pondelok, 08 august 2011 09:03
V súboji nováčikov I. triedy lepšie obstáli hostia z Bystrého a jeho najlepší strelec vlaňajšej II. triedy Doporučený
Napísal(a) Miloš Leng
Bohúňovo – Rožňavské Bystré 2:4 ( 1:2 ). V súboji dvoch nováčikov v prvej triede sa viac darilo hosťujúcim hráčom z Rožňavského Bystrého. V ich drese nastúpili aj posily z Honiec. Aj keď prvé minúty patrili domácim, Bystrania sa postupne dostávali viac do hry a začali domácej obrane znepríjemňovať zápas. Hlavne mimoriadne aktívny Janko Urban robil domácim problémy a jeho hlavička v 10. minúte skončila na tyčke domácej brány. V 12. min. si Urban dobre nabehol na Lengov center z pravej strany a otvoril skóre zápasu. 0:1. V 18.min. Čapó tvrdou strelou z hranice 16-ky zvýšil na 0:2 pre hostí. Obidve mužstvá hrali útočný futbal, ktorý sa musel divákom páčiť.
Ďalšie dobré príležitosti prepásli Jaro Gallo, Čapó a Leng. Záver prvého polčasu patril domácim, ktorým sa podarilo po rohovom kope znížiť na 1:2. Druhý polčas začali aktívnejší Bystrania a po presnej Urbanovej prihrávke v 51. min. Čapó asi z 10 metrov prestrelil domáceho brankára a zvýšil pre Bystré na 1:3. O šesť minút neskôr Urban opäť hlavou po rohovom kope pridal štvrtý gól hostí. 1:4. V 69. min. po zaváhaní obrany Bystrého domáci znížili na konečných 2:4.
Bystrania mali ešte sériu nepremenených hlavičkových šancí, no skóre sa už nezmenilo. Pred asi 130 divákmi rozhodoval Bakoš, asistenti: Farkaš, Petro. Zostava Rožňavského Bystrého: Koncz - Ján Gallo, Valent, Hajdu, Kuchta, Rusnyák, Jaro Gallo, Leng, Čapó, Minčík, Urban. Striedali: Dorkin, Krága, Tomko.
Text: Miloš Leng
Foto: Ján Molnár
Neoficiálna tabuľka I. triedy po 1. kole
1. Drnava 1 1 0 0 5:0 3
2. Rudná 1 1 0 0 4:1 3
3. Rožň. Bystré 1 1 0 0 4:2 3
4. Hrhov 1 1 0 0 1:0 3
5.-6. Brzotín 1 1 0 0 2:1 3
5.6. Betliar 1 1 0 0 2:1 3
7.-8. Jablonov 1 0 0 1 1:2 0
7.-8. Krh. D. Lúka 1 0 0 1 1:2 0
9. Vyšná Slaná 1 0 0 1 0:1 0
10. Bohúňovo 1 0 0 1 2:4 0
11. Slavošovce 1 0 0 1 1:4 0
12. Vlachovo 1 0 0 1 0:5 0
Dlhá Ves 0 0 0 0 : 0
ĎALŠIE ZÁPASY I.TRIEDY:
2. kolo 14.8.11 17:00 hod.
Rožňavské Bystré - Hrhov
Jablonov n/T - Vyšná Slaná
Krh. Dlhá Lúka - Betliar
Vlachovo - Brzotín
Rudná - Drnava
Slavošovce - majú voľno
Bohúňovo - Dlhá Ves.
{gallery}futbal/2012/1kolo{/gallery}
http://www.facebook.com/media/set/?set=a.152138848199367.39360.100002097578508&l=2e112fac6f&type=1 Fotografie p. Ambrusa z Facebooku
{jcomments on}
Zverejnené v
Futbal
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.