Zo zasadnutie DK dňa 6. 10. 2010
- Hráči napomínaní I. trieda: Imrich Dušinský – Betliar, Lukáš Lenghart – Betliar, Ľubomír Orabinec – Betliar, Ján Zdechovan – Betliar, Róbert Dókus – FK Brzotín, Štefan Surovský – Dobšiná, Marek Laurinc – Dobšiná (4) stop 10. 10. 2010, Ladislav Novák – Dlhá Ves, Norbert Csoto – Dlhá Ves, Ľubomír Hatvaník – Gemerská Poloma, Jozef Gunár – Gemerská Poloma, Rastislav Greško – Gemerská Poloma, Martin Ďuriček – Gemerská Poloma, Peter Lipták – Gemerská Poloma, Ladislav Mezei – Kružná, Viktor Kelemen – Lipovník, Vladislav Vávra – Lipovník, Marcel Podracký – Lipovník, Milan Gallo – Plešivec, Zoltán Laven – Plešivec, Marek Deméň – Rudná, Matúš Ďurán – Vlachovo, Peter Hricko – Vlachovo, Ondrej Liptai – Vyšná Slaná.
- Hráči napomínaní II. trieda: Štefan Karas – Čoltovo, Norbert Molnár – Kečovo, Michal Szeman – Kečovo, Ondrej Tököly – Kovstav, Dávid Motyka – Kovstav, Ondrej Lázok – Ml. Brzotín, Peter Kónya – Ml. Brzotín.
- Hráči vylúčení: Ľubomír Orabinec (Betliar) – 1 zápas nepodmienečne I/5-a, Lukáš Lenghart (Betliar) – 1 zápas nepodmienečne I/5-a, Marek Laurinc (Dobšiná) – 1 zápas nepodmienečne I/5-a stop 17. 10. 2010, Csaba Óvary (Honce) – 3 zápasy nepodmienečne I/6-1a, Jaroslav Strelka st. (Honce) – 5 zápasov nepodmienečne I/6-1b, Vojtech Danko (Krh. Dlhá Lúka) – 3 zápasy nepodmienečne I/6-1a, Milan Gallo (Plešivec) – stojí, neprejednané, nezaplatené, Michal Szeman (Kečovo) – stojí, neprejednané, nezaplatené, Dávid Motyka (Kovstav) – 1 zápas nepodmienečne I/5 a, Ondrej Tököly (Kovstav) – 3 zápasy nepodmienečne I/1b, Richard Filický (Pača) – stojí, neprejednané, nezaplatené.
DK mení po polovici trest pre Alexandra Polyáka (FK Brzotín) na podmienečný do 10. 5. 2011.
DK vyzýva ŠK Kovstav na zaplatenie pokuty 332 + 7 + 33 € do 13. 10. 2010.
Zmeny a doplnky delegácie:
- trieda, 10. kolo, 10. 10. 2010 o 14.30 hod. Rudná – Betliar (nedeľa 10.30 hod., Repaský, L. Gyenes, K. Chomjak, DZ ????), Plešivec – Lipovník (sobota UHČ, Drenko, Haviarik, Uharček, dZ Kovács)
- trieda, 12. kolo, 10. 10. 2010 o 14.30 hod. Slavošovce – Kečovo (sobota UHČ, Iglai, Viszlai, Levai, DZ Máté), Bohúňovo – Ml. Brzotín (Petro, Šalamon, DZ Heveši).
- KR udeľuje zákaz výkonu funkcie R na 1 týždeň pre R. Rášiho za PK v zápase Vlachovo - Brzotín.
- KR udeľuje zákaz výkonu DZ na 1 týždeň pre DZ Székelya za neobjektívne hodnotenie R.
- KR udeľuje zákaz výkonu DZ na 2 týždne pre DZ Šalamona za dvojnásobnú neúčasť na zasadaní DK.
- VV ObFZ na základe odvolania ŠK Kovstav po vzájomnej konfrontácii a dokazovaní rozhodla, že nedošlo k udretiu L. Gyenesa hráčom Džačárom. Hráča Kovstavu Džačára za HNS trestá 6 mesiacov nepodmienečne.
- KR vzhliadla videá zo stretnutia Lipovník - Gemerská Poloma. KR pristupuje k disciplinárnym trestom u DZ Bodnára zákazom výkonu DZ na 1 týždeň za neobjektívne hodnotenie R.
Ospravedlnenie
- 2. 10. 2010, 10. 10. 2010 do 13:00 - Bakoš, 3. 10. 2010 - Petro, 9. 10. 2010 – Molnár.
ObFZ Rožňava
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.