a/ vyplácanie zberných faktúr za predchádzajúci mesiac
b/ centrálne odmeňovanie R a DZ ObFZ
c/ prestupy - hosťovania /elektronická podateľňa/
d/ prihláška k registrácii hráča /elektronická podateľňa/
e/ elektronický zápis o stretnutí + nahratie súpisiek pre nový súť. roč.
f/ podania na komisie
- ŠTK a DK upozorňujú FK, že nezaplatenie zbernej faktúry v termíne splatnosti má za následok zastavenie činnosti, kontumáciu zápasu a -3 body po skončení súťažného ročníka!!! Neuhradenie zbernej faktúry má za následok pozastavenie transferov a registrácie hráčov, preto ŠTK a DK vyzýva FK a ISSF manažérov, aby dodržiavali príslušné nariadenia !!!
Zo zasadnutia DK dňa 1.4.2015:
Hráči vylúčení /I. trieda/:
- DK č.54/ 2014-2015 Kristian Klein - Dedinky /1255689/ = 1 zápas nepodmienečne 37/2 + 10,- Euro.
- DK č.55/2014-2015 Marek Barnák - Dedinky /1224557/ = 1 zápas nepodmienečne 37/2 + 10,- Euro.
- DK č.56/2014-2015 Lipták-Giba - Rožň. Bystré /1150013/ = 3 zápasy nepodmienečne 49/2b + 10,- Euro.
- DK č.57/2014-2015 Marian Dusza - Dlhá Ves /1140838/ = 2 zápasy nepodmienečne 45/2a + 10,- Euro.
- DK č. 58/2014-2015 Lórant Zajdó - Jablonov n/T /1247599/ = 1 zápas nepodmienečne 45/2a + 10,- Euro.
Kolektívne tresty DK:
- DK ObFZ trestá Baník Štítnik pokutou 50,-Euro pre OFK Vyšná Slaná za nenastúpenie na zápas 14. kola I.triedy /Baník Štítnik - Vyšná Slaná/ dňa 28.3.2015. Splatnosť pokuty do 8.4.2015.
- DK ObFZ trestá FK Lipovník pokutou 50,- Euro pre FK Honce za nenastúpenie na zápas 14. kola I. triedy /Lipovník - Honce/ dňa 28.3.2015. Splatnosť pokuty do 8.4.2015.
Zoznam kolektívnych trestov z jesennej časti súťažného ročníka 2014/2015:
- DK trestá FK Družba Čoltovo finančnou pokutou 50,- Euro pre FK Sokol Pača za nenastúpenie na zápas II. triedy Pača - Čoltovo.
- DK trestá FK Ml. Brzotín finančnou pokutou 40,- Euro pre FK Plešivec za pokles hráčov pod 7 v zápase II. triedy Plešivec- Ml. Brzotín.
- Zároveň upozorňuje FK Ml. Brzotín na úhradu 40,- Euro pre FK Družba Čoltovo /pokles hráčov pod 7/.
- MRK ObFZ upozorňuje FK na nový Registračný a prestupový poriadok SFZ platný od 15.6.2015. Viac na www.futbalvsfz.sk – www.obfzroznava.yw.sk .
- KR vyzýva R a DZ, aby akékoľvek zmeny /bydlisko, tel.číslo, poistenie, iné/ nahlásili na sekretariát ObFZ, alebo predsedovi KR ObFZ.
| TMK ObFZ na základe programu podpory talentov SFZ žiada FK v kategórii mládeže, aby písomne, mailom nahlásili hráčov na prvý výberový zraz ObFZ. Výberový zraz je určený pre chlapcov a dievčatá roč. nar. 2003-2002 a 2001. Z každého klubu je potrebné nahlásiť 2-3 talentovaných hráčov. Pri nahlasovaní hráčov je potrebné uviesť / meno a priezvisko hráča, bydlisko, roč. nar., klub a kontaktné číslo na hráča resp. trénera. Termín prvého tréningového zrazu bude oznámený hráčom i klubom mailom. Termín nahlásenia do najbližšieho zasadnutia komisií ObFZ t.j. do 8.4.2015. Kontaktná osoba: Dušan Pollák /0903 602 946/ |
ObFZ Rožňava
































Zo zasadnutia ŠTK dňa 1.4.2015:
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.