Medzi ďalších strelcov s piatimi gólmi môžeme rátať M. Dunku (Hrhov), Sekerka, (V. Slaná), Strama (Jablonov n/T) a R. Lörinc (Dlhá Ves).
|
NEOFICIÁLNA TABUĽKA STRELCOV I. TRIEDY VO FUTBALE PO 11. KOLE: |
|
Čižmár (Krh. Dlhá Lúka) - 11 |
|
Mázik (Drnava) - 11 |
|
Urban ml. (Rožň. Bystré) - 10 |
|
Rencsok (Drnava) - 9 |
|
Z. Zdechovan (Betliar) - 8 |
|
Minčík (Rožň. Bystré) - 7 |
|
Albert (Krh. Dlhá Lúka) - 6 |
|
Mil. Gallo (Rudná) - 6 |
|
Orbán (Drnava) - 6 |
|
Blatník (Dlhá Ves) - 6 |
|
Szanisló (Krh. Dlhá Lúka) - 5 |
|
M. Dunka (Hrhov) - 5 |
|
Sekerka (V. Slaná) - 5 |
|
Strama (Jablonov n/T) - 5, |
|
R. Lörinc (Dlhá Ves) - 5 |
|
Hajdu (Rožň. Bystré) - 4 |
|
Gebe (Krh. Dlhá Lúka) - 4 |
|
Polyák - (Brzotín) - 4 |
|
Kerekeš (Brzotín) - 4 |
|
Ján Gonos (Betliar) - 4, |
{jcomments on}

































Neoficiálna tabuľka strelcov I. triedy majstrovstva okresu Rožňava vo futbale sa po odohraní 11. jesenného kola veľmi vyrovnala. Svedčí o tom jej poradie, ktoré oznamuje, že na čele je trojica najlepších strelcov: O. Varga (Slavošovce), Čižmár (Krh. Dlhá Lúka) a Mázik (Drnava), ktorí vsietili rovnako - po 11 gólov. V tomto kole si z nich najviac pomohol Mázik, ktorý vsietil brankárovi Hrhova dva góly. Tesne za nimi nasledujú J. Urban ml. (Rožň. Bystré) s 10 gólmi, Rencsok (Drnava) zaznamenal 9 gólov, Z. Zdechovan (Betliar) 8, Minčík (Rožň. Bystré) sedem gólov. Za touto skupinou nasleduje štvorica šesťgólových strelcov: Albert (Krh. Dlhá Lúka), M. Gallo (Rudná), Orbán (Drnava) a Blatník (Dlhá Ves). 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a