OSTATNÉ ZÁPASY IV. ligy skupiny JUH: Hrabušice – Buzica 2:1, Medzev – V. Revištia 4:2, Turňa – V. Folkmar 0:0, Haniska – Kr. Chlmec 4:0, Krompachy – Čaňa 3:1.
TABUĽKA IV. LIGY PO 9. KOLE
|
1. |
Haniska |
9 |
8 |
1 |
0 |
26:5 |
25 |
|
2. |
Turňa n/B |
9 |
5 |
3 |
1 |
17:8 |
18 |
|
3. |
V. Revištia |
8 |
5 |
2 |
2 |
24:13 |
17 |
|
4. |
Medzev |
9 |
5 |
1 |
3 |
24:18 |
16 |
|
5. |
Hrabušice |
9 |
4 |
4 |
1 |
20:14 |
16 |
|
6. |
Krompachy |
9 |
5 |
0 |
4 |
16:18 |
15 |
|
7. |
Štítnik |
9 |
4 |
1 |
4 |
17:16 |
13 |
|
8. |
Sobrance |
9 |
4 |
1 |
4 |
12:15 |
13 |
|
9. |
Čaňa |
9 |
3 |
3 |
3 |
24:15 |
12 |
|
10. |
Strážske |
9 |
3 |
1 |
5 |
14:16 |
10 |
|
11. |
V. Folkmar |
9 |
3 |
1 |
5 |
14:24 |
10 |
|
12. |
Kr. Chlmec |
9 |
3 |
1 |
5 |
11:28 |
10 |
|
13. |
Buzica |
9 |
3 |
0 |
6 |
20:22 |
9 |
|
14. |
V. Kapušany |
9 |
2 |
3 |
4 |
8:11 |
9 |
|
15. |
Rudňany |
9 |
3 |
0 |
6 |
12:22 |
9 |
|
16. |
Rožňava |
9 |
1 |
0 |
8 |
4:18 |
3 |
ĎALŠIE KOLO
IV. liga JUH - 10. kolo - 26.9.2010 o 15.00 hod.: Buzica – V. Kapušany, Čaňa – Rožňava, Strážske – Krompachy, V. Folkmar – Haniska, V. Revištia – Turňa, o 10.30 hod. Hrabušice – Medzev, 25.9. Rudňany – Štítnik, 25.9. Kr. Chlmec – Sobrance.
Výsledky zápasov V. ligy skupiny JZ
V. liga JZ - 7. kolo: Margecany – Harichovce 3:2, Ťahanovce – Smižany 3:2, Gelnica – Prakovce 3:2, Jaklovce – Sp. N. Ves „B“ 2:6, Teplička – Kr. Podhradie 3:1, Gem. Hôrka – Sp. Vlachy 0:5, Koš. N. Ves - Helcmanovce 4:1.
TABUĽKA V. LIGY PO 7. KOLE
|
1. |
Teplička |
7 |
4 |
3 |
0 |
14:7 |
15 |
|
2. |
Harichovce |
7 |
4 |
2 |
1 |
15:8 |
14 |
|
3. |
Spiš. N. Ves B |
7 |
4 |
1 |
2 |
17:12 |
13 |
|
4. |
Margecany |
7 |
4 |
1 |
2 |
13:9 |
13 |
|
5. |
Ťahanovce |
7 |
3 |
3 |
1 |
20:15 |
12 |
|
6. |
Sp. Vlachy |
6 |
3 |
2 |
1 |
12:5 |
11 |
|
7. |
Koš. N. Ves |
7 |
3 |
2 |
2 |
12:8 |
11 |
|
8. |
Helcmanovce |
7 |
3 |
0 |
4 |
15:13 |
9 |
|
9. |
Smižany |
7 |
2 |
2 |
3 |
11:11 |
8 |
|
10. |
Gelnica |
6 |
2 |
1 |
3 |
8:12 |
7 |
|
11. |
Jaklovce |
7 |
2 |
1 |
4 |
13:16 |
7 |
|
12. |
Krh. Podhradie |
7 |
1 |
2 |
4 |
8:17 |
5 |
|
13. |
Prakovce |
7 |
1 |
1 |
5 |
10:17 |
4 |
|
14. |
Gem. Hôrka |
7 |
1 |
1 |
5 |
9:27 |
4 |
ĎALŠIE KOLO
V. liga JZ - 8. kolo - 26.9.2010 o 15.00 hod.: Harichovce – Helcmanovce, Sp. Vlachy – Koš. N. Ves, Krásnohorské Podhradie – Gemerská Hôrka, Sp. N. Ves „B“ – Teplička, Prakovce – Jaklovce, Smižany – Gelnica, Margecany – Ťahanovce.
{jcomments on}

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-