gólu. O všetkom nakoniec rozhodol pokutový kop domácich, ktorý Búlik, strelec zápasu so 4 gólmi, upravil na konečných 5:3.
Výsledky 17. kola I. triedy: Slavošovce - Hrhov 0:4 (0:3). G: L. Grulyo, N. Bodnár, D. Dinka, ŽK: R. Šimko - N. Bodnár, R: Macko, S. Gallo, DP: Hadar, D: 50. Jablonov n/T - Rožň. Bystré 2:1 (2:1), Honce - Vlachovo 3:2 (2:0). G: Drenko 2, B. Kuzma - Marciš, Ifran. ŽK: Gere, B. Kuzma, J. Pástor - Pitoňák, Ifran. R: J. Gyenes, R. Farkaš, DP: Š. Bodnár. D: 50., Bohúňovo - Rudná 1:3 (0:1). G: T. Antóny - Čapo 2, Vysoký. ŽK: 0. R: Poťmák, S. Gallo, DP: Heveši. D: 100. Dlhá Ves - Krh. Dlhá Lúka 0:4 (0:2). G: Klinko 2, Čižmár, J. Gebe. ŽK: Beke - 0. R: Galík, V. Gallo, DP: Šmelko, D: 50. Drnava - Dedinky 5:3 (2:0). G: Búlik 4 (1 z 11m), K. Šoltés. ŽK: Mázik, Zakhar - Horváth. R: L. Šalamon, DP: Vysoký. D: 50. Štítnik - Vyšná Slaná 6:0 (1:0). G: Orabinec 3, Bene, Rochl, Eltschläger. ŽK: M. Gallo - 0. R: Nemčko, S. Gallo. DP: Bodnár. D: 80.
Výsledky 17. kola II. triedy: Lipovník - Pača 3:1 (0:1). G: Szucs 2, F. Emodi (11m) - Gajdoš. ŽK: 0 - Cmorík, Sustrik, Liška. R: J. Molnár, T. Gyenes. DP: Šimšík. D: 80. Gem. Hôrka B - Ml. Brzotín 2:2 (0:0). G: Zsóri, Lokos - Vavrek, Al. Polyak. ŽK: 0 - A. Rusnyák. R: Iglai, Zsebík, DS: O. Gonos. D: 50. Krh. Dlhá Lúka B - Nižná Slaná 2:2 (1:1). G: Podraczky, Mihók - Valko, L. Emodi (vlastný). ŽK: 0 - Gelda. R: Béreš, Pažitka, DP: Bobrík. D: 40. Plešivec - Dobšiná B 1:0 (0:0). G: Máté, ŽK: R. Kovács - 0. R: Uharček, Czakói, DP: Z. Kovács. D: 50.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 17. KOLE TABUĽKA II. TRIEDY PO 17. KOLE
1. Rudná 17 14 2 1 45:18 44 1. Lipovník 12 8 4 0 36:7 28
2. Krh. Dlhá Lúka A 17 12 2 3 74:26 38 2. Pača 12 7 2 3 28:15 23
3. Rožňavské Bystré 17 10 3 4 48:23 33 3. Krh. Dlhá Lúka B 13 5 3 5 31:28 18
4. Drnava 17 10 3 4 54:35 33 4.Gemerská Hôrka B 13 5 3 5 28:28 18
5. Vyšná Slaná 17 10 2 5 50:32 32 5. Jovice 11 5 1 5 24:24 16
6. Honce 17 9 2 6 33:45 29 6.Kružná1251625:3016
7. Jablonov n/Turňou 17 9 0 8 42:37 27 7. Nižná Slaná 12 5 1 6 21:28 16
8. Dlhá Ves 17 8 0 9 35:47 24 8. Dobšiná B 10 4 0 6 21:29 12
9. Bohúňovo 17 6 2 9 32:35 20 9. Ml. Brzotín 12 3 1 8 17:36 10
10. Štítnik 17 6 2 9 44:33 20 10. Plešivec 10 2 2 6 16:23 8
11. Hrhov 17 5 2 10 31:49 17
12. Vlachovo 17 4 0 13 24:47 12
13. Slavošovce 17 3 1 13 19:72 10
14. Dedinky 17 1 3 12 22:56 6
MG-OD
































Sedemnáste kolo majstrovského futbalu v I. triede na hornom Gemeri veľké prekvapenia neprinieslo. Favorizované mužstvá potvrdili svoju výkonnosť. Z normálu sa vymyká iba sobotňajší zápas v Kunovej Teplici, kde domáci Šítnik zvíťazil príliš veľkým rozdielom nad doteraz ináč dobre hrajúcou i v tabuľke stojacou Vyšnou Slanou. Rozdielom dvoch tried sa však domáci postarali o ich najvyššiu prehru na súperových ihriskách v tomto ročníku súťaže a potvrdili svoju stúpajúcu krivku výkonnosti. Zahanbujúca prehra iste bude mať dohru v mužstve Vyšnoslancov, ktorí akoby sa už vzdali povesti tretieho najkvalitnejšieho mužstva súťaže. Dnes toto označenie patrí futbalistom Rožňavského Bystrého, ktoré síce v Jablonove prehralo o gól s mužstvom, ktoré doma len tak ľahko nestráca body. O výsledku sa rozhodlo už v prvom polčase. Hostia už nestihli skorigovať výsledok ani po červenej karte, ktorú udelil rozhodca necelých 15 minút pred koncom zápasu domácemu hráčovi. V Drnave príkladne bojovali hráči Dediniek, ktorí sú síce na poslednom mieste v tabuľke, ale nebyť zaváhania v závere zápasu, mohli si z Drnavy odviesť aj bod. Prehrávali už síce 0:4, ale v druhom polčase znížili na rozdiel
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).