Pred 30 divákmi rozhodoval Repaský.
Zostava Bystrého: Máťaš, Krága, Valent, Ujházi, Demko, Šály, Bernát, Leng, Rusnyák, Urban st., Minčík. Striedal Čapó.
Miloš Leng
Foto: P. Urban
II. trieda - výsledky 2. kola:
Dedinky - Rakovnica 3:1 (3:0), Rožň. Bystré - Ml. Brzotín 1:2 (0:1), Gól domácich Peter Minčík, Niž. Slaná - Čoltovo 4:2 (3:1), Hrhov - Gem.Poloma “B“ 7:1 (2:0), Pača - Slavošovce 3:4 (1:2), Jovice - Bohúňovo 1:1 (1:0), Kovstav - Drnava 1:3 (0:0).
TABUĽKA II. triedy po 2. kole
|
1. |
Drnava |
2 |
2 |
0 |
0 |
11:1 |
6 |
|
2. |
Hrhov |
2 |
2 |
0 |
0 |
10:3 |
6 |
|
3. |
Slavošovce |
2 |
2 |
0 |
0 |
10:4 |
6 |
|
4.. |
Nižná Slaná |
2 |
1 |
1 |
0 |
5:3 |
4 |
|
5 |
Dedinky |
1 |
1 |
0 |
0 |
3:1 |
3 |
|
6..7. |
Čoltovo |
2 |
1 |
0 |
1 |
4:4 |
3 |
|
6.-7. |
Ml. Brzotín |
2 |
1 |
0 |
1 |
4:4 |
3 |
|
8. |
Gem. Poloma B |
2 |
1 |
0 |
1 |
4:9 |
3 |
|
9. |
Bohúňovo |
2 |
0 |
2 |
0 |
2:2 |
2 |
|
10. |
Rožňavské Bystré |
2 |
0 |
1 |
1 |
2:3 |
1 |
|
11. |
Rakovnica |
2 |
0 |
1 |
1 |
2:4 |
1 |
|
12. |
Jovice |
2 |
0 |
1 |
1 |
1:9 |
1 |
|
13. |
Kečovo |
1 |
0 |
0 |
0 |
2:3 |
0 |
|
14. |
Pača |
2 |
0 |
0 |
2 |
3:6 |
0 |
|
15. |
Kovstav |
2 |
0 |
0 |
2 |
2:9 |
0 |
I. trieda - výsledky neúplného 2. kola:
Dlhá Ves - Betliar 3:2 (1:1), góly: Blatník 2 (1 z
NEOFICIÁLNA TABUĽKA I. TRIEDY PO 2. KOLE
|
1. |
Dobšiná |
2 |
2 |
0 |
0 |
12:0 |
6 |
|
2. |
Krh. Dlhá Lúka |
2 |
2 |
0 |
0 |
9:1 |
6 |
|
3. |
Kružná |
2 |
1 |
1 |
0 |
2:1 |
4 |
|
4. |
Rudná |
2 |
1 |
0 |
1 |
5:3 |
3 |
|
5. |
Honce |
2 |
1 |
0 |
1 |
4:5 |
3 |
|
6. |
Dlhá Ves |
2 |
1 |
0 |
1 |
3:4 |
3 |
|
7. |
Gem. Poloma |
2 |
1 |
0 |
1 |
2:6 |
3 |
|
8. |
Plešivec |
2 |
1 |
0 |
1 |
2:7 |
3 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
1 |
0 |
1 |
0 |
2:2 |
1 |
|
10. |
Lipovník |
1 |
0 |
1 |
0 |
0:0 |
1 |
|
11. |
Betliar |
2 |
0 |
1 |
1 |
4:5 |
1 |
|
12. |
Jablonov n/T |
1 |
0 |
0 |
1 |
1:2 |
0 |
|
13. |
Vlachovo |
2 |
0 |
0 |
2 |
2:6 |
0 |
|
14. |
Brzotín |
1 |
0 |
0 |
1 |
0:6 |
0 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY:
I. trieda – 3. kolo - 22.8.2010 o 16.30:
Dobšiná – Dlhá Ves, Rudná – Plešivec, Vlachovo – Gemerská Poloma, Brzotín – Honce, Kružná – Krh. D. Lúka, Vyšná Slaná – Lipovník, Betliar – Jablonov n/T.
II. trieda - 3. kolo - 22.8.2010 o 16.30:
Rakovnica - má voľno, Čoltovo – Dedinky, Slavošovce – Nižná Slaná, Drnava – Pača, Bohúňovbo – Kovstav, Ml. Brzotín – Jovice, Gemerská Poloma B – Rožňavské Bystré, Kečovo – Hrhov.
FOTOGALÉRIA Z FUTBALU
{gallery}futbal/2011/brz{/gallery}
{jcomments on}































Rožňavské Bystré – Mladosť Brzotín 1:2 ( 0:1). V druhom jesennom kole II. triedy majstrovstiev vo futbale sa zrodilo prekvapenie, keď domáci Bystrania prehrali doma s Brzotínom 1:2. Je to ich prvá prehra v tomto roku na domácom ihrisku. Obidve mužstvá začali od začiatku hrať opatrne. Hostia niekoľkokrát pohrozili strelami z diaľky. V 23. minúte sa Brzotínčania ujali vedenia po pekných narážačkách cez stred obrany. 0:1. Bystrania sa do vyloženej šance dostali až 28. minúte, no Rusnyák nepremenil tutovku. Domácim hráčom nevychádzala rozohrávka, záloha kazila prihrávky, útok bol nervózny, strely lietali vysoko ponad súperovu bránu. V druhom polčase Bystrania
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.