v zostave s Pavlom Lukáčom. Mužstvá v tabuľke susedia a tak sa čakal vyrovnaný zápas. Úvod zápasu bol ešte vyrovnaný. Hostia mali tri nepresné strely, domáci si vytvorili nebezpečnejšiu šancu. Zakončenie však nebolo presné. Potom začali mať prevahu hostia. Po rohu, na ktorý Nemec nemal, hosťujúci útočník hlavičkou skóroval. 1:0. Domáci sa snažili o vyrovnanie. Po útoku mali výhodu rohového kopu. Bol nakrátko zahraný a domáci stratili loptu. Po následnom protiútoku sa hostia dostali do prečíslenia, z ktorého dali domácim druhý gól. 0:2. Hostia pokračovali vo svojej hre, boli lepším celkom počas celého zápasu. Po prízemnej strele z 25 metrov zvýšili svoje vedenie. Domáci hosťujúceho brankára výrazne neohrozili. Po chybe Sojáka mali hostia ďalšiu možnosť na skórovanie, ktorú nevyužili. Nemec po rohu hostí vyrazil hlavičku smerujúcu do šibenice. V závere polčasu mali hostia prevahu, z ktorej vyťažili dva góly, z toho jeden z pokutového kopu. Hra v druhom polčase bola podobná ako v predošlom polčase. Začal sa rozohrávkou domácich. Tí po pár prihrávkach loptu odovzdali hosťom. Po strele z väčšej vzdialenosti k pravej žrdi hostia zvýšili svoj náskok. Po kombinačnej akcii pridali ďalší gól, keď hráč zakončoval do prázdnej bránky. Z domácich ohrozil brankára hostí Čipku O. Junger. Domáci útočili len občas, ich snaha končila pred šestnástkou. Milko priniesol spolu s J. Jungerom do hry určité oživenie. Domáci mali možnosť na skórovanie po centri, hlavička O. Jungera minula bránku hostí. Strela Milka po prihrávke O. Jungera bola nepresná. Na druhej strane Nemec chytil samostatný nájazd. Posledný gól pridali hostia po brejku, keď hráč prekonal Nemca z nájazdu po dorážke. 0:8. Domáci mali ešte jednu šancu na skórovanie. Strelu Milka Čipka chytil. Hostia hru kontrolovali, mali dve nepresné strely. Zápas bol ukončený po strele Milka, ktorú Čipka vyrazil. Pred 50 divákmi rozhodovali Petro a A. Farkaš.
S posledným mužstvom tabuľky iba jeden bod
Kečovo – Nižná Slaná 2:2 (2:2). Góly za hostí: Keršák, Valko. Zostava Nižnej Slanej: Nemec – Karas, Soják, Prónai, Schwarz – Leštach, O. Junger, Keršák, Gelda – Ján Junger, Valko. V 21. kole II. triedy ObFZ Rožňava cestovala Nižná Slaná do Kečova. Pricestovala v oslabenej zostave, keď viacerí hráči chýbali. Domáci celok bol na poslednom mieste v tabuľke a preto chcela Nižná Slaná zabojovať o tri body. Hostia sa ujali vedenia, keď G. Keršák z priameho kopu prekonal domáceho brankára. Druhý gól pridali po strele Valka zo šestnástky. Neskôr poľavili, keď dvakrát inkasovali. Prvý gól inkasovali, keď obrane a brankárovi unikla nakopnutá lopta. Hráč domácich tak unikol Karasovi a do prázdnej bránky skóroval. Druhý gól inkasovali po rohu, keď domáci hráč bol nedôsledne pokrytý a hlavičkou prekonal Nemca. V druhom polčase sa hostia snažili strhnúť vedenie na svoju stranu. Vypracovali si viaceré šance, ale buď nemali šťastie v zakončení (Ján Junger), alebo domácich podržal brankár (hlavička Valka). Zápas tak skončil remízou.
Strelci Nižnej Slanej v jarnej časti:
1 gól: Die, Leštach, Schwarz
2 góly: Ján Junger, O. Junger, Keršák
4 góly: Gelda, D. Hajči
8 gólov: Valko
Celkové poradie:
9 gólov: Gelda,
8 gólov: Valko,
7 gólov: O. Junger
6 gólov: Milko
5 gólov: Hajči
4 góly: Karas
3 góly: Ján Junger, Keršák
1 gól: Die, Slovák, Leštach, Schwarz
Bc. Štefan Tomášik































Nižná Slaná – Štítnik 0:8 (0:5). Zostava Nižnej Slanej:
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.