hlavne zo strany hostí.
Druhý polčas začali domáci náporom a v 52. min. Ďuríček peknou strelou nedal brankárovi súpera šancu - 3:0. V 57. min. všadebol Štefán zvýšil na 4:0. O tri min. Ďuríček po krásnom výskoku hlavou trafil na 5:0. Hráči Rudnej potom povolili, prestali hrať s vedomím, že majú náskok. Začal však úradovať motor mužstva hostí Janko Rochl a niekoľkokrát nedal obrane domácich pokoj. Až v 84. min. sa pekne uvoľnil a znížil na konečný stav 5:1. Hostia v zápase sklamali a niektorí si zaslúžili aj červenú kartu. Pán Molčan bol spokojný a pochválil svojich hráčov ako aj fanúšikov. Tréner L. Dávid povedal: "Moje mužstvo ukázalo silu a radujeme sa z výhry, Škoda, že niektorí hráči z hosti nehrali fair." Pán Minčev:" No prehrali sme, ale ideme ďalej!! Pred veľmi slušnou návštevou rozhodoval Nemčko.
Zostavy mužstiev: Štítnik: J. Gunár – J. Kolesár, R. Kolesár, Jakub Rochl, Krága, Ján Rochl, Dudáš, Milan Gallo (55´A. Rochl), Orabinec (46´Madlen), J. Zdechovan, M. Spišák.
Rudná: R. Szöllös – Šimon, Ďuríček, Jakab, Kontra, O. Sanisló, Vysoký, Konček (57´Burdiga), P. Sanisló, Štefán (67´Domik), Čapó (61´Z. Molčan).
Ladislav Székely
picasa_albumid=6074807329853853441

































Rudná - Štítník 5:1 Najprv začnem komentovať toto stretnutie tým, že na zápas 12. kola I. triedy v Rudnej prišlo okolo 150 divákov a raritou, že domáci fanúšikovia povzbudzovali svoje mužstvo bubnovaním, ako aj hlasným: Pome Rudná. Ozajstná rarita!!!!! A teraz k futbalu. Pred stretnutím z domáceho tímu pán Molčan povedal: "Chlapci sú dobre naladení a vysoko vyhrajú. I keď hostia majú svoju kvalitu, dnes pôjdu so zvesenými hlavami domov." No, to sú odvážne slová, ale uvidíme! Tréner domácich pán Dávid: "Chlapci chcú pokračovať v ťažení dobrej hry. Pán Minčev z tábora hostí: "Prišli sme hrať dobrý futbal, bod odnesieme domov." 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a