V druhom polčase sa pokračovalo útočným atakom z obidvoch strán. V 50. min. Čapó perfektne prihral Vysokému, ktorý upravil stav na 2:1. Radosť domácich trvala len pár minút, lebo Liptai prihral Molčanovi a bolo 2:2. Hostia v snahe bodovať otvorili obranu a to domáci perfektne využili. V 64. min. Čapó vysunul Óvaryho a ten vedľa brankára loptu ľahko zasunul na 3:2. V 68. min. Vysoký nádherným pasom prihral Čapovi a ten stanovil výsledok na konečných 4:2. Veľkých ovácií od divákov sa dostalo obidvom mužstvám za ich predvedený výkon.
Na margo stretnutia - tréner hostí pán Krištóf: „Nemám náladu komentovať." Kapitán hostí pán Fifik: „Hralo sa slušne, prehrali sme zaslúžene. Chceli sme vyhrať a preto sme otvorili obranu, čo hráči domáceho mužstva patrične využili.
Starosta Rudnej pán Kerekeš: „Musím pochváliť hráčov hostí za dobrý výkon a hlavne, že hrali slušne a hrali pekný útočný futbal. Rád by som tiež zdoraznil, že mladý rozhodca výborne a správne rozhodoval.“ Pán Juhász, dlhoročný hráč Rudnej takto komentoval: „Počas mojej aktívnej činnosti som sa nestretol s takým objektívnym rozhodcom.“
Pán Molčan, člen výboru TJ z Vyšnej SLanej: „Musím pochváliť mladého rozhodcu.Tieto slová nás musia potešiť"
Ladislav Székely

































Rudná - Vyšná Slaná 4:2 (1:1). Góly: Óvary 2, Vysoký a Ćapó po 1, za hostí P. Rogos a Molčan. Rozhodoval Béreš. V Rudnej sa stretli dve mužstvá, ktoré sú na horných miestách tabuľky I. triedy a obe chceli predviesť pekný útočný futbal. To sa im aj podarilo!!! 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a