Zo zasadnutia DK dňa 25.8. 2010:
- HRÁČI NAPOMÍNANÍ - I. TRIEDA: Lubomír Orabinec – Betliar, Martin Arvay - Betliar, Erik Lázok - FK Brzotín, Radovan Znak - FK Brzotín, Alexander Polyak - FK Brzotín, Ján Pástor - Honce, Jaroslav Gallo - Honce, Radoslav Kuzma - Honce, Lórant Zajdó - Jablonov, Patrik Pál Baláž - Jablonov, Vojtech Danko - Krh. D. Lúka, Valentín Drenko - Kružná, Matúš Ďurán – Vlachovo, Peter Hricko - Vlachovo, Ondrej Leskovjanský - Vlachovo, Miroslav Gáll - Vlachovo, Vladimír Gecelovský - Vlachovo.
- HRÁČI NAPOMÍNANÍ - II. TRIEDA: Roman Sýkora - Dedinky, Karol Domik - Jovice, Peter Džačár - Kovstav, Ondrej Junger - Niž.Slaná, Miloš Leng - Rož.Bystré, Róbert Krága - Rožň. Bystré, Michal Roháľ - Slavošovce, Pavol Kešai - Gem. Poloma „B“, Radovan Vlčák - Gem. Poloma „B“, Norbert Molnár - Kečovo, Róbert Kováč - Kečovo, Ľudovít Tóth -Kečovo.
- HRÁČI VYLÚČENÍ: Viliam Gallo ml.- Honce - 8 zápasov nepodmienečne I/3-b, Ján Pástor - Honce - 1 zápas nepodmienečne I/ 5-a.
- DK trestá FK Sokol Pača finančnou pokutou 40.- € pre ObFZ a 40.- € pre Baník Drnava za nevycestovanie na zápas II. tr. Drnava - Pača (3. kolo) dňa 22.8.2010.
- DK trestá FK Plešivec finančnou pokutou 10.- + 7.- € za nedohratie zápasu I.tr. (3. kolo) Rudná - Plešivec dňa 22.8. 2010.
- DK trestá FK Druž. Gem. Poloma finančnou pokutou 50.- € za nedodanie videozáznamu zo zápasu Gem. Poloma - Rudná + pokutou 10.- + 7.- € / ÚS - ObFZ č.4/2010-2011/
- DK vracia poplatok 10.- € pre FK Sokol Rudná.
ObFZ Rožňava
UPRESNENÁ TABUĽKA II. TRIEDY PO 3. KOLE
|
1. |
Drnava |
3 |
3 |
0 |
0 |
14:1 |
9 |
|
2. |
Slavošovce |
3 |
3 |
0 |
0 |
12:4 |
9 |
|
3. |
Ml. Brzotín |
3 |
2 |
0 |
1 |
13:5 |
6 |
|
4.. |
Hrhov |
3 |
2 |
0 |
1 |
12:8 |
6 |
|
5 |
Čoltovo |
3 |
2 |
0 |
1 |
7:5 |
6 |
|
6. |
Bohúňovo |
3 |
1 |
2 |
0 |
5:2 |
5 |
|
7. |
Rožňavské Bystré |
3 |
1 |
1 |
1 |
4:3 |
4 |
|
8. |
Nižná Slaná |
3 |
1 |
1 |
1 |
5:5 |
4 |
|
9. |
Kečovo |
2 |
1 |
0 |
0 |
7:2 |
3 |
|
10. |
Dedinky |
2 |
1 |
0 |
1 |
4:4 |
3 |
|
11. |
Gem. Poloma B |
3 |
1 |
0 |
2 |
4:11 |
3 |
|
12. |
Rakovnica |
2 |
0 |
1 |
1 |
2:4 |
1 |
|
13. |
Jovice |
3 |
0 |
1 |
2 |
2:18 |
1 |
|
14. |
Pača |
3 |
0 |
0 |
3 |
3:9 |
0 |
|
15. |
Kovstav |
3 |
0 |
0 |
3 |
2:12 |
0 |
































Zo zasadnutia ŠTK dňa 25.8. 2010 :
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-