Prečo futbaloví dorastenci Drnavy tesne podľahli v Poproči Doporučený
Napísal(a) F. Emödi
Na domácej pôde Poproč ničí súperov rad za radom. Pred troma kolami zdolali aj vynikajúci Kechnec a tak v poslednom čase slabo hrajúca Drnava v 23. kole IV. dorasteneckej ligy skupíny KG nemala robiť problémy pre domácich. Avšak na začiatku zápasu a po druhom inkasovanom góle Drnava bola lepším mužstvom. Bolo to vďaka tomu, že všetci hráči sa dostavili na zápas a mohli tak hrať v najsilnejšej zostave. Drnavčania za stavu 2:1 už nepustili Poproč na svoju polovičku, neskutočným tlakom ich zatláčali a dvakrát nastrelili brvno. V niektorých momentoch domáci bránili aj s jedenástimi hráčmi. Zápas rozhodval Lang, ktorý dve minúty pred koncom neodpískal jednoznačný faul na Emödiho
Ale domáci sa na začiatku nedostali do tlaku a tak si to hostia vzali do vlastných rúk. Čelovský sa z obrany vydal na útočný výlet, a po boji v rohu ihriska od Szücsa dostal nahrávku a fantastickou strelou trafil šibenicu brány. 0:1! Poproč sa po góle začal preberať, ale hostia vynikajúco bránili. Po faule na Maliňáka za protesty dostal domáci útočník žltú kartu a na ihrisku začali pribúdať ostrejšie zákroky. Zaujímavý moment sa odohral v 35. min. Drnava mala zahrávať autové vhadzovanie, hráči sa rozostavili a vysunuli hore. Avšak rozhodca nepochopiteľne dal loptu domácim a dvaja hráči využili, že z autu neexistuje ofsajd a tak mohli ísť sami na bránu, no hosťujúci obrancovia ich bleskovo dostihli. Tri minúty pred koncom polčasu sa podarilo predsa len domácim presadiť. Domáci kapitán Lackáň sa pretlačil pred P. Kovácsa a vyrovnal. 1:1. Polčas.
Drnave sa zranil stopér N. Kovács, ktorý ani pred dvoma týždňami nedohral, tentoraz to bolo kôli zraneniu kolena. Drnava tak musela zmeniť rozostavenie, niektorí museli zmeniť svoje posty a tak Drnava hrala ofenzívnejšie. Hostia vysunuli obranu a vtedy prišiel rozhodujúci moment. Striedajúci Kuba, v takmer metrovom ofsajde dostal loptu, a skóroval z nájazdu. 2:1. Neskutočné čo sa niekedy deje na ihrisku súpera. A o pár minút útočník domácich stratil opäť nervy, keď odkopol zbytočne loptu a mal ísť pod sprchy po druhej žltej karte, no rozhodca nevylučoval. Domáci v ďalšej tridsaťminútovke nepredviedli nič, Drnava uzamkla Poproč na ich vlastnej pôlke a vytvárala si tlak. Emödiho strela letela nádherne, brankár už len očami sledoval dopad lopty, a na obrovské šťastie pre Porpoč skončilo to na brvne. Maliňák strieľal tiež z podobnej diaľky, a jeho delovka opäť narobila problémy brankárovi domácich. Po centri Šoltésa sa lopta opäť obtrela o brvno a opäť s obrovským šťastím domáci oslobodili šestnástku. Rozhodca nadstavoval 2 minúty, hostia sa predierali do poslednej šance. Emödi sa zbavil obrancu, ktorý ho zo zadu nakopol až tak, že chrániče sa mu vysunuli zo štucne, no nepochopiteľne rozhodca neodpískal faul. A tak Drnava i napriek skvelému kolektívnemu výkonu si nevzala ani jeden bod z hosťujúcej pôdy.
F. Emödi
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-