- ŠTK schvaľuje výsledky st. žiakov (14. kolo) zo dňa 8.5. 2011: Štítnik - Dlhá Ves 5:0, Kružná - Lipovník 3:1, Gem. Hôrka - Dobšiná 1:1, Slavošovce - Plešivec 2:1, Krh. Podhradie - Honce 21:1.
- ŠTK upozorňuje na organizáciu turnaja prípraviek dňa 14.5. 2011 o 9.00 hod.: Skupina A: Jablonov n/T., Skupina B: Vyšná Slaná.
- ŠTK oznamuje, že FK Druž. Gem. Poloma “B“ sa dňom 11.5. 2011 vyhlásilo zo súťaže II. tr.
- ŠTK súhlasí so zmenou termínu zápasu I. tr. Krh.Dlhá Lúka - Dlhá Ves (21. kolo) zo dňa 15.5. 2011 na deň 20.5.2011 (piatok) o 17.30 hod.
ZO ZASADNUTIA DK DŇA 11.5. 2011:
- HRÁČI NAPOMÍNANÍ - I. TRIEDA: Ladislav Szendi - Kružná (4) stop 15.5.2011 + 7.- €, Tibor Lalík - Plešivec, Zoltán Laven -Plešivec (4) stop 15.5.2011 + 7.- €, Štefan Tóth - Plešivec, Peter Zábrel – Vyšná Slaná, Milan Gallo - Honce, Ján Pástor - Honce, Róbert Csobády - Krh.Dlhá Lúka, Tomáš Pavlík - Rudná (4) stop 15.5.2011, Róbert Jakab – Rudná (4) stop 15.5.2011, Marek Deméň - Rudná, Radomír Znak - FK Brzotín, Mikuláš Mihály
- FK Brzotín, Norbert Csoto - Dlhá Ves, Attila Orosz - Dlhá Ves, Matej Šivec - Vlachovo, Ľubomír Kožár - Vlachovo, Dávid Klain -Vlachovo, Ondrej Fábian – Betliar (4) stop 15.5.2011 + 7.- €, Zdenko Greško - Gem. Poloma, Rastislav Greško - Gem. Poloma (4) stop 15.5.2011. - HRÁČI NAPOMÍNANÍ - II. TRIEDA: Ján Lokos - Bohúňovo, Ondrej Pongo - Čoltovo, Štefan Dorkin – Rožň. Bystré, Miroslav Mázik - Drnava, Patrik Lalík - Slavošovce, Erik Herchl - Slavošovce, Matej Lompart -Slavošovce, Gábor Veverica - Hrhov, Radovan Dlugoš - Pača, Dominik Erm - Pača, Ján Junger - Niž. Slaná, Marek Boroš - Niž.Slaná.
- HRÁČI VYLÚČENÍ: Matej Lompeat - Slavošovce = 1 zápas nepodmienečne / I/5-a, Ján Benedikty - Betliar = 1 zápas nepodmienečne / I/ 5-a, Marek Boroš - Niž. Slaná (neprejednané).
- DK trestá TJ FO Vlachovo finančnou pokutou 20.- + 7.- € pre ObFZ a 20.- € pre FK Gem. Hôrka za nenastúpenie na zápas dorastu dňa 8.5.2011 (14. kolo).
ObFZ Rožňava
TABUĽKA II. TRIEDY MO Rožňava PO JESENNEJ ČASTI
ročn. 2010 - 2011 a po vystúpení Gemerskej Polomy B zo súťaže
|
1. |
Drnava |
12 |
12 |
0 |
0 |
64:14 |
36 |
|
2. |
Slavošovce |
12 |
8 |
0 |
4 |
39:23 |
24 |
|
3. |
Bohúňovo |
12 |
6 |
4 |
2 |
32:16 |
22 |
|
4. |
Rožň. Bystré |
12 |
7 |
1 |
4 |
37:27 |
22 |
|
5. |
Pača |
12 |
6 |
1 |
5 |
34:22 |
19 |
|
6. |
Čoltovo |
12 |
6 |
1 |
5 |
30:29 |
19 |
|
7. |
Hrhov |
12 |
6 |
0 |
6 |
33:32 |
18 |
|
8. |
Dedinky |
12 |
5 |
3 |
4 |
26:36 |
18 |
|
9. |
Nižná Slaná |
12 |
5 |
0 |
7 |
32:42 |
15 |
|
10. |
Kečovo |
12 |
3 |
4 |
5 |
28:32 |
13 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
12 |
3 |
0 |
9 |
25:39 |
9 |
|
12. |
Jovice |
12 |
2 |
2 |
8 |
17:54 |
8 |
|
13. |
Kovstav |
12 |
1 |
0 |
11 |
13:43 |
3 |
TABUĽKA II. TRIEDY MO ROŽŇAVA VO FUTBALE
2010 -2011 PO 23. KOLE
|
1. |
Drnava |
19 |
17 |
1 |
1 |
88:17 |
52 |
|
2. |
Slavošovce |
18 |
13 |
0 |
5 |
64:32 |
39 |
|
3. |
Rožň. Bystré |
18 |
12 |
2 |
4 |
66:41 |
38 |
|
4. |
Bohúňovo |
19 |
11 |
4 |
4 |
47:25 |
37 |
|
5. |
Pača |
19 |
11 |
1 |
7 |
56:29 |
34 |
|
6. |
Hrhov |
18 |
11 |
0 |
7 |
67:43 |
33 |
|
7. |
Dedinky |
17 |
5 |
5 |
7 |
32:48 |
20 |
|
8. |
Čoltovo |
18 |
7 |
2 |
9 |
37:46 |
23 |
|
9. |
Kečovo |
18 |
4 |
5 |
10 |
42:46 |
17 |
|
10. |
Nižná Slaná |
18 |
5 |
1 |
12 |
32:42 |
16 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
19 |
4 |
1 |
14 |
30:69 |
13 |
|
12. |
Jovice |
18 |
3 |
2 |
13 |
24:73 |
11 |
|
13. |
Kovstav |
19 |
2 |
0 |
17 |
23:77 |
6 |
{jcomments on}
































ZO ZASADNUTIA ŠTK DŇA 11.5. 2011:
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.