Ja som tohto študenta zo Zambie pritiahol študovať do Košíc. Počas jeho celého štúdia v Košiciach som sa o neho staral, pomáhal mu a preto som ho aj stiahol do TJ Baník Rakovnica, kde hral úspešne 3 roky futbal a bol vynikajúci strelec. Bol postrachom pre brankárov a vtedy bol jediným futbalistom – černochom v Rožňavskom okrese.
Prikladám fotografiu z augusta 1987. Na fotografii vpravo je Bernard Kassense (v bielo-modrom tričku), Peter Fabián – 77 ročný (môj otec) a nigérijský novinár Peter Mwura.
Fotografia je vyhotovená v Pohostinstve Terasa v Rakovnici.Počas môjho štvorročného pôsobenia na Univerzite v Zambii, v hlavnom meste Lusaka (1977-1981) sme často s mojimi študentmi – černochmi chodili na odbornú prax do zambijských baní na meď do Copperbeltu (Kitwe, Konkola, Luanysha a Nakanga). Sú to veľmi bohaté bane na meď a kobalt.
Jeho otec Francis Kassense bol banský technik na hlbinnej bani Konkola. Staral sa o nás – študentov a praktikantov z Univerzity v Lusake. Veľa nám ľudsky a odborne pomáhal. Mal 13 detí (slovom: trinásť). Prosil ma, aby jeho jeden syn mohol ísť študovať baníctvo do Československa. Ja som mu to sľúbil a aj urobil, aby študoval u nás v Košiciach.
Dnes si naňho spomínajú v dobrom v Košiciach, na Slovensku a aj v Európe.“
Prof. Ján Fabián, Košice

































Nedávno sme na stránke Maj Gemer spomínali, že v Rakovnici, jednej z obcí horného Gemera, sa už v druhej polovici 80. rokov min. storočia objavil vo futbalovom drese Baníka Rakovnica aj hráč tmavej pleti, africký študent, ktorý v tých rokoch študoval na vysokej škole v Košiciach. Bol to v tom čase nevídaný jav na našich futbalových ihriskách. Ako sa dostal z ďalekej Afriky k nám, prezradil nám Prof. Ján Fábián, DrSc., dnes už na dôchodku žijúci v Košiciach: „Tento africký študent zo Zambie sa volal Ing. Bernard Kassense. Vyštudoval banské inžinierstvo na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach v rokoch 1984 – 1988. Dnes je to Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a