Úvod zápasu bol ešte z oboch strán vyrovnaný. Potom však domáce mužstvo začalo mať prevahu. Väčšinou útočilo po svojej ľavej strane, kde sa výrazne v prvom polčase cez Schwarza nepresadili. Za domácich bol strelecky najaktívnejší Chochol, avšak z piatich striel iba raz trafil bránu. Brankár hostí zasahoval. Ďalšia šanca bola po ľavej strane, keď brankár loptu vyrazil. Pri inej strele domáci hráč trafil do spojnice brvna a žrde. Hostia sa tiež snažili vytvoriť nejaké príležitosti. Raz vybojoval loptu Keršák a raz Die. Po týchto akciách hostia bránu domácich neohrozili. Potom prišla situácia, keď hostia inkasovali nešťastný gól po centri jedného z hráčov domácich. Stopér loptu tečoval do vlastnej bránky. 1:0. Hostia sa po góle snažili útočiť po ľavej strane, strela Valka bola nepresná. Domáci útočili väčšinou tiež po svojej ľavej strane, tvorcom hry bol Chochol. Po dvoch fauloch hostí mali domáci k dispozícii dva priame kopy. Našťastie však nebezpečné situácie po nich nevznikli. Ďalšie dve strely do stredu brány brankár hostí chytil. V závere polčasu sa hra trochu vyrovnala.
V druhom polčase domáci naďalej pokračovali vo svojej hre, bolo vidieť že majú niečo nabehané, či natrénované. Svoju prevahu korunovali gólom na 2:0 po centri, keď brankárovi lopta vypadla a hráč domácich ju poslal do siete. 2:0. Hostia si krátko potom vytvorili šancu na kontaktný gól, po prihrávke Cangára a chybe domáceho hráča bol sám na šestnástke Valko. Jeho zakončenie však nebolo presné. Krátko potom došlo k striedaniam, najprv na domácej strane, keď ľavého záložníka začal hrať Chochol. O pár minút striedali aj hostia. Striedanie sa vydarilo, po prihrávke Keršáka Leštach strelou k ľavej žrdi znížil 2:1. V tejto fáze domáci nehrali na takej úrovni ako v prvom polčase. Hostia si vytvorili ďalšiu šancu, tentokrát strela Leštacha bola nepresná. Ďalšia bola po štandardke, ktorá nebola zahraná najlepšie. Potom však domáci pridali a opäť po svojej ľavej strane útočili. Štyrikrát však zakončenie nebolo presné, keď lopta letela nad bránu, raz pomohlo hosťom brvno. Na druhej strane po strele Dieho tiež zvonilo brvno. Potom hostia mali fázu, keď na pár minút dokázali hru preniesť na polovicu súpera. Neskôr domáci pridali ďalší gól po chybe obrany hostí. 3:1. O ďalší gól sa pokúšal Chochol, jeho strelu brankár vyrazil. Hostia krátko potom striedali, do hry poslal tréner Tomiho. Práve po jeho nahrávke sa dostal Leštach k strele, avšak bola nepresná. Z iných akcií Keršáka a Dieho hostia veľa nevyťažili. Naopak domáci pridali ďalší gól, zásluhu na ňom mal aj Chochol. Po narážačkách nasledoval center z ľavej strany, ktorý hostia neodvrátili a tak domáci hráč poslal loptu do siete. 4:1. Hostia sa snažili niečo spraviť s výsledkom, v ich hre boli aj svetlé momenty. Zápas ukončil rozhodca, keď sa hralo v strede poľa. Domáce mužstvo posilnené o niekoľkých hráčov A – mužstva potvrdilo svoje postavenie v tabuľke.
Štefan Tomášik
{jcomments on}
































Rožňava B – Nižná Slaná 4:1 (1:0). Gól hostí: Leštach. Rozhodcovia: A. Farkaš, J. Gyenes, T. Gyenes, Delegát zápasu: Székely. Diváci: 45. Zostava hostí: Krnáč - Karas, Soják, D. Hajči, Schwarz – O. Junger, G. Keršák, Die, Prónai – Cangár, Valko. Striedania: 65. min. Valko (Leštach), 80. min. O. Junger (Tomi). Náhradníci: J. Tomi, J. Leštach, Š. Tomášik (NB).
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-