Posledný prípravný zápas pred jarnou časťou futbalovej súťaže preveril hráčov Drnavy i Jablonova Doporučený
Napísal(a) F. E.
Posledný prípravný zápas pred jarnou časťou Drnava absolvovala v Jablonove nad Turňou. Asi 40 divákov sa prišlo pozrieť za pekného slnečného jarného dňa ako Drnava valcuje ďalej. Po Joviciach a Kružnej si to teraz odniesol Jablonov. Aj keď to nebola najkrajšia hra od Drnavy, stačilo to na prehľadné víťazstvo 1:3.
Poďme sa podrobnejšie pozrieť, ako sa to zrodilo:
Drnavčanom sa hlásilo na zápas len 13 hráčov, no tí najdôležitejší zo základnej zostavy nechýbali, a preto to nebolo badať na ich hre. Drnava kontrolovala priebeh zápasu a na konci prvej dvadsaťminútovky sa dočkali vedenia. Najkrajšiu akciu zápasu, na jeden dotyk,
Domáci v druhom polčase začali svižnejšie a na konci 54. minúty ich útočník Szöcs využil chybu brankára hostí Zakhara a vyrovnal. Hra sa po góle vyrovnala a misky váh naklonili pre Drnavu len moment z 73. minúty. Mázik z priameho kopu prekvapil domáceho brankára. 1:2. Od tej chvíle už bolo len jedno mužstvo na ihrisku. Ďalší gól pridal drnavský Mázik o 7 minút neskôr. Búlik ho vysunul skvelým lobom a spomínaný hráč hostí sa nemýlil. Drnava ešte mala aj naviac, no ďalšie šance Mázika, Fabiána či Petra už ostali nevyužité. Konečné skóre 1:3 pre hostí z Drnavy bolo zaslúžené.
Jablonov - Drnava 1:3 (0:1) góly: F. Szöcs - Petro, Mázik 2.
Zostava Drnavy: Zakhar - Garaj, R. Kovács, Búlik, Bukovič - J. Kovács, Petro, Mázik, F. Emödi - Fábián, Farkaš, striedali: Maliňák, Kömlei.
Pozrite si aj stránku futbalového oddielu Baník Drnava TU.
F. E.
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.































S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.