelnosťou. Je pravda, že s odstupom mu sekunduje pár hráčov. Potešilo by ale golové prebudenie Annu. My vieme, že Jano šance viac-menej premení a je logické, že naňho sa hráva. Ale veď to by robilo každé mužstvo.
- Keby náhodou Krh. Dlhá Lúka znovu zvíťazila v tomto ročníku, využije šancu postúpiť vyššie? Kto má najväčšiu šancu okrem vás postúpiť?
+ Nemyslím si, že by opätovne zvažovali postup i keď sa o tom povrávalo. Časy spejú k horšiemu, a tak už je úspech, že sme vlani zvíťazili v súťaži. Teraz bude rozhodovať vôľa a kvalita. Vôľa je na strane Drnavy a kvalita na strane Betliara. Čierny kôň môže byť Vyšná Slaná, ale zrejme asi by nechceli postúpiť. Zo závetria sa dobre atakuje a my sme nepovedali posledné slovo.
- Nezdá sa Vám nevyužiť šancu mužstva k postupu do vyššej súťaže za sklamanie nielen samotných hráčov, ale i funkcionárov? Veď je to aspoň rok príležitosť overiť si svoje kvality v inej súťaži s inými mužstvami.
+ Jednoznačne v tejto veci s vami súhlasím a niekoľko mužstiev v okrese by túto „životnú“ šancu nezahodilo. Je to skúsenosť pre hráčov, zážitok pre fanúšikov, ale na druhej strane zaťažkávajúca skúška pre funkcionárov a klubovú kasu. Vedenie sa takto rozhodlo a my to rešpektujeme.
Za rozhovor ďakuje
Ondrej Doboš
{gallery}futbal/2013/luka{/gallery}
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.