Do druhého polčasu sa presunul delegát zápasu aj s usporiadateľmi na stranu, kde chýbal druhý asistent, aby sa predišlo ofsajdovým situáciám, tentokrát ale na strane hostí. Páľava ustúpila, čo sa značne prejavilo aj na hre Dediniek. Hra sa vyrovnala a hostia začali domácim podkurovať. Z jednej priamočiarej kolmice sa zrodil vyrovnávajúci gól T. Nováka. V tomto čase si už píšťalka s rozhodcom robila čo chcela. Rozhodujúci bol incident asi z 25-tej minúty 2. polčasu, keď delegát zápasu signalizoval ofsajd útočníka Dediniek, rozhodca ho odpískal s oneskorením, hráč hostí stihol ešte vystreliť, čo nebolo po vôli obrancom Plešivca a jeden z nich T. Nováka napadol zo zadu. Rozhodca akoby nechcel tento incident vidieť. Po protestoch kapitána hostí určil delegát napomenúť ho žltou kartou, na čo reagoval krajný obranca hostí hrubou urážkou na hlavného rozhodcu a ten ho bez milosti vylúčil. Fyzické napadnutie na hráča hostí bolo bez povšimnutia, tak ako aj simulovanie faulov zo strany domácich útočníkov. Domácim sa v početnej výhode podarilo dvakrát skórovať po skrumážach. Sympatické na hráčoch Dediniek bola ich snaha útočiť. Mali aj dve sľubné šance v závere, no chýbalo im viac športového šťastia. Po záverečnom hvizde hostia neskrývali sklamanie z výkonu hlavného rozhodcu.
Marcel Franko, kapitán hostí: Chyba pri konfrontácií: Plešivčania nekonfrontovali hostí. Ako hosťujúci kapitán som konfrontoval 12 hráčov, žiaľ na súpiske ich bolo uvedených 13, no v ruke som držal len 12 registračiek domácich. Všetko začalo zapadať po zápase, keď jeden z domácich divákov uviedol, že hráč č. 7, zapísaný ako Igor Kozák (v zápise) nie je hráčom Plešivca a nastúpil neoprávnene. Iný divák sa vyjadril, že polovicu mužstva údajne ani nepozná. Hráč s č. 7 bol najlepším hráčom domácich na ihrisku. Operoval v strede poľa s výbornou kopaciou technikou, protismerným pohybom, prenášaním hry, presnými nahrávkami tvoril hru domácich. Keď sme si chceli po zápase vypýtať občiansky preukaz kvôli oficiálnemu protestu, údajne tam už dotyčný hráč nebol a delegát zápasu rázne prízvukoval domácemu kapitánovi, že nemusí s týmto súhlasiť. Je to smutné konštatovanie, že laici nám niekedy oveľa lepšie odpískajú prípravné zápasy, ako delegovaní zástupcovia ObFZ.
Zostava Dediniek: Horváth - Černický, Tokoly, Ogurčák, Franko, Révay, Putnocký, Majerčák, Sýkora, Novák, Kuchta.
Marcel Franko
{jcomments on}

































Plešivec - Dedinky 3:1 (1:0). Gól hostí: T. Novák. Zápas sa začal v čase, keď teplomer ukazoval 310 C. Ihrisko bolo veľmi suché a tvrdé, t.zn. podmienky pre obe mužstvá rovnaké. Hráči Dediniek začali tak, ako skončili minulý týždeň v domácom súboji s Rakovnicou, nevýrazne, bez súboja, bez kombinácie. Od začiatku sa domáci pustili do hostí s veľkou chuťou. Vypracovali si niekoľko šancí po prienikoch až do vnútra 16 - tky. Prvý dôležitý moment nastal pri nakopávanej lopte do 16 -tky hostí, kde hosťujúci stopér v snahe odhlavičkovať loptu do bezpečia pred útočiacim domácim hráčom. V tomto súboji sa zrazili dvaja hráči Dediniek s domácim útočníkom a hlavný rozhodca 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a