ZO ZASADNUTIA ŠTK DŇA 11.5. 2011:- ŠTK schvaľuje výsledky st. žiakov (14. kolo) zo dňa 8.5. 2011: Štítnik - Dlhá Ves 5:0, Kružná - Lipovník 3:1, Gem. Hôrka - Dobšiná 1:1, Slavošovce - Plešivec 2:1, Krh. Podhradie - Honce 21:1.
- ŠTK upozorňuje na organizáciu turnaja prípraviek dňa 14.5. 2011 o 9.00 hod.: Skupina A: Jablonov n/T., Skupina B: Vyšná Slaná.
- ŠTK oznamuje, že FK Druž. Gem. Poloma “B“ sa dňom 11.5. 2011 vyhlásilo zo súťaže II. tr.
- ŠTK súhlasí so zmenou termínu zápasu I. tr. Krh.Dlhá Lúka - Dlhá Ves (21. kolo) zo dňa 15.5. 2011 na deň 20.5.2011 (piatok) o 17.30 hod.
ZO ZASADNUTIA DK DŇA 11.5. 2011:
- HRÁČI NAPOMÍNANÍ - I. TRIEDA: Ladislav Szendi - Kružná (4) stop 15.5.2011 + 7.- €, Tibor Lalík - Plešivec, Zoltán Laven -Plešivec (4) stop 15.5.2011 + 7.- €, Štefan Tóth - Plešivec, Peter Zábrel – Vyšná Slaná, Milan Gallo - Honce, Ján Pástor - Honce, Róbert Csobády - Krh.Dlhá Lúka, Tomáš Pavlík - Rudná (4) stop 15.5.2011, Róbert Jakab – Rudná (4) stop 15.5.2011, Marek Deméň - Rudná, Radomír Znak - FK Brzotín, Mikuláš Mihály
- FK Brzotín, Norbert Csoto - Dlhá Ves, Attila Orosz - Dlhá Ves, Matej Šivec - Vlachovo, Ľubomír Kožár - Vlachovo, Dávid Klain -Vlachovo, Ondrej Fábian – Betliar (4) stop 15.5.2011 + 7.- €, Zdenko Greško - Gem. Poloma, Rastislav Greško - Gem. Poloma (4) stop 15.5.2011. - HRÁČI NAPOMÍNANÍ - II. TRIEDA: Ján Lokos - Bohúňovo, Ondrej Pongo - Čoltovo, Štefan Dorkin – Rožň. Bystré, Miroslav Mázik - Drnava, Patrik Lalík - Slavošovce, Erik Herchl - Slavošovce, Matej Lompart -Slavošovce, Gábor Veverica - Hrhov, Radovan Dlugoš - Pača, Dominik Erm - Pača, Ján Junger - Niž. Slaná, Marek Boroš - Niž.Slaná.
- HRÁČI VYLÚČENÍ: Matej Lompeat - Slavošovce = 1 zápas nepodmienečne / I/5-a, Ján Benedikty - Betliar = 1 zápas nepodmienečne / I/ 5-a, Marek Boroš - Niž. Slaná (neprejednané).
- DK trestá TJ FO Vlachovo finančnou pokutou 20.- + 7.- € pre ObFZ a 20.- € pre FK Gem. Hôrka za nenastúpenie na zápas dorastu dňa 8.5.2011 (14. kolo).
ObFZ Rožňava
TABUĽKA II. TRIEDY MO Rožňava PO JESENNEJ ČASTI
ročn. 2010 - 2011 a po vystúpení Gemerskej Polomy B zo súťaže
|
1. |
Drnava |
12 |
12 |
0 |
0 |
64:14 |
36 |
|
2. |
Slavošovce |
12 |
8 |
0 |
4 |
39:23 |
24 |
|
3. |
Bohúňovo |
12 |
6 |
4 |
2 |
32:16 |
22 |
|
4. |
Rožň. Bystré |
12 |
7 |
1 |
4 |
37:27 |
22 |
|
5. |
Pača |
12 |
6 |
1 |
5 |
34:22 |
19 |
|
6. |
Čoltovo |
12 |
6 |
1 |
5 |
30:29 |
19 |
|
7. |
Hrhov |
12 |
6 |
0 |
6 |
33:32 |
18 |
|
8. |
Dedinky |
12 |
5 |
3 |
4 |
26:36 |
18 |
|
9. |
Nižná Slaná |
12 |
5 |
0 |
7 |
32:42 |
15 |
|
10. |
Kečovo |
12 |
3 |
4 |
5 |
28:32 |
13 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
12 |
3 |
0 |
9 |
25:39 |
9 |
|
12. |
Jovice |
12 |
2 |
2 |
8 |
17:54 |
8 |
|
13. |
Kovstav |
12 |
1 |
0 |
11 |
13:43 |
3 |
TABUĽKA II. TRIEDY MO ROŽŇAVA VO FUTBALE
2010 -2011 PO 23. KOLE
|
1. |
Drnava |
19 |
17 |
1 |
1 |
88:17 |
52 |
|
2. |
Slavošovce |
18 |
13 |
0 |
5 |
64:32 |
39 |
|
3. |
Rožň. Bystré |
18 |
12 |
2 |
4 |
66:41 |
38 |
|
4. |
Bohúňovo |
19 |
11 |
4 |
4 |
47:25 |
37 |
|
5. |
Pača |
19 |
11 |
1 |
7 |
56:29 |
34 |
|
6. |
Hrhov |
18 |
11 |
0 |
7 |
67:43 |
33 |
|
7. |
Dedinky |
17 |
5 |
5 |
7 |
32:48 |
20 |
|
8. |
Čoltovo |
18 |
7 |
2 |
9 |
37:46 |
23 |
|
9. |
Kečovo |
18 |
4 |
5 |
10 |
42:46 |
17 |
|
10. |
Nižná Slaná |
18 |
5 |
1 |
12 |
32:42 |
16 |
|
11. |
Ml. Brzotín |
19 |
4 |
1 |
14 |
30:69 |
13 |
|
12. |
Jovice |
18 |
3 |
2 |
13 |
24:73 |
11 |
|
13. |
Kovstav |
19 |
2 |
0 |
17 |
23:77 |
6 |
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).