Čoltovo - Nižná Slaná 1:2 (0:2). Futbalový zápas 3. kola II. triedy sa začal 4.9.2011 predpoludním za veľkej horúčavy a bolo vidieť, že táto robí hráčom veľké problémy, pretože hra bola nesúrodá a veľmi chybná u oboch musžtiev. Hostia občas skúšali na domácich i tvrdšiu hru. Prvú šancu si vypracovali domáci, ale z piatich metrov Gubo prehlavičkoval bránu hostí. Hostia sa ujali vedenia po zahrávaní lopty zo štandarnej situácie, ale dvojica domácich Pál a Nagy urobila nepochopiteľné chyby a hosťom už nebol problém skórovať. 0:1. Domáci sa snažili potom rýchlymi brejkmi ohroziť bránu nižnoslancov, tieto však nevedeli dôsledne využiť, pretože vždy vystrelili ponad bránu hostí. Druhý gól do brány Čoltova padol po obrovskej chybe ich brankára, ktorému centrovaná lopta vypadla z rúk a útočiaci hráč Nižnej Slanej nemal potom problém napáliť loptu do prázdnej brány. 0:2. Šanca domácim na skorigovanie sa naskytla ešte v 45. minúte, ale Csongovai z dvoch metrov prestrelil bránu hostí.
Druhý polčas začali čoltovania veľmi dobre. K zníženiu stavu im pomohol aj brankár hostí, ktorý fauloval útočníka domácich likvidačným zákrokom, za čo dostal červenú kartu a nariadenou jedenástkou Széplaky upravil stav na 1:2. Potom hostia reklamovali červenú kartu, nastala trma-vrma na ihrisku a predseda FK Nižná Slaná napadol postranného rozhodcu. Včas však zakročila usporiadateľská služba a zápas mohol pokračovať nerušene ďalej. Aj keď sa potom hralo 20 minút iba na jednu bránu, stav zápasu sa už domácim nepodarilo upraviť. A to ani v situácii, keď v 90. minúte šiel domáci Halász sám na bránu Nižnej Slanej.
Zostava Čoltova: Kosztúr, - Pál, Nagy, Pongo, Molnár, Ruszó, Széplaky, Gubo, Kárasz, Csongovai, Máte. Striedali: Halász, Jonás L. a Lakatoš.
Csaba Jonás
Ostatné výsledky II. triedy 3. kolo:
Rakovnica - Honce 1:4
Plešivec - Dedinky 3:1
Kečovo - Brzotín 3:1
Rožňava "B" - Pača 2:0
Jovice - Štítnik "B" 0:3.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 3. KOLE:
ĎAĽŠIE ZÁPASY II. TRIEDY
4. kolo 11.9.2011 o 15.30 hod.
Honce - Štítnik B
Nižná Slaná - Jovice
Pača - Čoltovo
Ml. Brzotín - Rožňava B
Dedinky - Kečovo
Rakovnica - Plešivec
{jcomments on}
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.