Rožňavské Bystré – Mladosť Brzotín 1:2 ( 0:1). V druhom jesennom kole II. triedy majstrovstiev vo futbale sa zrodilo prekvapenie, keď domáci Bystrania prehrali doma s Brzotínom 1:2. Je to ich prvá prehra v tomto roku na domácom ihrisku. Obidve mužstvá začali od začiatku hrať opatrne. Hostia niekoľkokrát pohrozili strelami z diaľky. V 23. minúte sa Brzotínčania ujali vedenia po pekných narážačkách cez stred obrany. 0:1. Bystrania sa do vyloženej šance dostali až 28. minúte, no Rusnyák nepremenil tutovku. Domácim hráčom nevychádzala rozohrávka, záloha kazila prihrávky, útok bol nervózny, strely lietali vysoko ponad súperovu bránu. V druhom polčase Bystrania Pred 30 divákmi rozhodoval Repaský.
Zostava Bystrého: Máťaš, Krága, Valent, Ujházi, Demko, Šály, Bernát, Leng, Rusnyák, Urban st., Minčík. Striedal Čapó.
Miloš Leng
Foto: P. Urban
II. trieda - výsledky 2. kola:
Dedinky - Rakovnica 3:1 (3:0), Rožň. Bystré - Ml. Brzotín 1:2 (0:1), Gól domácich Peter Minčík, Niž. Slaná - Čoltovo 4:2 (3:1), Hrhov - Gem.Poloma “B“ 7:1 (2:0), Pača - Slavošovce 3:4 (1:2), Jovice - Bohúňovo 1:1 (1:0), Kovstav - Drnava 1:3 (0:0).
TABUĽKA II. triedy po 2. kole
|
1. |
Drnava |
2 |
2 |
0 |
0 |
11:1 |
6 |
|
2. |
Hrhov |
2 |
2 |
0 |
0 |
10:3 |
6 |
|
3. |
Slavošovce |
2 |
2 |
0 |
0 |
10:4 |
6 |
|
4.. |
Nižná Slaná |
2 |
1 |
1 |
0 |
5:3 |
4 |
|
5 |
Dedinky |
1 |
1 |
0 |
0 |
3:1 |
3 |
|
6..7. |
Čoltovo |
2 |
1 |
0 |
1 |
4:4 |
3 |
|
6.-7. |
Ml. Brzotín |
2 |
1 |
0 |
1 |
4:4 |
3 |
|
8. |
Gem. Poloma B |
2 |
1 |
0 |
1 |
4:9 |
3 |
|
9. |
Bohúňovo |
2 |
0 |
2 |
0 |
2:2 |
2 |
|
10. |
Rožňavské Bystré |
2 |
0 |
1 |
1 |
2:3 |
1 |
|
11. |
Rakovnica |
2 |
0 |
1 |
1 |
2:4 |
1 |
|
12. |
Jovice |
2 |
0 |
1 |
1 |
1:9 |
1 |
|
13. |
Kečovo |
1 |
0 |
0 |
0 |
2:3 |
0 |
|
14. |
Pača |
2 |
0 |
0 |
2 |
3:6 |
0 |
|
15. |
Kovstav |
2 |
0 |
0 |
2 |
2:9 |
0 |
I. trieda - výsledky neúplného 2. kola:
Dlhá Ves - Betliar 3:2 (1:1), góly: Blatník 2 (1 z
NEOFICIÁLNA TABUĽKA I. TRIEDY PO 2. KOLE
|
1. |
Dobšiná |
2 |
2 |
0 |
0 |
12:0 |
6 |
|
2. |
Krh. Dlhá Lúka |
2 |
2 |
0 |
0 |
9:1 |
6 |
|
3. |
Kružná |
2 |
1 |
1 |
0 |
2:1 |
4 |
|
4. |
Rudná |
2 |
1 |
0 |
1 |
5:3 |
3 |
|
5. |
Honce |
2 |
1 |
0 |
1 |
4:5 |
3 |
|
6. |
Dlhá Ves |
2 |
1 |
0 |
1 |
3:4 |
3 |
|
7. |
Gem. Poloma |
2 |
1 |
0 |
1 |
2:6 |
3 |
|
8. |
Plešivec |
2 |
1 |
0 |
1 |
2:7 |
3 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
1 |
0 |
1 |
0 |
2:2 |
1 |
|
10. |
Lipovník |
1 |
0 |
1 |
0 |
0:0 |
1 |
|
11. |
Betliar |
2 |
0 |
1 |
1 |
4:5 |
1 |
|
12. |
Jablonov n/T |
1 |
0 |
0 |
1 |
1:2 |
0 |
|
13. |
Vlachovo |
2 |
0 |
0 |
2 |
2:6 |
0 |
|
14. |
Brzotín |
1 |
0 |
0 |
1 |
0:6 |
0 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY:
I. trieda – 3. kolo - 22.8.2010 o 16.30:
Dobšiná – Dlhá Ves, Rudná – Plešivec, Vlachovo – Gemerská Poloma, Brzotín – Honce, Kružná – Krh. D. Lúka, Vyšná Slaná – Lipovník, Betliar – Jablonov n/T.
II. trieda - 3. kolo - 22.8.2010 o 16.30:
Rakovnica - má voľno, Čoltovo – Dedinky, Slavošovce – Nižná Slaná, Drnava – Pača, Bohúňovbo – Kovstav, Ml. Brzotín – Jovice, Gemerská Poloma B – Rožňavské Bystré, Kečovo – Hrhov.
FOTOGALÉRIA Z FUTBALU
{gallery}futbal/2011/brz{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).