Podrákoš obhájil finálovú miestenku
Z prvej skupiny si postup do finále vybojoval bez straty bodov Podrákoš, ktorý mal zároveň aj najlepšiu obranu i útok. Postupne zdolal Markušku, Faraón a deklasoval Gem. Polomu B. Druhým postupujúcim sa prekvapujúco stali futbalisti nováčika z Markušky. Gemerskej Polome B nadelili poltucet gólov a zdolali aj domáci celok. Z druhej skupiny postúpila Corpora Fox, ktorá zaťažila konto gólmana Prahy - Stred dvojciferným skóre, ale s Beforou uhrala iba nerozhodný výsledok. Befora zdolala Prahu - Stred rozdielom šiestich gólov, ale nakoniec mohla zasiahnuť do bojov iba o tretie miesto, keďže za Corporou zaostala pri rovnosti bodov o skóre.
Markuška príjemne prekvapila
V boji o tretie miesto si Befora pohár horkosti vypila do dna. Do polčasu mala síce vedená skúseným M. Lengom viac z hry, neustále ostreľovala bránu Markušky, ale skórovať nedokázala. Súper, naopak, jedinú šancu využil na prekonanie gólmana Gallíka, inak rozhodcu z regionálnych trávnikov. Po prestávke sa Beforákom podarilo skóre vyrovnať, ale otočiť stav vo svoj prospech už nedokázali. Hráči Markušky šli najprv po druhýkrát do vedenia a neskôr z prečíslenia dosiahli aj tretí gól, ktorý im v konečnom súčte vyniesol v premiére tretie miesto.
Kvalitne zastúpené finále
Vo finále nastúpili proti sebe Corpora Fox a vlaňajší víťaz Podrákoš. V oboch mužstvách boli zastúpení skúsení a kvalitní hráči. Corporu viedol Klinko (Gem. Hôrka), mlaď zastupovala trojica bratov Gereovcov, Kún (Krh. Podhradie), Hagovský, L. Varga (SP MFK Rožňava) a O. Kerekeš (Kružná), jeden z popredných kanonierov II. triedy. Káder Podrákoša tvorila bývalá trojica štvrtoligistov Tatrana Betliar Vávra (Lipovník), Jakab (Rudná) a Hajduk (Vlachovo). Okrem brankára Majtányiho (Štítnik K.T.) sa predstavil Zagiba (Lipovník), M. Árvay (Betliar) a K. Chomjak, nateraz najlepší rozhodca ObFZ Rožňava. Polčasové skóre 2:0 stanovili futbalisti Corpory Fox, ktorí najprv po prízemnej strele M. Gereho otvorili skóre a neskôr vedenie poistil Hagovský. Šance Chomjaka a Vávru na opačnej strane ostali nevyužité. Po prestávke sa Kerekeš niekoľkokrát ocitol zoči-voči Majtányimu, ale z príležitostí nedokázal vyťažiť tretí, rozhodujúci gól. Na opačnej strane Vávra po strele z otočky dosiahol kontaktný gól, ale to bolo zo strany futbalistov Podrákoša všetko. Neskôr Gere po krížnej strele vymietol pavučinu Majtányiho brány, štvrtý gól Corpory dosiahol po prihrávke Kúna Hagovský a na konečných 5:1 upravil Varga. Corpora Fox sa tak mohla zaslúžene radovať z turnajového víťazstva.
Kovstav Cup má už svoje pevné miesto v kalendári letnej prípravy. „Tento rok sa opäť hralo v dvoch skupinách a prihlásili sa aj nové mužstvá, čo svedčí o atraktívnosti turnaja. Teší aj fakt, že v jednotlivých celkoch sa podobne ako v predošlých ročníkoch predstavili poprední hráči nielen z okresných, ale aj nižších ligových súťaží,“ uviedol riaditeľ turnaja Karol Piater, ktorý odovzdal víťazným mužstvám poháre a diplomy.
Rekapitulácia, 1. ročník: Šugár Gemtex, Befora, GRM, 2. ročník: Šugár Gemtex, Stavbár, Befora, 3. ročník: Maraboro, Šugár- Gemtex, Kedo, 4. ročník: Lotsen, AM Plast, Befora, 5. ročník: J. P. Stav Lipovník, Befora, Norvegia, 6. ročník: LOR - Orabinec, FK Honce, Snaha, 7. ročník: Podrákoš, Krh. Podhradie, Befora, 8. ročník: Corpora Fox, Podrákoš, FC Markuška.
Karol Csobádi
Foto: autor
{gallery}futbal/2011/kovcup{/gallery}




























Počas uplynulého víkendu usporiadal FK Kovstav Rožňava už ôsmy ročník turnaja v malom futbale Kovstav Cup. Prvenstvo na turnaji si vybojoval nováčik Corpora Fox pred Podrákošom a ďalším nováčikom FC Markuškou. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a