Postupne k nim pridáme všeobecný názor na dosiahnuté výsledky najmä hornogemerských futbalových mužstiev.
TABUĽKA IV. LIGY SKUPINY JUH PO 8. KOLE
| 1. | Haniska | 8 | 7 | 1 | 0 | 22:05 | 22 |
| 2. | V. Revištia | 8 | 5 | 2 | 1 | 22:09 | 17 |
| 3. | Turňa n/B | 8 | 5 | 2 | 1 | 17:08 | 17 |
| 4. | Medzev | 8 | 4 | 1 | 3 | 20:16 | 13 |
| 5. | Hrabušice | 8 | 3 | 4 | 1 | 18:13 | 13 |
| 6. | Čaňa | 8 | 3 | 3 | 2 | 23:12 | 12 |
| 7. | Krompachy | 8 | 4 | 0 | 4 | 13:17 | 12 |
| 8. | Štítnik | 8 | 3 | 1 | 4 | 15:16 | 10 |
| 9. | Strážske | 8 | 3 | 1 | 4 | 13:14 | 10 |
| 10. | Sobrance | 8 | 3 | 1 | 4 | 10:14 | 10 |
| 11. | Kr. Chlmec | 8 | 3 | 1 | 4 | 11:24 | 10 |
| 12. | Buzica | 8 | 3 | 0 | 5 | 19:20 | 9 |
| 13. | V. Kapušany | 8 | 2 | 3 | 3 | 8:09 | 9 |
| 14. | Rudňany | 8 | 3 | 0 | 5 | 12:20 | 9 |
| 15. | V. Folkmar | 8 | 3 | 0 | 5 | 14:24 | 9 |
| 16. | Rožňava | 8 | 0 | 0 | 8 | 2:18 | 0 |
TABUĽKA V. LIGY SKUPINY JZ PO 6. KOLE
|
1. |
Harichovce |
6 |
4 |
2 |
0 |
13:5 |
14 |
|
2. |
Teplička |
6 |
3 |
3 |
0 |
11:6 |
12 |
|
3. |
Margecany |
6 |
3 |
1 |
2 |
10:7 |
10 |
|
4. |
Spiš. N. Ves B |
6 |
3 |
1 |
2 |
11:10 |
10 |
|
5. |
Helcmanovce |
6 |
3 |
0 |
3 |
14:9 |
9 |
|
6. |
Ťahanovce |
6 |
2 |
3 |
1 |
17:13 |
9 |
|
7. |
Smižany |
6 |
2 |
2 |
2 |
9:8 |
8 |
|
8. |
Sp. Vlachy |
5 |
2 |
2 |
1 |
7:5 |
8 |
|
9. |
Jaklovce |
6 |
2 |
1 |
3 |
12:10 |
7 |
|
10. |
Koš. N. Ves |
6 |
1 |
3 |
2 |
7:9 |
6 |
|
11. |
Krh. Podhradie |
6 |
1 |
2 |
3 |
7:14 |
5 |
|
12. |
Gem. Hôrka |
6 |
1 |
2 |
3 |
11:21 |
5 |
|
13. |
Prakovce |
6 |
1 |
1 |
3 |
8:14 |
4 |
|
14. |
Gelnica |
5 |
1 |
1 |
3 |
5:10 |
4 |
ĎALŠIE ZÁPASY:
IV. Liga JUH - 9. kolo - 19.9.2010 o 15.00 hod.: Medzev – V. Revištia, Turňa – V. Folkmar, Haniska – Kr. Chlmec, Krompachy – Čaňa, o 10.30 hod. Hrabušice – Buzica, 18.9.: Sobrance – Strážske, 18.9.: Rožňava – Rudňany, 18.9. o 16.00 hod.: Štítnik – V. Kapušany.
V. Liga JZ - 7. kolo - 19.9.2010 o 15.00 hod.: Margecany – Harichovce, Ťahanovce – Smižany, Gelnica – Prakovce, Jaklovce – Sp. N. Ves „B“, Teplička – Krh. Podhradie, Koš. N. Ves – Helcmanovce, 18.9. Gem. Hôrka – Sp. Vlachy.
{jcomments on}































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.