Zo zasadnutia ŠTK dňa 11.4.2012:- ŠTK schvaľuje výsledky dorastu (8. kolo) zo dňa 8.4.2012: Vlachovo - Gem. Poloma 0:2, Plešivec - Dobšiná 0:3, Krh. Podhradie - Krh. Dlhá Lúka 2:0.
- ŠTK schvaľuje výsledky st. žiakov (12.kolo) zo dňa 7.4.2012: Čoltovo - Lipovník 1:0, Krh. Podhradie - Dobšiná 0:0, DlháVes - Krh. Dlhá Lúka 0:5, Gem. Poloma - Slavošovce 5:4.
- ŠTK žiada FK I. a II.tr. o nahlásenie e-mailových adries (e-mailová adresa FK, štatutára, alebo OU) na sekretariát ObFZ do najbližšieho zasadnutia ŠTK. I. trieda: FK Bohúňovo, FK Brzotín,Tatran Betliar,TJ FO Vlachovo, Baník Rožň. Bystré. II. trieda: Baník Rakovnica, Ml. Brzotín, FK Plešivec, Družba Čoltovo, Baník Nižná Slaná, Sokol Pača.
- ŠTK oznamuje, že 1. jarné kolo turnaja prípraviek sa uskutoční 21.4.2012 o 9.00 hod. Skupina A -Rudná Skupina B - Gem. Hôrka.
- ŠTK upozorňuje FK na sledovanie ÚS - ObFZ na web.stránkach: www.obfzroznava.sk; www.infofutbalrv.webnode.sk; www.roznava24.sk . Informácie o ISSF nájdu FK na web.stránkach : www.futbalvsfz.sk; www.futbalsfz.sk.
Zo zasadnutia DK dňa 11.4.2012:
- Hráči napomínaní - I. trieda: Peter Dusza – Bohúňovo (2); Pavol Gašpár - FK Brzotín (3); Ondrej Leskovjanský – Vlachovo (3); Matúš Ďurán – Vlachovo (1); Tomáš Domik – Rudná (1); Roland Kovács – Rudná (4) stop 15.4.2012; Tomáš Pavlík – Rudná (4) stop 15.4.2012; Milan Gallo – Rudná (5); Štefan Dorkin - Rožň. Bystré (4) stop 15.4.2012; Róbert Kardos – Hrhov (2); Zoltán Tankó – Hrhov (2); Gábor Veverica – Hrhov (4) stop 15.4.2012 + 7.- €; Denis Kortvely – Hrhov (3).
- Hráči napomínaní - II. trieda: Ján Ogurčák – Dedinky (2); Ján Tomko – Rakovnica (2); Norbert Viola – Plešivec (1); Roland Madarasz - SP MFK Rožňava “B“ (3); Lubomír Zatroch - SP MFK ROžňava “B“ (2); Marian Tomi – Jovice (1); Vladimír Karas – Nižná Slaná (2); Ivan Demjan – Pača (4) stop 15.4.2012+ 7.- €; Vladimír Krompaský – Pača (4) stop 15.4.2012+ 7.-€; Róbert Moro - Ml. Brzotín (2)
- Hráči vylúčení: Kristian Klein - dorast Vlachovo = 3 zápasy nepodmienečne I/3-a/+ 7.-€. Zoltán Tomi - dorast Plešivec = 1 zápas nepodmienečne I/1-a/ + 7.-€. Lubomír Orabinec = 4 zápasy nepodmienečne I/ 9-1b/ + 7.- €.
- DK trestá zákazom výkonu funkcie vedúceho mužstva pána G. Čižmára (Tatran Betliar) na 4 zápasy / I/ 9-2b/.
- DK trestá zákazom výkonu funkcie kapitána mužstva hráčaTatran Betliar Lubomíra Arvaya na 4 zápasy / I/9-2b/.
- DK trestá rozhodcu M. Macka za neúčasť na majstr. stretnutí I. tr. Vlachovo - Betliar dňa 8.4.2012 zákazom výkonu funkcie rozhodcu na 2 mesiace / 3/2/.
ObFZ Rožňava
UPRAVENÁ TABUĽKA I. TRIEDY PO 16. KOLE
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.