Podrákoš obhájil finálovú miestenku
Z prvej skupiny si postup do finále vybojoval bez straty bodov Podrákoš, ktorý mal zároveň aj najlepšiu obranu i útok. Postupne zdolal Markušku, Faraón a deklasoval Gem. Polomu B. Druhým postupujúcim sa prekvapujúco stali futbalisti nováčika z Markušky. Gemerskej Polome B nadelili poltucet gólov a zdolali aj domáci celok. Z druhej skupiny postúpila Corpora Fox, ktorá zaťažila konto gólmana Prahy - Stred dvojciferným skóre, ale s Beforou uhrala iba nerozhodný výsledok. Befora zdolala Prahu - Stred rozdielom šiestich gólov, ale nakoniec mohla zasiahnuť do bojov iba o tretie miesto, keďže za Corporou zaostala pri rovnosti bodov o skóre.
Markuška príjemne prekvapila
V boji o tretie miesto si Befora pohár horkosti vypila do dna. Do polčasu mala síce vedená skúseným M. Lengom viac z hry, neustále ostreľovala bránu Markušky, ale skórovať nedokázala. Súper, naopak, jedinú šancu využil na prekonanie gólmana Gallíka, inak rozhodcu z regionálnych trávnikov. Po prestávke sa Beforákom podarilo skóre vyrovnať, ale otočiť stav vo svoj prospech už nedokázali. Hráči Markušky šli najprv po druhýkrát do vedenia a neskôr z prečíslenia dosiahli aj tretí gól, ktorý im v konečnom súčte vyniesol v premiére tretie miesto.
Kvalitne zastúpené finále
Vo finále nastúpili proti sebe Corpora Fox a vlaňajší víťaz Podrákoš. V oboch mužstvách boli zastúpení skúsení a kvalitní hráči. Corporu viedol Klinko (Gem. Hôrka), mlaď zastupovala trojica bratov Gereovcov, Kún (Krh. Podhradie), Hagovský, L. Varga (SP MFK Rožňava) a O. Kerekeš (Kružná), jeden z popredných kanonierov II. triedy. Káder Podrákoša tvorila bývalá trojica štvrtoligistov Tatrana Betliar Vávra (Lipovník), Jakab (Rudná) a Hajduk (Vlachovo). Okrem brankára Majtányiho (Štítnik K.T.) sa predstavil Zagiba (Lipovník), M. Árvay (Betliar) a K. Chomjak, nateraz najlepší rozhodca ObFZ Rožňava. Polčasové skóre 2:0 stanovili futbalisti Corpory Fox, ktorí najprv po prízemnej strele M. Gereho otvorili skóre a neskôr vedenie poistil Hagovský. Šance Chomjaka a Vávru na opačnej strane ostali nevyužité. Po prestávke sa Kerekeš niekoľkokrát ocitol zoči-voči Majtányimu, ale z príležitostí nedokázal vyťažiť tretí, rozhodujúci gól. Na opačnej strane Vávra po strele z otočky dosiahol kontaktný gól, ale to bolo zo strany futbalistov Podrákoša všetko. Neskôr Gere po krížnej strele vymietol pavučinu Majtányiho brány, štvrtý gól Corpory dosiahol po prihrávke Kúna Hagovský a na konečných 5:1 upravil Varga. Corpora Fox sa tak mohla zaslúžene radovať z turnajového víťazstva.
Kovstav Cup má už svoje pevné miesto v kalendári letnej prípravy. „Tento rok sa opäť hralo v dvoch skupinách a prihlásili sa aj nové mužstvá, čo svedčí o atraktívnosti turnaja. Teší aj fakt, že v jednotlivých celkoch sa podobne ako v predošlých ročníkoch predstavili poprední hráči nielen z okresných, ale aj nižších ligových súťaží,“ uviedol riaditeľ turnaja Karol Piater, ktorý odovzdal víťazným mužstvám poháre a diplomy.
Rekapitulácia, 1. ročník: Šugár Gemtex, Befora, GRM, 2. ročník: Šugár Gemtex, Stavbár, Befora, 3. ročník: Maraboro, Šugár- Gemtex, Kedo, 4. ročník: Lotsen, AM Plast, Befora, 5. ročník: J. P. Stav Lipovník, Befora, Norvegia, 6. ročník: LOR - Orabinec, FK Honce, Snaha, 7. ročník: Podrákoš, Krh. Podhradie, Befora, 8. ročník: Corpora Fox, Podrákoš, FC Markuška.
Karol Csobádi
Foto: autor
{gallery}futbal/2011/kovcup{/gallery}
































Počas uplynulého víkendu usporiadal FK Kovstav Rožňava už ôsmy ročník turnaja v malom futbale Kovstav Cup. Prvenstvo na turnaji si vybojoval nováčik Corpora Fox pred Podrákošom a ďalším nováčikom FC Markuškou.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-