- ŠTK schvaľuje výsledky st. žiakov (18. kolo) zo dňa 4.6.2011: Gem. Hôrka - Krh. Podhradie 1:4, Krh. Dlhá Lúka - Slavošovce 1:3, Štítnik - Dobšiná 3:0kont., Dlhá Ves - Plešivec 3:3, Lipovník - Honce 13:0.
- ŠTK oznamuje FK, že prihlášky na nový súť. ročník je potrebné zaslať najneskoršie do 27.6.2011. Súčasťou prihlášky je vyplatenie štartovného vo výške 100.- Euro. Prihlášku si FK môžu stiahnuť z webovej stránky ObFZ (dokumenty).
- ŠTK oznamuje, že zápas Jablonov - Vlachovo (25. kolo) sa odohrá na ihrisku v Rudnej v UHČ.
- ŠTK upozorňuje FK I. tr. na nahlásenie najlepších hráčov do Jedenástky ObFZ 2010-2011 (viď ÚS ObFZ č.28) najneskoršie do 15.6. 2011. Každý FK I. tr. môže do Jedenástky ObFZ nahlásiť max. 3 hráčov materského klubu.
- TMK ObFZ oznamuje, že dňa 18.6.2011 (sobota) sa na ihrisku SP MFK Rožňava organizuje Deň talentov ObFZ, v rámci ktorého sa uskutočnia zápasy:
- 10.00 hod.: Výber ObFZ (roč.nar. 1996) - SP MFK Rožňava
- 12.00 hod.: Výber ObFZ (roč.nar. 1997-98) - SP MFK Rožňava
- Nominácia hráčov bude zverejnená po nasledujúcej ÚS ObFZ.
- Kontakt: Mgr. Dušan Pollák (0903 602 946) Jaroslav Mlynárik (0902 035 717)
- Zasadnutie Rady a VV ObFZ: Dňa 15.6. 2011 (streda) o 16.00 hod. sa v priestoroch ZŠ - A. Hronca (sídl. Juh) v Rožňave uskutoční spoločné pracovné stretnutie Rady a VV ObFZ.
ZO ZASADNUTIA DK DŇA 8.6.2011:
- HRÁČI NAPOMÍNANÍ - I. TRIEDA: Ladislav Polyak - FK Brzotín, Tomáš Barczi - FK Brzotín, Emil Polyak - FK Brzotín, Stanislav Grančák - Dobšiná, Marek Laurinc - Dobšiná, Marian Dusza - Dlhá Ves (4) stop 12.6. 2011, Milan Gallo - Honce, Peter Hutník – Jablonov n/T, Róbert Bacso - Kružná, Zoran Molčan - Rudná, Pavol Kontra - Rudná, Miloš Bendík -Vyš. Slaná, Martin Gallo - Vyš. Slaná, Tomáš Sekerka - Vyš. Slaná.
- HRÁČI NAPOMÍNANÍ - II. TRIEDA: Roman Sýkora - Dedinky, Tomáš Novák – Dedinky (4) stop 12.6.2011, Miroslav Majerčák – Dedinky (4) stop 12.6.2011, Koloman Várady - Bohúňovo, Ján Kónya - Ml. Brzotín, Igor Čopák - Ml. Brzotín, Róbert Moro - Ml. Brzotín, Gabriel Zoller – Kečovo (4) stop 12.6.2011, Tomáš Lorincz - Kečovo,Vladimír Karas - Niž. Slaná.
- HRÁČI VYLÚČENÍ: Michal Hadar - Vyš. Slaná = 3 zápasy nepodmienečne I/6-1b, Koloman Várady - Bohúňovo = 1 zápas nepodmienečne I/5-a
- DK mení trest hráča Ľubomíra Kožára (Vlachovo) na podmienečný.
- DK dáva do pozornosti KR R - J. Chomjaka.
- DK trestá MFK Dobšiná finančnou pokutou 20.- + 7.- Euro za NS divákov v zápase Dobšiná - Lipovník.
ObFZ Rožňava
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.