kombinovali a dávali aj góly. Ten druhý prišiel v 13. minúte z ich ľavej strany po krížnej strele. V 15. minúte po chybnej rozohrávke v strede ihriska a rýchlom protiútoku to už bolo 3:0 pre Dlhú Ves. Po tomto momente sa začali do hry dostávať aj Bystrania. Najskôr Tomko prekopol z niekoľkých metrov domácu bránu, o pár minút neskôr Jarova Gallova strela z 25 metrov opečiatkovala tyč domácej brány. V 37. minúte po rozohratí priameho kopu Jaro Gallo tvrdou strelou do stredu brány z 20 metrov znížil na 3:1. Domáci však ešte pred polčasom dokázali zvýšiť na 4:1, po rýchlej kombinácii cez stred obrany Bystranov. Domáci útočník sa dostal pri zakončení do kontaktu s Konczom, ktorý potom za protesty dostal od rozhodcu červenú kartu. Do brány Bystranov nastúpil z hry Ujházi a Koncza v ďalšom priebehu hry dobre zastúpil. V druhom polčase vybehlo „celkom iné Bystré“. Zvýšili bojovnosť, zlepšili prihrávky a obraz ich hry sa celkove zmenil. Prvú šancu v 2. polčase mali domáci po rohovom kope. V 54. minúte po faule na Minčíka v 16-ke Ján Gonos z penalty znížil na 4:2. Potom sa dlhé minúty bojovalo madzi 16-kami. V 30. minúte vysunul dlhou prihrávkou Jaro Gallo Minčíka, ten obišiel brankára a z uhla pod brvno nekompromisne skóroval na 4:3. V 35. minúte Ujházi zlikvidoval nebezpečnú šancu domácich. Domáci si vydýchli až 5 minút pred koncom, keď strelou k tyči z hranice 16-ky upravili na 5:3. Pred 50 divákmi rozhodoval Šalamon.
Zostava Rožňavského Bystrého: Koncz, (čk 42. min.) Ujházi, Fabian, Dorkin, Galata, Jaro Gallo, Ján Gonos, Krága, Máťaš, Tomko, Minčík.
Miloš LENG
{jcomments on}

































Dlhá Ves – Rožňavské Bystré 5:3 (4:1). Góly Bystrého: Jaro Gallo, J. Gonos, Minčík. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a