- ŠTK predvoláva na svoje zasadnutie dňa 9.11.2011 o 14.30 hod. kapitátov a ved. mužstiev FK Družba Čoltovo, FK Honce, ako aj hráča FK Družba Čoltovo Júliusa Molnára. ŠTK žiada FK Družba Čoltovo o predloženie reg. preukazu a OP hráča Júliusa Molnára (780209).
Deň talentov:- TMK ObFZ plánuje ešte tento rok zorganizovať Deň talentov ObFZ (športová hala – telocvičňa) pre kategóriu žiakov. TMK ObFZ touto cestou žiada FK, ktoré štartujú v súťažiach st. resp. ml. žiakov ObFZ, aby písomne nahlásili mená hráčov (meno a priezvisko, bydlisko, dát. nar., kontakt) na sekretariát ObFZ najneskoršie do 15.11.2011. Za každý FK sa akcie „Deň talentov“ môžu zúčastniť max. 3 hráči roč. nar. 1997 – 1998 – 1999 - 2000. Nomináciu hráčov je potrebné zaslať písomne, alebo mailom na sekretariát ObFZ.
- Výzva na podporu mládežníckych turnajov:
- Sekretariát ObFZ touto cestou vyzýva mládežnícke FK v pôsobnosti ObFZ a VsFZ o zaslanie žiadosti na podporu mládežníckych turnajov v roku 2012. Žiadosti môžu zasielať mládežnícke kluby v pôsobnosti ObFZ, VsFZ písomne na sekretariát ObFZ najneskoršie do 30.11.2011. Žiadosť na podporu organizovania mládežníckych turnajov musí obsahovať základné informácie organizátora (termín, miesto, kategória, počet účastníkov, náklady na turnaj, zámer a ciele projektu – turnaja).
Zo zasadnutia DK dňa 2.11.2011:
- Hráči napomínaní - I. trieda: Otto Varga – Slavošovce (1); Ján Giba Lipták – Slavošovce (1); Patrik Lalík – Slavošovce (2); Štefan Dominik – Slavošovce (2); Flórian Kovács – Drnava (4) stop 6.11.2011; Flórian Demeter - FK Brzotín (2); Roman Polyak - FK Brzotín (1); Asmír Cilovič – Betliar (1); Jozef Barnák - Vyš. Slaná (3); Tomáš Sekerka - Vyš. Slaná(1); Róbert Bacso - Krh. Dlhá Lúka (1); Alexander Kovács - Krh. Dlhá Lúka (1); Ján Čižmár -Krh. Dlhá Lúka (2); Juraj Jurínyi - Krh.Dlhá Lúka (3); Ondrej Leskovjanský – Vlachovo (2); Milan Záhoranský – Vlachovo (1); Filip Šivec – Vlachovo (4) stop 6.11.2011; Štefan Dorkin - Rožň. Bystré (3); Vladimír Valent - Rožň. Bystré (1); František Čapó - Rožň. Bystré (1); Štefan Rusnyak - Rožň. Bystré (3).
- Hráči napomínaní - II. trieda: Peter Hencel – Rakovnica (2); Slavomír Samko – Rakovnica (1); Ladislav Fábian – Rakovnica (3); Martin Havrlent – Plešivec (2); Ján Kalmán – Kečovo (1); Maroš Gonos – Kečovo (3); Róbert Motyka - SP MFK Rožňava “B“ (2); Peter Džačár - SP MFK Rožňava “B“ (3); Vladimír Kacara - SP MFK Rožňava “B“ (1); Ondrej Pongo – Čoltovo (2); Július Molnár – Čoltovo (2); Jozef Rippanč – Čoltovo (1); Attila Lovás – Jovice (1); Alexander Porada – Jovice (3); Patrik Bene – Štítnik (1); Dalibor Hajči - Niž. Slaná (1); Ivan Erm – Pača (1); Miloš Zagiba – Pača (1); Jaroslav Strelka st. – Honce (2); Ján Pástor – Honce (1); Marek Pástor – Honce (4) stop v 1 jarnom kole;
- Hráči vylúčení: Štefan Dominik - Slavošovce (neprejednané) zastavená činnosť; Ladislav Fábian – Rakovnica (neprejednané) zastavená činnosť; Štefan Murza st. – Rakovnica (neprejednané) zastavená činnosť; Lubomír Róth - Honce = 5 zápasy nepodmienečne I/3-b; Štefan Rusnyak - Rožň. Bystré (neprejednané) zastavená činnosť.
- DK trestá FK Ml. Brzotín finančnou pokutou 40.- € za nenastúpenie na zápas II. tr. Ml. Brzotín – Dedinky (11. kolo zo dňa 30.10.2011).
- DK vyzýva FK, ktoré v stanovenom termíne neuhradili discipl. poplatky, aby tak urobili najneskoršie do 9.11.2011 pod následkami zastavenia činnosti.
ObFZ Rožňava
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.