Postupne k nim pridáme všeobecný názor na dosiahnuté výsledky najmä hornogemerských futbalových mužstiev.
TABUĽKA IV. LIGY SKUPINY JUH PO 8. KOLE
| 1. | Haniska | 8 | 7 | 1 | 0 | 22:05 | 22 |
| 2. | V. Revištia | 8 | 5 | 2 | 1 | 22:09 | 17 |
| 3. | Turňa n/B | 8 | 5 | 2 | 1 | 17:08 | 17 |
| 4. | Medzev | 8 | 4 | 1 | 3 | 20:16 | 13 |
| 5. | Hrabušice | 8 | 3 | 4 | 1 | 18:13 | 13 |
| 6. | Čaňa | 8 | 3 | 3 | 2 | 23:12 | 12 |
| 7. | Krompachy | 8 | 4 | 0 | 4 | 13:17 | 12 |
| 8. | Štítnik | 8 | 3 | 1 | 4 | 15:16 | 10 |
| 9. | Strážske | 8 | 3 | 1 | 4 | 13:14 | 10 |
| 10. | Sobrance | 8 | 3 | 1 | 4 | 10:14 | 10 |
| 11. | Kr. Chlmec | 8 | 3 | 1 | 4 | 11:24 | 10 |
| 12. | Buzica | 8 | 3 | 0 | 5 | 19:20 | 9 |
| 13. | V. Kapušany | 8 | 2 | 3 | 3 | 8:09 | 9 |
| 14. | Rudňany | 8 | 3 | 0 | 5 | 12:20 | 9 |
| 15. | V. Folkmar | 8 | 3 | 0 | 5 | 14:24 | 9 |
| 16. | Rožňava | 8 | 0 | 0 | 8 | 2:18 | 0 |
TABUĽKA V. LIGY SKUPINY JZ PO 6. KOLE
|
1. |
Harichovce |
6 |
4 |
2 |
0 |
13:5 |
14 |
|
2. |
Teplička |
6 |
3 |
3 |
0 |
11:6 |
12 |
|
3. |
Margecany |
6 |
3 |
1 |
2 |
10:7 |
10 |
|
4. |
Spiš. N. Ves B |
6 |
3 |
1 |
2 |
11:10 |
10 |
|
5. |
Helcmanovce |
6 |
3 |
0 |
3 |
14:9 |
9 |
|
6. |
Ťahanovce |
6 |
2 |
3 |
1 |
17:13 |
9 |
|
7. |
Smižany |
6 |
2 |
2 |
2 |
9:8 |
8 |
|
8. |
Sp. Vlachy |
5 |
2 |
2 |
1 |
7:5 |
8 |
|
9. |
Jaklovce |
6 |
2 |
1 |
3 |
12:10 |
7 |
|
10. |
Koš. N. Ves |
6 |
1 |
3 |
2 |
7:9 |
6 |
|
11. |
Krh. Podhradie |
6 |
1 |
2 |
3 |
7:14 |
5 |
|
12. |
Gem. Hôrka |
6 |
1 |
2 |
3 |
11:21 |
5 |
|
13. |
Prakovce |
6 |
1 |
1 |
3 |
8:14 |
4 |
|
14. |
Gelnica |
5 |
1 |
1 |
3 |
5:10 |
4 |
ĎALŠIE ZÁPASY:
IV. Liga JUH - 9. kolo - 19.9.2010 o 15.00 hod.: Medzev – V. Revištia, Turňa – V. Folkmar, Haniska – Kr. Chlmec, Krompachy – Čaňa, o 10.30 hod. Hrabušice – Buzica, 18.9.: Sobrance – Strážske, 18.9.: Rožňava – Rudňany, 18.9. o 16.00 hod.: Štítnik – V. Kapušany.
V. Liga JZ - 7. kolo - 19.9.2010 o 15.00 hod.: Margecany – Harichovce, Ťahanovce – Smižany, Gelnica – Prakovce, Jaklovce – Sp. N. Ves „B“, Teplička – Krh. Podhradie, Koš. N. Ves – Helcmanovce, 18.9. Gem. Hôrka – Sp. Vlachy.
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.