Susedské prípravné futbalové derby dorastencov skončilo v prospech hostí Doporučený
Napísal(a) FKD
Krásnohorské Podhradie - DRNAVA 3:4 (1:2), góly: Mlynárik, Soják, Tolvaj - J. Kovács 2, Emödi, Vozár. Keďže drnavskí dorastenci majú cez víkend voľno, tak sviatok 15.9.2011 využili na prípravný futbalový zápas, na ktorý cestovali do Krásnohorského Podhradia. Drnava narazila na veľmi ťažkého súpera. Domáci sa skvele pripravili na tento zápas. Hostia, ako tradične, predviedli slabý výkon proti papierovo slabšiemu súperovi. Preto na ihrisku dominovali viac domáci hráči. Drnava miestami zabrala a nedala šancu domácim, no vo väčšine zápasu tlačili domáci a Drnavčania hrali veľmi nekoncentrovane. Podcenili súpera a môžu byť radi, že aspoň o ten gól zvíťazili. Drnava sa musela hneď na začiatku vysporiadať s brankárskymi problémami. Do brány musel ísť Emödi. Hneď po prvej strele aj vyťahoval loptu zo siete. Mlynárik svoj center namieril na bránu a lopta zapadla do vinkla. 1:0. Drnava dostala poriadny budíček. Domáci naďalej tlačili, ale zvýšiť stav sa im nepodaril. Na druhej strane Drnava zahrávala roh a J. Kovács vyskočil najyššie a tak poslal loptu hlavou medzi žrde. 1:1. Po vyrovnávajúcom góle sa do brány postavil Čelovský, ktorý pre zranenie nemal nastúpiť, no do brány sa postavil aj preto, aby Emödi mohol vyjsť do poľa. Toto striedanie prinieslo svoje ovocie okamžite. Po minúte strávenej na ihirsku sa Emödi dočkal. Obstrelil obrancu i brankára a otočil stav na 1:2. Na polčas sa šlo tiež za tohto stavu.
Do druhého polčasu zmenili hostia rozostavenie na 3 útočníkov, no gól, ani šance to neprinášalo. Futbal to bol strašne na nízkej úrovni. Najmä Drnava predvádzala výkon, ktorý bol neakceptovateľný. Po dvadsatich minútach sa však predsa len dočkali gólu tretíkrát. Šoltés poslal loptu Vozárovi a ten zblízka vsietil poisťovací gól na 1:3. Krh. Podhradie však nezložilo zbrane a bývalí hráč Drnavy Soják znížil na 2:3. Drnava opäť potrebovala zabrať a stačila im aj minútka na to, aby to bolo opäť o dva góly. J. Kovács potvrdil svoju dobrú formu z posledných zápasov a zvýšil na 2:4. Posledné slovo mali však domáci, keď minútu pred koncom Tolvaj znížil na konečných 3:4.
NA OBRÁZKU JE PRÁVE BÝVALÝ HRÁČ DRNAVY SOJÁK (vpravo) SPOLČNE S
EMöDIM, EŠTE V DRNAVSKOM DRESE. SOJÁK UŽ V TOMTO ZÁPASE HÁJIL FARBY KRH. PODHRADIA A VSIETIL AJ KONTAKTNÝ GÓL NA 2:3.
FKD
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.