Na začiatku druhého polčasu obe mužstvá mali záujem pridať nejaký gól. V 64. minúte sa to podarilo domácim opäť po rýchlom protiútoku, na konci ktorého bol Urban a vyrazenú loptu brankárom doklepol do brány Čapó. 3:1. Bystrania v týchto chvíľach ovládli hru a v 70. minúte Minčík svojim tretím gólom v zápase pridal po ďalšej peknej akcii švrtý gól Bystrého 4:1. Hostia po 4. góle už akoby rezignovali, ale 86. minúte po rýchle zahranom priamom kope do 16-ky domácich hlavou znížili Šoltés na 4:2. Keď už Bystrania mysleli na oslavy, Drnavčania ešte v samom závere strelili svoj 3. gól Orbánom. 4:3.
Pred 120 divákmi rozhodoval Gallo.
Zostava Rožňavského Bystrého: Koncz - Valent, Jaro Gallo, Ján Gallo, Krága, Kuchta, Leng, Čapó, Rusnyák, Minčík, J. Urban. Striedal Ruszo, Račko.
Miloš Leng
Fotografie Števo Dorkin
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA DOMA HRANÝCH ZÁPASOV I. TRIEDY PO 20. KOLE:

OBJEKTÍVOM ŠTEVA DORKINA ZAOSTRENÝM NA NASTRETNUTIE R. BYSTRÉ - DRNAVA
{gallery}futbal/2012/banik{/gallery}
{jcomments on}




























Rožňavské Bystré - Drnava 4:3 (2:1). Góly Bystrého: Minčík 3, Čapó. Po neúspešnom vystúpení v Krásnohorskej Dlhej Lúke sa museli Bystrania v 20. kole I. triedy pripraviť na ďalšieho ašpiranta na postup - Drnavu. Aj keď úvodné minúty patrili hosťom, Bystrania pohrozili v 1. minúte nebezpečnou šancou Urbana. Drnavčania úvodnú polhodinu dominovali na ihrisku v Bystrom svojou dobrou kombinačnou hrou, no gól sa im podarilo streliť len zo štandartnej situácie, keď Bulík tvrdou strelou z 25 metrov zaskočil Koncza. 0:1. Koncz však v ďalších minútach Bystranov podržal a tí odpovedali svojimi zbraňami. V 35. minúte po zlej rozohrávke Drnavčanov Urban potiahol loptu k základnej čiare a jeho 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a