Jovice - Drnava 0:6 (0:3), góly: Mázik 3, Emödi 2, Búlik - bez kariet.Druhý polčas pokračoval drnavským tlakom. Dve sľubné šance zahodil útočník Kovács a nepresne strieľal Ičo. Pre Iča to bol špecifický zápas. Hral totiž proti vlastným rodákom, keďže pochádza práve z Jovíc. Jeho snaha bola obrovská a i preto v 58. min.
skvele zacentroval, Emödi efektne prebral center a vypálil. Brankár zneškodnil strelu, no lopta sa dostala naspäť ku Emödimu a ten už dorážkový volej poslal do siete. 0:4. Mladý útočník bol pri chuti. O tri minúty Slávkay mu ponúkol skvelú loptu a svoje strelecké schopnosti potvrdil druhým gólom. Emödi 0:5. Po góle s poradovým číslom 5 hra stratila tempo, tréner Maliňák poslal do hry hráčov, ktorí málokedy dostávajú šancu. No i tak ešte Drnava zvýšila skóre. Mázik zavŕšil svoj hattrick a tak aj stanovil konečné skóre 0:6. Mohlo to však byť aj 0:7, no Ičo svoj samostatný nájazd nepremenil. Skvelá šnúra Drnavy bez straty bodu pokračuje.Zostava Drnavy: Zakhar - Búlik, R. Kovács, Bukovič, T. Petro - G. Petro (64.min. - Görgei), P. Ičo, Mázik, Slávkay (72. min - Kömlei) - J. Kovács, F. Emödi (77. min. - Polyák).
HCKošice_19
Rožňavskobystrania sa proti Bohúňovu výkonom i výsledkom ospravedlnili divákom za domácu prehru s Drnavou
Rožňavské Bystré – Bohúňovo 5:1 (4:0). Bystrania sa výkonom, a hlavne výsledkom dosiahnutým v 16. kole proti Bohúňovu, čiastočne ospravedlnili všetkým svojim priaznivcom za minulotýždňovú prehru doma s Drnavou.
Predohrávka 1. jarného kola sa Bystranom vydarila nad očakávanie. Po úvodných vyrovnaných minútach a veľkej šanci hostí prišla v 5. min. pekná akcia domácich. Center Rusnyáka a následná strela Minčíka znamenala pre Bystranov vedenie 1:0. Bohúňovčanov to však nepoložilo a naďalej dobre útočili. Po ďalšom góle po kolmom centri Krágu, ktorý usmernil do siete Čapó na 2:0 však už hostia tušili, že Bystrania chcú konečne bodovať. Hlad po góloch bolo vidieť hlavne na bojovnosti domácich. Postupne začali prevyšovať hostí v každej hernej činnosti, čo sa ďalej ukázalo aj na výsledku. Tretí gól pridal v 35. minúte Rusnyák a v 42. minúte Minčík po dlhom pase Lenga. 4:0.
V druhom polčase už v 47. minúte Bystrania naznačili hosťom, že dnes zostanú body doma. J. Urban ml. po sóle na hranici 16-ky svojou polovysokou strelou k žrdi definitívne uzemnil Bohúňovčanov. 5:0 Po tomto góle už zápas začal strácať na kvalite, aj keď Bystrania ešte mohli prikrášliť výsledok ďalšími gólmi. Veľkú šancu premárnil Šály, ale tiež Minčík a Čapó mohli pridať ďalšie góly. V závere už Bystrania nevenovali pozornosť bráneniu, Máťaš, ale aj celá obrana v dnešnom zápase podali dobrý výkon. Takže veľkú šancu v 80. minúte Máťaš bravúrne zneškodnil, no v 85. minúte hostia strelili čestný gól po úniku po ich pravej strane. 5:1.
Pred 40 divákmi rozhodoval J. Gyenes.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš - Krága, Valent, Galata, Leng, Dorkin, Čapó, J. Urban ml., Rusnyák, Minčík, J. Urban st. Striedali: Bernát a Šály.
Miloš LENG
Fotografie zo zápasu pripravuje Peťo URBAN.
FOTOGALÉRIA Z FUTBALU ROŽŇAVSKÉ BYSTRÉ - BOHÚŇOVO 5:1
{gallery}futbal/2011/16{/gallery}
Proti rezerve Gemerskej Polomy si z chuti zastrieľali aj futbalisti Kečova
Kečovo - Gemerská Poloma „B“ 9:0 (6:0). Domáci hráči prevýšili hráčov hostí vo všetkých smeroch. Už v 1. min. sa ujali vedenia a celý zápas produkovali útočný futbal. Hostia v druhom polčase mali dve šance na strelenie gólu, ale ich nevyužili. Góly: Gabriel Zoller 3, Tomáš Lőrincz 3, Michal Szeman
Ladislav Székely.
Súhrnné výsledky II. triedy 16. kolo:
Kovstav - Slavošovce 1:7, Hrhov - Ml. Brzotín 15:0, Rožň. Bystré - Bohúňovo 5:1, Pača - Čoltovo 7:0, Jovice - Drnava 0:6, Kečovo - Gem. Poloma B 9:0, Nižná Slaná a Dedinky mali voľno.
TABUĽKA II. TRIEDY PO 16. KOLE
|
1. |
Drnava |
14 |
14 |
0 |
0 |
83:14 |
42 |
|
2. |
Rožň. Bystré |
14 |
9 |
1 |
4 |
44:28 |
28 |
|
3. |
Pača |
14 |
8 |
1 |
5 |
45:23 |
25 |
|
4. |
Hrhov |
14 |
8 |
0 |
6 |
55:33 |
24 |
|
5. |
Slavošovce |
12 |
8 |
0 |
4 |
42:24 |
24 |
|
6. |
Bohúňovo |
14 |
6 |
5 |
3 |
35:23 |
23 |
|
7. |
Čoltovo |
14 |
7 |
1 |
6 |
40:37 |
22 |
|
8. |
Dedinky |
13 |
6 |
3 |
4 |
28:37 |
21 |
|
9. |
Nižná Slaná |
13 |
6 |
0 |
7 |
35:42 |
18 |
|
10. |
Kečovo |
14 |
4 |
4 |
6 |
39:35 |
16 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
13 |
4 |
0 |
9 |
34:52 |
12 |
|
12. |
Jovice |
14 |
3 |
2 |
9 |
27:62 |
11 |
|
13. |
Kovstav |
14 |
2 |
0 |
12 |
16:50 |
6 |
|
14. |
Gem. Poloma B |
13 |
1 |
1 |
11 |
12:77 |
4 |
Poradie najlepších strelcov II. triedy po 15. kole:
21 gólov - M. Mázik (Drnava), 18 gólov - J. Urban ml. (Rožň. Bystré), 16 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača), 15 gólov - F. Kovács (Drnava), 12 gólov - M. Balco (Slavošovce), 11 gólov - R. Orbán (Drnava), 10 gólov - T. Novák (Dedinky), J. Spišák (Jovice), 9 gólov - O. Vavrek (Ml. Brzotín), G. Veverica (Hrhov), R. Lörinc (Kečovo), 8 gólov - L. Grulyó (Hrhov), P. Milko (Nižná Slaná), I. Széplaky (Čoltovo), 7 gólov - D. Dunka (Hrhov), M. Dorkin (Bohúňovo), T. Lörinc (Kečovo), M. Fedorkovič (Drnava), M. Cangár (Nižná Slaná), 6 gólov - J. Váradi (Bohúňovo), F. Čapó (Rožň. Bystré), P. Ičo (Drnava), R. Džobák (Čoltovo), M. Majerčák (Dedinky), atď.
Posledné zápasy jesene - II. trieda - 17. kolo:
14.11.2010 o 13.30 hod.: Kečovo a Dedinky majú voľno, Gem. Poloma B – Hrhov, Ml. Brzotín – Rožň. Bystré, Bohúňovo – Jovice, Drnava – Kovstav, Slavošovce – Pača, Čoltovo – Nižná Slaná.
Výsledky I. triedy 14. kolo:
Dlhá Ves – Plešivec 5:0 (4:0), góly: Flander 3, Zsóri, Blatník, ŽK: Blatník – Liptai, Z. Tomi, R: Iglai, DZ: Nagy, D 100. Gem. Poloma – Dobšiná 1:1 (0:1), góly: R. Greško – Záhoranský, ŽK: ? - Grančák 2, Laurinc, ČK: Grančák (Dobšiná), R: Šofranko, DZ: Šalamon, D: 100. Honce – Rudná 0:2 (0:1) góly: Dávid, Domik, ŽK: bez, R: K. Chomjak, DZ: Šimšík, DZ: 100. K. Dlhá Lúka – Vlachovo 3:1 (1:1), góly: Zsilla, Marciš (vlastný), Korintuš – Lipták ml., ŽK: 0 – T. Molda, R: R. Farkaš, DZ: Hadar, D: 80. Lipovník – Brzotín 6:0 nedohrané, góly: Lörincz 3, Vávra, Kardoš, Zagiba, ŽK: bez, R: L. Gyenes, DZ: Antal, D: 50. Jablonov n/T - Kružná 3:2 (2:0), góly: Bodnár, Pál Balázs, Szocs – Z. Breuer, Mészner, ŽK: 0 - Szendi, Mezei, R: Petro, DZ: Šmelko, D: 100. Betliar – Vyšná Slaná 0:0. ŽK: Lenghart – Lindák, Bendík, M. Gallo, R: Uhrin, DZ: Gášpár, D: 70.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 14. KOLE
|
1. |
Lipovník |
14 |
11 |
1 |
2 |
4313 |
34 |
|
2. |
Dobšiná |
14 |
10 |
2 |
2 |
43:12 |
32 |
|
3. |
Kružná |
14 |
9 |
1 |
4 |
45:19 |
28 |
|
4. |
Rudná |
14 |
8 |
2 |
4 |
45:25 |
26 |
|
5. |
Krh. Dlhá Lúka |
14 |
8 |
2 |
4 |
37:22 |
26 |
|
6. |
Gem. Poloma |
14 |
7 |
3 |
4 |
24:24 |
24 |
|
7. |
Jablonov n/T |
14 |
7 |
2 |
5 |
31:26 |
23 |
|
8. |
Dlhá Ves |
14 |
6 |
1 |
7 |
33:29 |
19 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
14 |
3 |
5 |
5 |
28:32 |
17 |
|
10. |
Betliar |
14 |
3 |
5 |
6 |
16:30 |
14 |
|
10. |
Plešivec |
14 |
4 |
1 |
9 |
15:42 |
13 |
|
12. |
Brzotín |
14 |
3 |
3 |
8 |
15:37 |
12 |
|
13. |
Honce |
14 |
2 |
0 |
12 |
12:42 |
6 |
|
14. |
Vlachovo |
14 |
2 |
0 |
12 |
14:46 |
6 |
ŠTK odráta FC Plešivec po skončení súťaže -3 body
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.