ZO ZASADNUTIA ŠTK DŇA 2.9. 2010:ZO ZASADNUTIA DK DŇA 2.9.2010:
- HRÁČI NAPOMÍNANÍ - I. TRIEDA: Roman Znak - FK Brzotín, Tomáš Barczi – FK Brzotín, Alexander Polyak - FK Brzotín, Štefan Krištof - FK Brzotín, Marek Laurinc - Dobšiná, Stanislav Grančák - Dobšiná, Gejza Velentko - Dobšiná, Gabriel Béke - Dlhá Ves, Štefan Murza - Gem. Poloma, Mikuláš Szabó - Jablonov, Patrik Pál Baláž - Jablonov, Eugen Rigo - Krh. Dl.Lúka, Štefan Koncz - Plešivec, Marek Szabó Dózsa - Plešivec, Marek Deményi - Rudná, Ondrej Leskovjanský - Vlachovo, Ján Lipták st. - Vlachovo, Michal Révai -Vyš. Slaná, Miloš Bendík - Vyš. Slaná, Lukáš Drobňák - Kružná, Ladislav Mézei - Kružná, Roman Polyak - Kružná, Ľudovít Mészner - Kružná, Marek Pástor - Honce, Gabriel Anna - Honce, Radoslav Kuzma - Honce.
- HRÁČI NAPOMÍNANÍ - II. TRIEDA: Gabriel Nagy - Čoltovo, Gábor Kosztúr - Čoltovo, Róbert Kováč - Kečovo, Marko Laurinc - Kečovo, Patrik Kubík - Kečovo, Lórant Jakubecz - Kečovo, Ladislav Gemerský - Rakovnica, Ján Urban st. - Rožň. Bystré, Ján Urban ml.- Rožň. Bystré, Ondrej Lázok - Ml. Brzotín, Peter Kónya - Ml.Brzotín, Peter Džačár - Kovstav, Vladimír Kacara - Kovstav, Ivan Demjan - Pača, Martin Slávik - Pača, Vladimír Valentík - Slavošovce, Tomáš Novák - Dedinky, Marcel Franko - Dedinky.
- HRÁČI NAPOMÍNANÍ - II. TRIEDA (1.9. 2010): Ivan Tokoly - Dedinky, Ján Ogurčák - Dedinky, Roman Sýkora - Dedinky, Emil Polyak - Ml.Brzotín, Denis Zakhar - Drnava, Zsolt Garaj - Drnava, Ľudovít Bartók - Hrhov, Martin Doboš - Jovice, Ľubomír Róth - Kovstav, Peter Gallo - Kovstav, Štefan Dorkin - Rožň. Bystré, František Čapó - Rožň. Bystré, Ľubomír Uhrín - Rožň. Bystré, Ján Urban st.- Rožň. Bystré, Stanislav Dzureň - Slavošovce, Miroslav Nemčko - Gem. Poloma „B“, Ľubomír Zatroch - Gem. Poloma „B“, Vladimír Karas - Niž. Slaná.
- HRÁČI VYLÚČENÍ: Marek Kováč - Gem. Poloma = 2 zápasy nepodmienečne I/1-a, Csaba Konz - Honce = 2 zápasy nepodmienečne I/ 1-a, Ján Lipták ml. - Vlachovo = 4 zápasy nepodmienečne I/3-b, Štefan Domik - Jovice = 5 zápasy nepodmienečne I/6-b, Július Lišúch - Gem. Poloma = 4 zápasy nepodmienečne I/ 4-a, Peter Džačár - Kovstav = 1 zápas nepodmienečne I/5-a; (1.9. 2010) Tomáš Novák - Dedinky = 4 zápasy nepodmienečne I/ 3-b, Radko Litecký - Dedinky = 4 zápasy nepodmienečne I/ 3-b, Ivan Tokoly - Dedinky (neprejednané - zastavená činnosť), Patrik Mišanko - Ml. Brzotín (neprejednané - zastavená činnosť).
- DK trestá na návrh ŠTK finančnou pokutou 10,- + 7,- € FK Lok. Dedinky za nepodpísanie zápisu o stretnutí v zápase Drnava - Dedinky (1.9.2010) kapitánom FK Lok. Dedinky.
- DK trestá zákazom výkonu funkcie kapitána mužstva Stanislava Ogurčáka (FK Lok. Dedinky) do konca jesennej časti.
- DK trestá FK Rakovnica finančnou pokutou 10,- + 7,- € za nedostatočnú US v zápase II. tr. Rakovnica - Čoltovo (28.8.2010)
- Splatnosť pokút do najbližšieho zasadnutia DK.
- DK dáva do pozornosti R p. P. Repaského pre KR ObFZ.
ObFZ Rožňava
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.