Jovice - Drnava 0:6 (0:3), góly: Mázik 3, Emödi 2, Búlik - bez kariet.Druhý polčas pokračoval drnavským tlakom. Dve sľubné šance zahodil útočník Kovács a nepresne strieľal Ičo. Pre Iča to bol špecifický zápas. Hral totiž proti vlastným rodákom, keďže pochádza práve z Jovíc. Jeho snaha bola obrovská a i preto v 58. min.
skvele zacentroval, Emödi efektne prebral center a vypálil. Brankár zneškodnil strelu, no lopta sa dostala naspäť ku Emödimu a ten už dorážkový volej poslal do siete. 0:4. Mladý útočník bol pri chuti. O tri minúty Slávkay mu ponúkol skvelú loptu a svoje strelecké schopnosti potvrdil druhým gólom. Emödi 0:5. Po góle s poradovým číslom 5 hra stratila tempo, tréner Maliňák poslal do hry hráčov, ktorí málokedy dostávajú šancu. No i tak ešte Drnava zvýšila skóre. Mázik zavŕšil svoj hattrick a tak aj stanovil konečné skóre 0:6. Mohlo to však byť aj 0:7, no Ičo svoj samostatný nájazd nepremenil. Skvelá šnúra Drnavy bez straty bodu pokračuje.Zostava Drnavy: Zakhar - Búlik, R. Kovács, Bukovič, T. Petro - G. Petro (64.min. - Görgei), P. Ičo, Mázik, Slávkay (72. min - Kömlei) - J. Kovács, F. Emödi (77. min. - Polyák).
HCKošice_19
Rožňavskobystrania sa proti Bohúňovu výkonom i výsledkom ospravedlnili divákom za domácu prehru s Drnavou
Rožňavské Bystré – Bohúňovo 5:1 (4:0). Bystrania sa výkonom, a hlavne výsledkom dosiahnutým v 16. kole proti Bohúňovu, čiastočne ospravedlnili všetkým svojim priaznivcom za minulotýždňovú prehru doma s Drnavou.
Predohrávka 1. jarného kola sa Bystranom vydarila nad očakávanie. Po úvodných vyrovnaných minútach a veľkej šanci hostí prišla v 5. min. pekná akcia domácich. Center Rusnyáka a následná strela Minčíka znamenala pre Bystranov vedenie 1:0. Bohúňovčanov to však nepoložilo a naďalej dobre útočili. Po ďalšom góle po kolmom centri Krágu, ktorý usmernil do siete Čapó na 2:0 však už hostia tušili, že Bystrania chcú konečne bodovať. Hlad po góloch bolo vidieť hlavne na bojovnosti domácich. Postupne začali prevyšovať hostí v každej hernej činnosti, čo sa ďalej ukázalo aj na výsledku. Tretí gól pridal v 35. minúte Rusnyák a v 42. minúte Minčík po dlhom pase Lenga. 4:0.
V druhom polčase už v 47. minúte Bystrania naznačili hosťom, že dnes zostanú body doma. J. Urban ml. po sóle na hranici 16-ky svojou polovysokou strelou k žrdi definitívne uzemnil Bohúňovčanov. 5:0 Po tomto góle už zápas začal strácať na kvalite, aj keď Bystrania ešte mohli prikrášliť výsledok ďalšími gólmi. Veľkú šancu premárnil Šály, ale tiež Minčík a Čapó mohli pridať ďalšie góly. V závere už Bystrania nevenovali pozornosť bráneniu, Máťaš, ale aj celá obrana v dnešnom zápase podali dobrý výkon. Takže veľkú šancu v 80. minúte Máťaš bravúrne zneškodnil, no v 85. minúte hostia strelili čestný gól po úniku po ich pravej strane. 5:1.
Pred 40 divákmi rozhodoval J. Gyenes.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Krága, Valent, Galata, Leng, Dorkin, Čapó, J. Urban ml., Rusnyák, Minčík, J. Urban st. Striedali: Bernát a Šály.
Miloš LENG
Fotografie zo zápasu pripravuje Peťo URBAN.
FOTOGALÉRIA Z FUTBALU ROŽŇAVSKÉ BYSTRÉ - BOHÚŇOVO 5:1
{gallery}futbal/2011/16{/gallery}
Proti rezerve Gemerskej Polomy si z chuti zastrieľali aj futbalisti Kečova
Kečovo - Gemerská Poloma „B“ 9:0 (6:0). Domáci hráči prevýšili hráčov hostí vo všetkých smeroch. Už v 1. min. sa ujali vedenia a celý zápas produkovali útočný futbal. Hostia v druhom polčase mali dve šance na strelenie gólu, ale ich nevyužili. Góly: Gabriel Zoller 3, Tomáš Lőrincz 3, Michal Szeman
Ladislav Székely.
Súhrnné výsledky II. triedy 16. kolo:
Kovstav - Slavošovce 1:7, Hrhov - Ml. Brzotín 15:0, Rožň. Bystré - Bohúňovo 5:1, Pača - Čoltovo 7:0, Jovice - Drnava 0:6, Kečovo - Gem. Poloma B 9:0, Nižná Slaná a Dedinky mali voľno.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 16. KOLE
|
1. |
Drnava |
14 |
14 |
0 |
0 |
83:14 |
42 |
|
2. |
Rožň. Bystré |
14 |
9 |
1 |
4 |
44:28 |
28 |
|
3. |
Pača |
14 |
8 |
1 |
5 |
45:23 |
25 |
|
4. |
Hrhov |
14 |
8 |
0 |
6 |
55:33 |
24 |
|
5. |
Slavošovce |
12 |
8 |
0 |
4 |
42:24 |
24 |
|
6. |
Bohúňovo |
14 |
6 |
5 |
3 |
35:23 |
23 |
|
7. |
Čoltovo |
14 |
7 |
1 |
6 |
40:37 |
22 |
|
8. |
Dedinky |
13 |
6 |
3 |
4 |
28:37 |
21 |
|
9. |
Nižná Slaná |
13 |
6 |
0 |
7 |
35:42 |
18 |
|
10. |
Kečovo |
14 |
4 |
4 |
6 |
39:35 |
16 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
13 |
4 |
0 |
9 |
34:52 |
12 |
|
12. |
Jovice |
14 |
3 |
2 |
9 |
27:62 |
11 |
|
13. |
Kovstav |
14 |
2 |
0 |
12 |
16:50 |
6 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
13 |
1 |
1 |
11 |
12:77 |
4 |
Poradie najlepších strelcov II. triedy po 15. kole:
21 gólov - M. Mázik (Drnava), 18 gólov - J. Urban ml. (Rožň. Bystré), 16 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača), 15 gólov - F. Kovács (Drnava), 12 gólov - M. Balco (Slavošovce), 11 gólov - R. Orbán (Drnava), 10 gólov - T. Novák (Dedinky), J. Spišák (Jovice), 9 gólov - O. Vavrek (Ml. Brzotín), G. Veverica (Hrhov), R. Lörinc (Kečovo), 8 gólov - L. Grulyó (Hrhov), P. Milko (Nižná Slaná), I. Széplaky (Čoltovo), 7 gólov - D. Dunka (Hrhov), M. Dorkin (Bohúňovo), T. Lörinc (Kečovo), M. Fedorkovič (Drnava), M. Cangár (Nižná Slaná), 6 gólov - J. Váradi (Bohúňovo), F. Čapó (Rožň. Bystré), P. Ičo (Drnava), R. Džobák (Čoltovo), M. Majerčák (Dedinky), atď.
Posledné zápasy jesene - II. trieda - 17. kolo:
14.11.2010 o 13.30 hod.: Kečovo a Dedinky majú voľno, Gem. Poloma B – Hrhov, Ml. Brzotín – Rožň. Bystré, Bohúňovo – Jovice, Drnava – Kovstav, Slavošovce – Pača, Čoltovo – Nižná Slaná.
Výsledky I. triedy 14. kolo:
Dlhá Ves – Plešivec 5:0 (4:0), góly: Flander 3, Zsóri, Blatník, ŽK: Blatník – Liptai, Z. Tomi, R: Iglai, DZ: Nagy, D 100. Gem. Poloma – Dobšiná 1:1 (0:1), góly: R. Greško – Záhoranský, ŽK: ? - Grančák 2, Laurinc, ČK: Grančák (Dobšiná), R: Šofranko, DZ: Šalamon, D: 100. Honce – Rudná 0:2 (0:1) góly: Dávid, Domik, ŽK: bez, R: K. Chomjak, DZ: Šimšík, DZ: 100. K. Dlhá Lúka – Vlachovo 3:1 (1:1), góly: Zsilla, Marciš (vlastný), Korintuš – Lipták ml., ŽK: 0 – T. Molda, R: R. Farkaš, DZ: Hadar, D: 80. Lipovník – Brzotín 6:0 nedohrané, góly: Lörincz 3, Vávra, Kardoš, Zagiba, ŽK: bez, R: L. Gyenes, DZ: Antal, D: 50. Jablonov n/T - Kružná 3:2 (2:0), góly: Bodnár, Pál Balázs, Szocs – Z. Breuer, Mészner, ŽK: 0 - Szendi, Mezei, R: Petro, DZ: Šmelko, D: 100. Betliar – Vyšná Slaná 0:0. ŽK: Lenghart – Lindák, Bendík, M. Gallo, R: Uhrin, DZ: Gášpár, D: 70.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 14. KOLE
|
1. |
Lipovník |
14 |
11 |
1 |
2 |
4313 |
34 |
|
2. |
Dobšiná |
14 |
10 |
2 |
2 |
43:12 |
32 |
|
3. |
Kružná |
14 |
9 |
1 |
4 |
45:19 |
28 |
|
4. |
Rudná |
14 |
8 |
2 |
4 |
45:25 |
26 |
|
5. |
Krh. Dlhá Lúka |
14 |
8 |
2 |
4 |
37:22 |
26 |
|
6. |
Gem. Poloma |
14 |
7 |
3 |
4 |
24:24 |
24 |
|
7. |
Jablonov n/T |
14 |
7 |
2 |
5 |
31:26 |
23 |
|
8. |
Dlhá Ves |
14 |
6 |
1 |
7 |
33:29 |
19 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
14 |
3 |
5 |
5 |
28:32 |
17 |
|
10. |
Betliar |
14 |
3 |
5 |
6 |
16:30 |
14 |
|
10. |
Plešivec |
14 |
4 |
1 |
9 |
15:42 |
13 |
|
12. |
Brzotín |
14 |
3 |
3 |
8 |
15:37 |
12 |
|
13. |
Honce |
14 |
2 |
0 |
12 |
12:42 |
6 |
|
14. |
Vlachovo |
14 |
2 |
0 |
12 |
14:46 |
6 |
ŠTK odráta FC Plešivec po skončení súťaže -3 body
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).