Góly sa taktiež anulovali
Okrem anulovania zápasov Rakovnice a Gem. Polomy B sa pre objektívnosť odpočítali góly aj strelcom, čo však už konečné poradie vedúcej trojice neovplyvnilo. Urbanovi sa odpočítalo z celkového počtu 48 gólov šesť, ktoré dosiahol v stretnutí proti Gem. Polome B, Mázikovi hetrik a tak skončil s 30 gólmi na druhej priečke a Gajdošovi päť gólov. Získal tak tretie miesto s 23 gólmi. Od jarnej časti prestúpil do mužstva Slavošoviec O. Varga, ktorý sa vrátil z hosťovania v Štítniku. Ten sa hneď stal podľa očakávania najlepším strelcom mužstva a s 20 gólmi skončil hneď za vedúcou trojicou pri odpočítaní siedmich úspešných zakončení proti Gem. Polome B. Do elitnej päťky sa vtesnal G. Zoller z Kečova, ktorý mal na konte o gól menej, keď aj jemu sa štyri góly dosiahnuté proti rezerve Gem. Polomy anulovali.
Výrazná opora
Najlepší strelec súťaže Ján Urban ml. začínal v Rožňave a v klube SP MFK prešiel cez mládežnícke kategórie až do mužstva dospelých. Po nástupe na vysokoškolské štúdium z časových dôvodov prestal reprezentovať mužstvo na regionálnych trávnikoch a pred poldruha rokom sa tak dostal do kádra Rož. Bystrého. Na poste útočníka sa od úvodných kôl uplatnil ako úspešný zakončovateľ, bol oporou a splnil všetky očakávania klubu. Okrem zápasov s Pačou a Kovstavom bol kľúčovým hráčom aj v stretnutí s Nižnou Slanou, kde strelil všetky štyri góly mužstva a ten rozhodujúci za stavu 3:3 dosiahol v poslednej minúte stretnutia.
Dvojnásobná radosť
“Som samozrejme veľmi rád, že v nižšej súťaži som zúročil svoje skúsenosti. Teší titul najlepšieho strelca, ale väčšiu radosť mám z postupu do prvej triedy.
Ten sme síce dosiahli spoločným úsilím, ale k postu kanoniera mi neraz dopomohol F. Čapó, ktorý ma ako stredný záložník zásoboval načasovanými loptami. V tejto súťaži okrem vedúcich mužstiev nebola silná konkurencia. Prekvapilo ma Bohúňovo, ktoré má mladý káder, zlepšuje sa a je vidieť, že kvalitnú tréningovú prípravu vedia zúročiť. Okrem úspechov sme, ale totálne nezvládli zápas v Čoltove, kde sa nám už trojgólové manko nepodarilo otočiť v náš prospech a museli sme sa uspokojiť s bodom. Taktiež sme prespali úvod doma proti Slavošovciam, kde sme už po piatich minútach prehrávali o dva góly. Nakoniec sme nedokázali dať ani čestný gól a zápas prehrali rozdielom triedy. Verím, že v prvej triede zotrváme a zabojujem o post najlepšieho strelca i keď tam už bude väčšia konkurencia,“ uviedol J. Urban.
Karol Csobádi
Fotí: Karol Csobádi
Súťaž o najlepšieho strelca II. triedy:
1. - 48 gólov - Ján Urban ml. (Rožňavské Bystré)
2. - 33 gólov - M. Mázik (Drnava)
3. - 28 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača)
4. - 27 gólov - O. Varga (Slavošovce)
5. - 23 gólov - G. Zoller (Kečovo)
6. - 22 gólov - T. Novák (Dedinky)
7. - 21 gólov - M. Balco (Slavošovce)
8. - 19 gólov - F. Kovács (Drnava)
9. - 18 gólov - R. Orbán (Drnava)
10. - 17 gólov - P. Milko (Nižná Slaná)
11. - 16 gólov - G. Veverica (Hrhov)
12. - 14 gólov - M. Dunka, R. Lörinc (Kečoco)
13. - 13 gólov - P. Minčík (Rožňavské Bystré)
{gallery}futbal/2011/30{/gallery}

































V práve skončenom súťažnom ročníku 2010/2011 si prvenstvo v štatistike kanonierov v II. triede okresných futbalových majstrovstiev vybojoval útočník FK Baník Rožňavské Bystré Ján Urban ml. pred skúseným M. Mázikom z Drnavy a Ľ. Gajdošom z Pače.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-