- ŠTK schvaľuje výsledky st. žiakov (14. kolo) zo dňa 8.5. 2011: Štítnik - Dlhá Ves 5:0, Kružná - Lipovník 3:1, Gem. Hôrka - Dobšiná 1:1, Slavošovce - Plešivec 2:1, Krh. Podhradie - Honce 21:1.
- ŠTK upozorňuje na organizáciu turnaja prípraviek dňa 14.5. 2011 o 9.00 hod.: Skupina A: Jablonov n/T., Skupina B: Vyšná Slaná.
- ŠTK oznamuje, že FK Druž. Gem. Poloma “B“ sa dňom 11.5. 2011 vyhlásilo zo súťaže II. tr.
- ŠTK súhlasí so zmenou termínu zápasu I. tr. Krh.Dlhá Lúka - Dlhá Ves (21. kolo) zo dňa 15.5. 2011 na deň 20.5.2011 (piatok) o 17.30 hod.
ZO ZASADNUTIA DK DŇA 11.5. 2011:
- HRÁČI NAPOMÍNANÍ - I. TRIEDA: Ladislav Szendi - Kružná (4) stop 15.5.2011 + 7.- €, Tibor Lalík - Plešivec, Zoltán Laven -Plešivec (4) stop 15.5.2011 + 7.- €, Štefan Tóth - Plešivec, Peter Zábrel – Vyšná Slaná, Milan Gallo - Honce, Ján Pástor - Honce, Róbert Csobády - Krh.Dlhá Lúka, Tomáš Pavlík - Rudná (4) stop 15.5.2011, Róbert Jakab – Rudná (4) stop 15.5.2011, Marek Deméň - Rudná, Radomír Znak - FK Brzotín, Mikuláš Mihály
- FK Brzotín, Norbert Csoto - Dlhá Ves, Attila Orosz - Dlhá Ves, Matej Šivec - Vlachovo, Ľubomír Kožár - Vlachovo, Dávid Klain -Vlachovo, Ondrej Fábian – Betliar (4) stop 15.5.2011 + 7.- €, Zdenko Greško - Gem. Poloma, Rastislav Greško - Gem. Poloma (4) stop 15.5.2011. - HRÁČI NAPOMÍNANÍ - II. TRIEDA: Ján Lokos - Bohúňovo, Ondrej Pongo - Čoltovo, Štefan Dorkin – Rožň. Bystré, Miroslav Mázik - Drnava, Patrik Lalík - Slavošovce, Erik Herchl - Slavošovce, Matej Lompart -Slavošovce, Gábor Veverica - Hrhov, Radovan Dlugoš - Pača, Dominik Erm - Pača, Ján Junger - Niž. Slaná, Marek Boroš - Niž.Slaná.
- HRÁČI VYLÚČENÍ: Matej Lompeat - Slavošovce = 1 zápas nepodmienečne / I/5-a, Ján Benedikty - Betliar = 1 zápas nepodmienečne / I/ 5-a, Marek Boroš - Niž. Slaná (neprejednané).
- DK trestá TJ FO Vlachovo finančnou pokutou 20.- + 7.- € pre ObFZ a 20.- € pre FK Gem. Hôrka za nenastúpenie na zápas dorastu dňa 8.5.2011 (14. kolo).
ObFZ Rožňava
TABUĽKA II. TRIEDY MO Rožňava PO JESENNEJ ČASTI
ročn. 2010 - 2011 a po vystúpení Gemerskej Polomy B zo súťaže
|
1. |
Drnava |
12 |
12 |
0 |
0 |
64:14 |
36 |
|
2. |
Slavošovce |
12 |
8 |
0 |
4 |
39:23 |
24 |
|
3. |
Bohúňovo |
12 |
6 |
4 |
2 |
32:16 |
22 |
|
4. |
Rožň. Bystré |
12 |
7 |
1 |
4 |
37:27 |
22 |
|
5. |
Pača |
12 |
6 |
1 |
5 |
34:22 |
19 |
|
6. |
Čoltovo |
12 |
6 |
1 |
5 |
30:29 |
19 |
|
7. |
Hrhov |
12 |
6 |
0 |
6 |
33:32 |
18 |
|
8. |
Dedinky |
12 |
5 |
3 |
4 |
26:36 |
18 |
|
9. |
Nižná Slaná |
12 |
5 |
0 |
7 |
32:42 |
15 |
|
10. |
Kečovo |
12 |
3 |
4 |
5 |
28:32 |
13 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
12 |
3 |
0 |
9 |
25:39 |
9 |
|
12. |
Jovice |
12 |
2 |
2 |
8 |
17:54 |
8 |
|
13. |
Kovstav |
12 |
1 |
0 |
11 |
13:43 |
3 |
TABUĽKA II. TRIEDY MO ROŽŇAVA VO FUTBALE
2010 -2011 PO 23. KOLE
|
1. |
Drnava |
19 |
17 |
1 |
1 |
88:17 |
52 |
|
2. |
Slavošovce |
18 |
13 |
0 |
5 |
64:32 |
39 |
|
3. |
Rožň. Bystré |
18 |
12 |
2 |
4 |
66:41 |
38 |
|
4. |
Bohúňovo |
19 |
11 |
4 |
4 |
47:25 |
37 |
|
5. |
Pača |
19 |
11 |
1 |
7 |
56:29 |
34 |
|
6. |
Hrhov |
18 |
11 |
0 |
7 |
67:43 |
33 |
|
7. |
Dedinky |
17 |
5 |
5 |
7 |
32:48 |
20 |
|
8. |
Čoltovo |
18 |
7 |
2 |
9 |
37:46 |
23 |
|
9. |
Kečovo |
18 |
4 |
5 |
10 |
42:46 |
17 |
|
10. |
Nižná Slaná |
18 |
5 |
1 |
12 |
32:42 |
16 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
19 |
4 |
1 |
14 |
30:69 |
13 |
|
12. |
Jovice |
18 |
3 |
2 |
13 |
24:73 |
11 |
|
13. |
Kovstav |
19 |
2 |
0 |
17 |
23:77 |
6 |
{jcomments on}
































ZO ZASADNUTIA ŠTK DŇA 11.5. 2011:
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-