- ŠTK schvaľuje výsledky dohrávky st. žiakov Slavošovce - Honce 3:0 a st. dorastu Krh. Podhradie - Vlachovo 3:1 zo dňa 11.6.2011.
- ŠTK súhlasí po vzájomnej dohode s odohratím zápasu II. tr. Hrhov - Drnava dňa 19.6.2011 o 17.00 hod.
- ŠTK súhlasí po vzájomnej dohode s odohratím zápasu I. tr. Rudná - Krh.Dlhá Lúka dňa 19.6. 2011 o 10.30 hod.
- ŠTK upozorňuje FK, že prihlášky pre nový súť. ročník spolu so zaplatením štartovného (100.- €) je potrebné zaslať na ŠTK najneskoršie do 27.6.2011.
- ŠTK a TMK upozorňujú FK v kategórii žiakov na organizáciu „Deň talentov ObFZ“ dňa 18.6. 2011 (sobota) na ihrisku SP MFK Rožňava.
- Program: 10.00 hod.: zápas výberu ObFZ (roč. 1996) - SP MFK Rožňava
- 12.00 hod.: zápas výberu ObFZ (roč. 1997 -1998) -SP MFK Rožňava.
- FK sú povinné zabezpečiť účasť nominovaných hráčov. Zraz hráčov je 1 hodinu pred začiatkom zápasu na ihrisku SP MFK Rožňava.
- Nominovaní hráči si so sebou donesú: kopačky, chrániče, uterák, kartičku poistenca.
- Kontakt: Mgr. Dušan Pollák (0903 602 946).
ZO ZASADNUTIA DK DŇA 15.6. 2011:
- HRÁČI NAPOMÍNANÍ - I. TRIEDA: Emil Polyak - FK Brzotín, Norbert Csoto - Dlhá Ves, František Szucs – Jablonov n/T, Filip Šivec - Vlachovo, Jakub Breznen - Vlachovo, Marek Laurinc - Dobšiná (8) stop na 2 zápasy + 14.- €, Matúš Poliak - Dobšiná, Filip Fábian – Dobšiná (4) stop 19.6.2011, Vladislav Vávra - Lipovník, Zoran Molčan - Rudná.
- HRÁČI NAPOMÍNANÍ - II. TRIEDA: Dušan Franko - Dedinky, Kilian Šoltés - Drnava, Zsolt Danko - Hrhov, Ladislav Slávik - Kečovo, Dominik Erh - Pača, Gabriel Kosztút -Čoltovo, Csaba Jonás - Čoltovo, Vladimír Valent – Rožň. Bystré, Lukáš Hajdú – Rožň. Bystré (4) stop 19.6.2011 + 7.- €.
- DK trestá FK Kružná finančnou pokutou 60.- +7.- € pre ObFZ a 80.- € pre FK Druž. Vyš. Slaná za neúčasť na zápase I. tr. Vyš. Slaná - Kružná.
- DK vyzýva ZK Dlhá Ves na vyplatenie finančného trestu 7.- + 7.- € (Marian Dusza).
- DK vyzýva ŠK Jablonov na vyplatenie finančného trestu 332.- + 7.- € do najbližšieho zasadnutia DK (inzultácia v zápase Jablonov n/T. - Dobšiná).
- DK trestá pokarhaním R A. Farkaša za neuvedenie hracieho času v zápise o stretnutí.
- Sekretariát ObFZ oznamuje FK, že ŠK Kovstav IX. ročník „Kovstav Cup“ v malom futbale dňa 9.7.2011 (sobota) na ihrisku v Nadabulej.
- Prihlášky do 2.7.2011 (K. Piater 0902 859 393)
ObFZ Rožňava
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.