Rožňava - Strážske 2:2 (2:2), góly: Vysoký, Tomi - Vysoký (vl.), Romanec, ŽK: Gere, Roth - Kostovčík 2, Lörinc, Moroz, F. Pavúk, ČK: Kostovčík (Strážske), D: 80, R: Pekár.
Štítnik - Čaňa 3:1 (2:0), góly: Varga, Maroš Gallo, Mészner - Juhás, ŽK: Mészner, Varga, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Kakalejčík - Slezák 2, Kušnír, ČK: Slezák (Čaňa), D: 200, R: Michalík.
Nedeľnajšie výsledky: Medzev – Buzica 0:1, Turňa – Hrabušice 6:1, Haniska – V. Revištia 2:1, Sobrance – V. Folkmar 2:3, Krompachy – Kr. Chlmec 7:1, V. Kapušany - Rudňany 2:0.
TABUĽKA IV. LIGY SKUPINY JUH PO 11. KOLE:
|
1. |
Haniska |
11 |
10 |
1 |
0 |
32:9 |
31 |
|
2. |
Turňa n/B |
11 |
6 |
3 |
2 |
24:12 |
21 |
|
3. |
V. Revištia |
11 |
6 |
2 |
3 |
28:16 |
20 |
|
4. |
Hrabušice |
11 |
5 |
4 |
2 |
24:20 |
19 |
|
5. |
Krompachy |
11 |
6 |
1 |
4 |
24:20 |
19 |
|
6. |
Medzev |
11 |
5 |
1 |
5 |
24:22 |
16 |
|
7. |
Štítnik |
11 |
5 |
1 |
5 |
21:20 |
16 |
|
8. |
Sobrance |
11 |
5 |
1 |
5 |
16:19 |
16 |
|
9. |
Čaňa |
11 |
4 |
3 |
4 |
27:18 |
15 |
|
10. |
Buzica |
11 |
5 |
0 |
6 |
29:22 |
15 |
|
11. |
V. Folkmar |
11 |
4 |
1 |
6 |
20:30 |
13 |
|
12. |
Strážske |
11 |
3 |
3 |
5 |
17:19 |
12 |
|
13. |
V. Kapušany |
11 |
3 |
3 |
5 |
10:19 |
12 |
|
14. |
Rudňany |
11 |
4 |
0 |
7 |
15:25 |
12 |
|
15. |
Kr. Chlmec |
11 |
3 |
1 |
7 |
13:37 |
10 |
|
16. |
Rožňava |
11 |
1 |
1 |
9 |
6:22 |
4 |
Horšie si počínali ďalší hornogemerčania – futbalisti z Gemerskej Hôrky v 9. kole piatej ligy. Tí akoby nechceli pochopiť, že sa musia zlepšiť nielen výsledkami, ale i hrou, keď nechcú plávať na chvoste juhozápadnej skupiny do nižšej súťaže. Ostatné zápasy hovoria, že akoby sa už na to nečakane veľmi tešili. Prehrať s rezervou Spišskej Novej Vsi 2:4 nie je pre nich nijako potešujúci výsledok. Uvidíme, ako dopadnú Krásnopodhradčania v nedeľu v Košickej Novej Vsi.
Gemerská Hôrka - Sp. N. Ves "B" 2:4 (1:2), góly: Klinko 2 - Čomič 2, Kubaloš, Liška, ŽK: bez kariet, D: 80, R: Wurnn.
Nedeľňajšie výsledky V. ligy skupiny Juhozápad: Ťahanovce – Harichovce 2:2, Gelnica – Margecany 1:2, Jaklovce - Smižany 3:1, Teplička – Prakovce 1:2, Koš. N. Ves - Kr. Podhradie 1:0 (1:0), gól: Maťaš, ŽK: Šurin - Urblík, Bodnár, Šomšák, D: 100, R: Laskovský , Helcmanovce – Sp. Vlachy 2:0.
TABUĽKA V. LIGY SKUPINY JZ PO 9. KOLE:
|
1. |
Margecany |
9 |
6 |
1 |
2 |
17:10 |
19 |
|
2. |
Harichovce |
9 |
5 |
3 |
1 |
21:12 |
18 |
|
3. |
Teplička |
9 |
5 |
3 |
1 |
16:10 |
18 |
|
4. |
Sp. Vlachy |
9 |
5 |
2 |
2 |
16:8 |
17 |
|
5. |
Jaklovce |
9 |
5 |
1 |
3 |
20:12 |
16 |
|
6. |
Koš. N. Ves |
9 |
4 |
2 |
3 |
14:11 |
14 |
|
7. |
Ťahanovce |
9 |
3 |
4 |
2 |
22:19 |
13 |
|
8. |
Spiš. N. Ves B |
9 |
4 |
1 |
4 |
15:16 |
13 |
|
9. |
Helcmanovce |
9 |
4 |
0 |
5 |
19:17 |
12 |
|
10. |
Smižany |
9 |
2 |
3 |
4 |
12:14 |
9 |
|
11. |
Gelnica |
9 |
2 |
2 |
5 |
9:15 |
8 |
|
12. |
Krh. Podhradie |
9 |
2 |
2 |
5 |
11:20 |
8 |
|
13. |
Prakovce |
9 |
2 |
1 |
6 |
13:20 |
7 |
|
14. |
Gem. Hôrka |
9 |
1 |
1 |
7 |
13:34 |
4 |
MLÁDEŽNÍCKA LIGA
V. liga JZ (dorast) - 7. kolo: Rudňany – Valaliky 5:1, góly: Steiner 2, Sabol, Slanina, Dunka – Buroga, Helcmanovce – Slovinky 7:0, góly: Witkovský 2, Arkulík 2, Karčák, Hvišč, Dzerenga
Domaňovce – V. Ida 8:1, góly: Gadus 4, Kusy 3, Topoli – Varga, Kechnec – Drnava 4:0, Góly: Majoroš 2, Feco, Sinovický, V. Folkmar – Jaklovce 1:5, góly: Benka - Humeňanský Do. 2, Humeňanský Da., Sčuka, Kipikaša, Jasov – Medzev 3:0, góly: Žiga R., Horváth L., Žiga M.
|
1. |
Jaklovce |
7 |
5 |
1 |
1 |
25:9 |
16 |
|
2. |
Jasov |
7 |
5 |
1 |
1 |
21:10 |
16 |
|
3. |
Domaňovce |
7 |
5 |
0 |
2 |
18:10 |
15 |
|
4. |
Drnava |
7 |
4 |
0 |
3 |
29:18 |
12 |
|
5. |
Valaliky |
7 |
4 |
0 |
3 |
20:17 |
12 |
|
6. |
Kechnec |
7 |
3 |
2 |
2 |
23:15 |
11 |
|
7. |
Helcmanovce |
6 |
3 |
1 |
2 |
19:11 |
10 |
|
8. |
Slovinky |
7 |
3 |
0 |
4 |
11:26 |
9 |
|
9. |
Rudňany |
7 |
2 |
0 |
5 |
22:17 |
6 |
|
10. |
Medzev |
6 |
1 |
1 |
3 |
7:16 |
4 |
|
11. |
V. Folkmar |
6 |
1 |
0 |
5 |
8:23 |
3 |
|
12. |
V. Ida |
6 |
1 |
0 |
5 |
6:37 |
3 |
II. LSŽ Juh - 7. kolo: Ben. Košice – Čaňa, Rožňava – Šaca 15:0, góly: Kožár 6, Mihalík 2, Gere 2, Ďuríček, Haviarik, Vaško, Gelda, Forgáč, Safi Prešov – Gelnica 1:3, góly: Sečovce – Kr. Chlmec 2:4, góly: Tóth, Tokár - Kadar 2, Horváth, Muszka.
|
1. |
Rožňava |
5 |
4 |
1 |
0 |
27:2 |
13 |
|
2. |
Gelnica |
6 |
4 |
1 |
1 |
17:6 |
13 |
|
3. |
Kr. Chlmec |
6 |
4 |
1 |
1 |
19:9 |
13 |
|
4. |
Čaňa |
6 |
3 |
3 |
0 |
21:3 |
12 |
|
5. |
Ben. Košice |
6 |
3 |
1 |
2 |
8:8 |
10 |
|
6. |
SAFI Prešov |
6 |
1 |
2 |
3 |
5:14 |
5 |
|
7. |
V. Kapušany |
6 |
1 |
1 |
4 |
6:12 |
4 |
|
8. |
Sečovce |
5 |
1 |
0 |
4 |
4:16 |
3 |
|
9. |
Šaca – Brekov |
6 |
0 |
0 |
6 |
6:40 |
0 |
II. LMŽ Juh - 7. kolo: Ben. Košice – Čaňa, Rožňava – Šaca 3:2, góly: Kelemen, Revúcky, Kováč - Krupa, Seman, Safi Prešov – Gelnica 5:0, góly: Svat 2, Marcin, Molitoris, Bielko
Sečovce – Kr. Chlmec 12:0, góly: Bucko 5, Urban 2, Mirga 2, Vavrek, Béreš, Sakal Sega.
|
1. |
V. Kapušany |
6 |
5 |
0 |
1 |
35:8 |
15 |
|
2. |
SAFI Prešov |
6 |
5 |
0 |
1 |
18:4 |
15 |
|
3. |
Šaca - Brekov |
6 |
4 |
0 |
2 |
24:8 |
12 |
|
4. |
Rožňava |
6 |
4 |
0 |
2 |
23:12 |
12 |
|
5. |
Čaňa |
6 |
3 |
0 |
3 |
14:9 |
9 |
|
6. |
Ben. Košice |
6 |
2 |
1 |
3 |
8:12 |
7 |
|
7. |
Sečovce |
6 |
2 |
0 |
4 |
15:17 |
6 |
|
8. |
Gelnica |
6 |
1 |
1 |
4 |
1:16 |
4 |
|
9. |
Kr. Chlmec |
6 |
0 |
0 |
6 |
4:56 |
0 |
ĎALŠIE KOLO:
IV. Liga JUH - 12. kolo - 10.10.2010 o 14.30 hod.: Buzica – Rudňany, Čaňa – V. Kapušany, Strážske – Štítnik, V. Folkmar – Krompachy, V. Revištia – Sobrance, Medzev – Turňa n/B, o 10.30 hod.: Hrabušice – Haniska, 9.10.: Kr. Chlmec – Rožňava.
V. Liga JZ - 10. kolo - 10.10.2010 o 14.30 hod.: Harichovce – Sp. Vlachy, Krh. Podhradie – Helcmanovce, Sp. N. Ves „B“ – Koš. N. Ves, Prakovce – Gem. Hôrka, Smižany – Teplička, Margecany – Jaklovce, Ťahanovce – Gelnica.
{jcomments on}
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).