Aj tak by sa dalo charakterizovať niektoré mužstvá, a to je jedno v ktorejkoľvek súťaži u nás. Zdá sa, akoby súčasnú situáciu rok pred reorganizáciou futbalových súťaží riadených VslFZ v Košiciach začali zneužívať niektoré kolektívy a hľadajú ľahšiu cestu, ako príliš nezaťažiť pokladnicu klubu. A to i za cenu, že zápas, na ktorý nevycestujú, bude im kontumovaný. Tentoraz v 13. kole zápasu IV. ligy skupiny Juh neprišli do Štítnika futbalisti z Kráľovského Chlmca. Vo vlaňajšom ročníku tu prehrali 5:1. Zrejme sa im to teraz oplatilo neprísť, lebo svoje konto takto nezaťažia viac ako o tri góly. Im je to jedno, že porušili súťažné pravidlá a nedopriali Čo na to môžu povedať futbalisti v našich najnižších súťažiach, ktorí do zápasov nastupujú veľakrát za mizivých ekonomických podmienok a s najnižším počtom hráčov, len aby zachovali ducha súťaživosti? Veď o to v prvom rade vo futbale má ísť.
VÍKENDOVÉ VÝSLEDKY:
IV. Liga JUH - 13. kolo: Turňa - Buzica 2:1 (2:0), góly: Pelegrin, Rohaľ - Herceg, ŽK: Eperješi - Engel, D: 200, R: Bochnovič. Haniska - Medzev 5:0 (3:0), góly: M. Majoroš 2, Beck, Gorej, S. Molnár, ŽK: Šváb - Capko, Šrobár, D: 300, R: Gál. Krompachy - V. Revištia 2:1 (1:1), góly: Ľ. Ontko, Glova - Tomko, ŽK: Kuriško - Atiari, Tomko, D: 150, R: Piro. V. Kapušany - Strážske 1:1 (0:1), góly: Čižmár - Kročko, ŽK: Kostrej, Kaplar, Černej - Michaliv, Bodnár, D: 200, R: Tabiš. Sobrance - Hrabušice 5:1 (2:0), góly: Chyrik 3, Kostič, Komár - Popadič, ŽK: Komár, Simčik - Oravec, Dičak, Popadič, Smik, D: 150, R: Hegeduš. Rožňava - V. Folkmar 0:2 (0:2), góly: Belej, Sovič, ŽK: Roth - Diro, D: 60, R: Šivec. Rudňany - Čaňa 0:3 (0:1), góly: P. Juhás, L. Török 2, ŽK: Mikuš - Ružička, Pustai, D: 50, R: Michalíková. Štítnik - Kr. Chlmec - 3:0 kont. (hostia nepricestovali), R: Marcin.
TABUĽKA IV. LIGY SKUPINY JUH PO 13. KOLE
|
1. |
Haniska |
13 |
12 |
1 |
0 |
39:9 |
37 |
|
2. |
Turňa n/B |
13 |
7 |
3 |
3 |
27:16 |
24 |
|
3. |
V. Revištia |
13 |
7 |
2 |
4 |
30:18 |
23 |
|
4. |
Krompachy |
13 |
7 |
1 |
5 |
27:25 |
22 |
|
5. |
Čaňa |
13 |
6 |
3 |
4 |
31:18 |
21 |
|
6. |
Štítnik |
13 |
6 |
2 |
5 |
24:20 |
20 |
|
7. |
Sobrance |
13 |
6 |
1 |
6 |
21:21 |
19 |
|
8. |
Medzev |
13 |
6 |
1 |
6 |
27:28 |
19 |
|
9. |
Hrabušice |
13 |
5 |
4 |
4 |
25:27 |
19 |
|
10. |
V. Folkmar |
13 |
6 |
1 |
6 |
26:31 |
19 |
|
11. |
Buzica |
13 |
6 |
0 |
7 |
33:24 |
18 |
|
12. |
Strážske |
13 |
3 |
5 |
5 |
18:20 |
14 |
|
13. |
V. Kapušany |
13 |
3 |
4 |
6 |
11:21 |
13 |
|
14. |
Kr. Chlmec |
13 |
4 |
1 |
8 |
15:41 |
13 |
|
15. |
Rudňany |
13 |
4 |
0 |
9 |
15:31 |
12 |
|
16. |
Rožňava |
13 |
1 |
1 |
11 |
7:26 |
4 |
V. Liga JZ - 11. kolo:
Gelnica - Harichovce 0:2 (0:1), góly: Pukluš 2, D: 100, R: Kováčová, ŽK: bez kariet; Jaklovce - Ťahanovce 3:0 (2:0), góly: R. Adamišin 2 (1 z
TABUĽKA V. LIGY SKUPINY JZ PO 11. KOLE
|
1. |
Harichovce |
11 |
7 |
3 |
1 |
27:12 |
24 |
|
2. |
Margecany |
11 |
7 |
2 |
2 |
18:10 |
23 |
|
3. |
Jaklovce |
11 |
6 |
2 |
3 |
23:12 |
20 |
|
4. |
Sp. Vlachy |
11 |
6 |
2 |
3 |
17:12 |
20 |
|
5. |
Teplička |
11 |
5 |
3 |
3 |
17:13 |
18 |
|
6. |
Koš. N. Ves |
11 |
5 |
2 |
4 |
17:15 |
17 |
|
7. |
Helcmanovce |
11 |
5 |
1 |
5 |
25:22 |
16 |
|
8. |
Spiš. N. Ves B |
11 |
5 |
1 |
5 |
20:18 |
16 |
|
9. |
Ťahanovce |
11 |
3 |
5 |
3 |
22:22 |
14 |
|
10. |
Smižany |
11 |
3 |
3 |
5 |
14:18 |
12 |
|
11. |
Prakovce |
11 |
3 |
1 |
7 |
16:23 |
10 |
|
12. |
Gelnica |
11 |
2 |
3 |
6 |
9:17 |
9 |
|
13. |
Krh. Podhradie |
11 |
2 |
3 |
6 |
15:25 |
9 |
|
14. |
Gem. Hôrka |
11 |
2 |
1 |
8 |
16:37 |
7 |
ĎALŠIE ZÁPASY
IV. liga JUH - 14. kolo 24.10.2010 o 14.00 hod.: Buzica – Čaňa, Strážske – Rudňany, V. Folkmar – Štítnik, V. Revištia – Rožňava, Medzev – Sobrance, Turňa – Haniska, o 10.30 hod. Hrabušice – Krompachy, 23.10. Kr. Chlmec – V. Kapušany.
V. liga JZ - 11. kolo 24.10.2010 o 14.00 hod.: Harichovce – Krh. Podhradie, Sp. N. Ves „B“ – Sp. Vlachy, Prakovce – Helcmanovce, Smižany – Koš. N. Ves, Margecany – Gem. Hôrka, Ťahanovce – Teplička, Gelnica – Jaklovce.
V. liga JZ (dorast) 10. kolo 23.10.2010 o 14.00 hod.: Valaliky – Jaklovce, Drnava – Medzev, V. Ida – Jasov, Slovinky – V. Folkmar, Helcmanovce – Domaňovce, o 12.30 hod. Rudňany – Kechnec.
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).