Podrákoš obhájil finálovú miestenku
Z prvej skupiny si postup do finále vybojoval bez straty bodov Podrákoš, ktorý mal zároveň aj najlepšiu obranu i útok. Postupne zdolal Markušku, Faraón a deklasoval Gem. Polomu B. Druhým postupujúcim sa prekvapujúco stali futbalisti nováčika z Markušky. Gemerskej Polome B nadelili poltucet gólov a zdolali aj domáci celok. Z druhej skupiny postúpila Corpora Fox, ktorá zaťažila konto gólmana Prahy - Stred dvojciferným skóre, ale s Beforou uhrala iba nerozhodný výsledok. Befora zdolala Prahu - Stred rozdielom šiestich gólov, ale nakoniec mohla zasiahnuť do bojov iba o tretie miesto, keďže za Corporou zaostala pri rovnosti bodov o skóre.
Markuška príjemne prekvapila
V boji o tretie miesto si Befora pohár horkosti vypila do dna. Do polčasu mala síce vedená skúseným M. Lengom viac z hry, neustále ostreľovala bránu Markušky, ale skórovať nedokázala. Súper, naopak, jedinú šancu využil na prekonanie gólmana Gallíka, inak rozhodcu z regionálnych trávnikov. Po prestávke sa Beforákom podarilo skóre vyrovnať, ale otočiť stav vo svoj prospech už nedokázali. Hráči Markušky šli najprv po druhýkrát do vedenia a neskôr z prečíslenia dosiahli aj tretí gól, ktorý im v konečnom súčte vyniesol v premiére tretie miesto.
Kvalitne zastúpené finále
Vo finále nastúpili proti sebe Corpora Fox a vlaňajší víťaz Podrákoš. V oboch mužstvách boli zastúpení skúsení a kvalitní hráči. Corporu viedol Klinko (Gem. Hôrka), mlaď zastupovala trojica bratov Gereovcov, Kún (Krh. Podhradie), Hagovský, L. Varga (SP MFK Rožňava) a O. Kerekeš (Kružná), jeden z popredných kanonierov II. triedy. Káder Podrákoša tvorila bývalá trojica štvrtoligistov Tatrana Betliar Vávra (Lipovník), Jakab (Rudná) a Hajduk (Vlachovo). Okrem brankára Majtányiho (Štítnik K.T.) sa predstavil Zagiba (Lipovník), M. Árvay (Betliar) a K. Chomjak, nateraz najlepší rozhodca ObFZ Rožňava. Polčasové skóre 2:0 stanovili futbalisti Corpory Fox, ktorí najprv po prízemnej strele M. Gereho otvorili skóre a neskôr vedenie poistil Hagovský. Šance Chomjaka a Vávru na opačnej strane ostali nevyužité. Po prestávke sa Kerekeš niekoľkokrát ocitol zoči-voči Majtányimu, ale z príležitostí nedokázal vyťažiť tretí, rozhodujúci gól. Na opačnej strane Vávra po strele z otočky dosiahol kontaktný gól, ale to bolo zo strany futbalistov Podrákoša všetko. Neskôr Gere po krížnej strele vymietol pavučinu Majtányiho brány, štvrtý gól Corpory dosiahol po prihrávke Kúna Hagovský a na konečných 5:1 upravil Varga. Corpora Fox sa tak mohla zaslúžene radovať z turnajového víťazstva.
Kovstav Cup má už svoje pevné miesto v kalendári letnej prípravy. „Tento rok sa opäť hralo v dvoch skupinách a prihlásili sa aj nové mužstvá, čo svedčí o atraktívnosti turnaja. Teší aj fakt, že v jednotlivých celkoch sa podobne ako v predošlých ročníkoch predstavili poprední hráči nielen z okresných, ale aj nižších ligových súťaží,“ uviedol riaditeľ turnaja Karol Piater, ktorý odovzdal víťazným mužstvám poháre a diplomy.
Rekapitulácia, 1. ročník: Šugár Gemtex, Befora, GRM, 2. ročník: Šugár Gemtex, Stavbár, Befora, 3. ročník: Maraboro, Šugár- Gemtex, Kedo, 4. ročník: Lotsen, AM Plast, Befora, 5. ročník: J. P. Stav Lipovník, Befora, Norvegia, 6. ročník: LOR - Orabinec, FK Honce, Snaha, 7. ročník: Podrákoš, Krh. Podhradie, Befora, 8. ročník: Corpora Fox, Podrákoš, FC Markuška.
Karol Csobádi
Foto: autor
{gallery}futbal/2011/kovcup{/gallery}
































Počas uplynulého víkendu usporiadal FK Kovstav Rožňava už ôsmy ročník turnaja v malom futbale Kovstav Cup. Prvenstvo na turnaji si vybojoval nováčik Corpora Fox pred Podrákošom a ďalším nováčikom FC Markuškou.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).