- ŠTK schvaľuje výsledky st.žiakov (7. kolo) zo dňa 1.10.2011: Čoltovo - Krh. Podhradie 4:0, Slavošovce - Dobšiná 10:2, Dlhá Ves - Štítnik 1:4, Lipovník - Bohúňovo 4:0, Krh. Dlhá Lúka - Rožň. Bystré 2:1.
- ŠTK žiada FK Druž.Vyšná Slaná a FK Sokol Bohúňovo o predloženie vzájomnej dohody na odohratie zápasu I. tr. (7.kolo) do najbližšieho zasadnutia ŠTK. V opačnom prípade termín zápasu určí ŠTK.
- ŠTK upozorňuje na organizáciu turnaja prípraviek dňa 8.10.2011 (sobota) o 9.00 hod. Skupina A: FK Lipovník. Skupina B: FK Brzotín.
- ŠTK zároveň žiada o písomné zaslanie výsledkov turnajov (1.-3. kolo) skupiny B.
- ŠTK kontumuje výsledok dorastu Plešivec - Vlachovo (4. kolo) 3:0 kont. (neúčasť hostí) a výsledok dorastu Dobšiná - Krh. Dlhá Lúka (4. kolo) 3:0 kont. (neúčasť hostí). ŠTK postupovala v zmysle SP, nakoľko nedošlo k vzájomnej dohode.
- ŠTK žiada R M. Nemčka a FK Družba Čoltovo o písomné vyjadrenie oneskoreného začiatku zápasu II. tr. Rakovnica – Čoltovo (7.kolo) na najbližšie zasadnutie ŠTK.
ZO ZASADNUTIA DK DŇA 5.10.2011 :
- Hráči napomínaní - I. trieda: Július Zsemlička – Bohúňovo (1), Július Orel - Dlhá Ves (1), Jozef Rencsok – Drnava (1), Gabriel Petro – Drnava (1), Oto Kerekeš - FK Brzotín (2), Zsolt Barkasz – Betliar (3), Zoran Zdechovan – Betliar (3), Denis Kortvely – Hrhov (1), Ladislav Spišiak – Jablonov n/T (1), Tomáš Molda – Vlachovo (1), Filip Šivec – Vlachovo (3).
- Hráči napomínaní - II. trieda: Martin Chabada – Dedinky (1), Ján Ogurčák – Dedinky (1), Zoltán Tomi – Plešivec (1), Norbert Molnár – Kečovo (4) = stop 9.10.2011, Gabriel Molnár –Čoltovo (1), Tomáš Gebe – Jovice (2), Alexander Porada – Jovice (2), Martin Doboš – Jovice (1), Maroš Soják – Nižná Slaná (2), Vladimír Krempašský – Pača (1), Alexander Szamko - Ml. Brzotín (1).
- Hráči vylúčení: Zoran Zdechovan - Betliar = 1 zápas nepodmienečne I/5-a; Norbert Molnár - Kečovo (neprejednané); Peter Milko – Nižná Slaná = 2 zápasy nepodmienečne I/3-b; Alexander Szamko - Ml. Brzotín = 1 zápas nepodmienečne I/5-a;
- DK uvolňuje činnosť hráča Peter Péntek (Dlhá Ves) dňom 5.10.2011 po ukončení trestu.
- DK uvolňuje činnosť hráča Milan Gallo (Rudná) po polovičke trestu s podmienkou na 3 mesiace.
- DK trestá pokarhaním hráča Csaba Jonás – Čoltovo = NS voči R v zápase II. tr. Rakovnica - Čoltovo a zákazom výkonu funkcie kapitána mužstva do konca jesennej časti.
- DK trestá finančnou pokutou TJ FO Vlachovo 20.- € v prospech FK Plešivec a 20.- € v prospech ObFZ (neúčasť v zápase dorastu Plešivec – Vlachovo).
- DK trestá finančnou pokutou FK Krh. Dlhá Lúka 20.- € pre MFK Dobšiná a 20.- € pre ObFZ
- (neúčasť v zápase dorastu Dobšiná - Krh.Dlhá Lúka).
- DK vyzýva FC Kečovo na vyplatenie finančnej pokuty 40.- € pre FK Lok. Dedinky (číslo účtu v Rozpise ObFZ) do najbližšieho zasadnutia DK pod disciplinár. následkami zastavenia činnosti.
ObFZ Rožňava
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.