Góly sa taktiež anulovali
Okrem anulovania zápasov Rakovnice a Gem. Polomy B sa pre objektívnosť odpočítali góly aj strelcom, čo však už konečné poradie vedúcej trojice neovplyvnilo. Urbanovi sa odpočítalo z celkového počtu 48 gólov šesť, ktoré dosiahol v stretnutí proti Gem. Polome B, Mázikovi hetrik a tak skončil s 30 gólmi na druhej priečke a Gajdošovi päť gólov. Získal tak tretie miesto s 23 gólmi. Od jarnej časti prestúpil do mužstva Slavošoviec O. Varga, ktorý sa vrátil z hosťovania v Štítniku. Ten sa hneď stal podľa očakávania najlepším strelcom mužstva a s 20 gólmi skončil hneď za vedúcou trojicou pri odpočítaní siedmich úspešných zakončení proti Gem. Polome B. Do elitnej päťky sa vtesnal G. Zoller z Kečova, ktorý mal na konte o gól menej, keď aj jemu sa štyri góly dosiahnuté proti rezerve Gem. Polomy anulovali.
Výrazná opora
Najlepší strelec súťaže Ján Urban ml. začínal v Rožňave a v klube SP MFK prešiel cez mládežnícke kategórie až do mužstva dospelých. Po nástupe na vysokoškolské štúdium z časových dôvodov prestal reprezentovať mužstvo na regionálnych trávnikoch a pred poldruha rokom sa tak dostal do kádra Rož. Bystrého. Na poste útočníka sa od úvodných kôl uplatnil ako úspešný zakončovateľ, bol oporou a splnil všetky očakávania klubu. Okrem zápasov s Pačou a Kovstavom bol kľúčovým hráčom aj v stretnutí s Nižnou Slanou, kde strelil všetky štyri góly mužstva a ten rozhodujúci za stavu 3:3 dosiahol v poslednej minúte stretnutia.
Dvojnásobná radosť
“Som samozrejme veľmi rád, že v nižšej súťaži som zúročil svoje skúsenosti. Teší titul najlepšieho strelca, ale väčšiu radosť mám z postupu do prvej triedy.
Ten sme síce dosiahli spoločným úsilím, ale k postu kanoniera mi neraz dopomohol F. Čapó, ktorý ma ako stredný záložník zásoboval načasovanými loptami. V tejto súťaži okrem vedúcich mužstiev nebola silná konkurencia. Prekvapilo ma Bohúňovo, ktoré má mladý káder, zlepšuje sa a je vidieť, že kvalitnú tréningovú prípravu vedia zúročiť. Okrem úspechov sme, ale totálne nezvládli zápas v Čoltove, kde sa nám už trojgólové manko nepodarilo otočiť v náš prospech a museli sme sa uspokojiť s bodom. Taktiež sme prespali úvod doma proti Slavošovciam, kde sme už po piatich minútach prehrávali o dva góly. Nakoniec sme nedokázali dať ani čestný gól a zápas prehrali rozdielom triedy. Verím, že v prvej triede zotrváme a zabojujem o post najlepšieho strelca i keď tam už bude väčšia konkurencia,“ uviedol J. Urban.
Karol Csobádi
Fotí: Karol Csobádi
Súťaž o najlepšieho strelca II. triedy:
1. - 48 gólov - Ján Urban ml. (Rožňavské Bystré)
2. - 33 gólov - M. Mázik (Drnava)
3. - 28 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača)
4. - 27 gólov - O. Varga (Slavošovce)
5. - 23 gólov - G. Zoller (Kečovo)
6. - 22 gólov - T. Novák (Dedinky)
7. - 21 gólov - M. Balco (Slavošovce)
8. - 19 gólov - F. Kovács (Drnava)
9. - 18 gólov - R. Orbán (Drnava)
10. - 17 gólov - P. Milko (Nižná Slaná)
11. - 16 gólov - G. Veverica (Hrhov)
12. - 14 gólov - M. Dunka, R. Lörinc (Kečoco)
13. - 13 gólov - P. Minčík (Rožňavské Bystré)
{gallery}futbal/2011/30{/gallery}
































V práve skončenom súťažnom ročníku 2010/2011 si prvenstvo v štatistike kanonierov v II. triede okresných futbalových majstrovstiev vybojoval útočník FK Baník Rožňavské Bystré Ján Urban ml. pred skúseným M. Mázikom z Drnavy a Ľ. Gajdošom z Pače.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-