Druhý polčas sa začal takisto náporom hostí, ktorí sa snažili vyrovnať stav zápasu. Ich snaha nevyšla na zmar, pretože takisto dostali šancu skórovať z pokutového kopu. Loptu si na biely bod postavil Vavrek a ukážkovo vyrovnal. 1:1. Po góle, ako keby sa domáci prebudili a začali preberať iniciatívu, a naopak hostia sa stiahli a začali brániť pre nich priaznivý výsledok, čo sa im neskôr aj vypomstilo. Pred bránkou Brzotína to neustále vrelo, ale góly stále neprichádzali. Jovičania spálili minimálne dve tutovky a nevyzeralo to s nimi dobre. V 63. minúte sa však domácim podarilo dosiahnuť vedúci gól, keď strela Rusznyáka skončila v sieti 2:1. Domáci futbalisti ešte potešili domácich fanúšikov ďalšími dvoma gólmi, ktorých autormi boli Spišák a Lovaš. To už bol stav 4:1 a blížil sa koniec zápasu. Domáci už ďalší gól nepridali a hostia už asi boli zmierení s výsledkom, takže stav stretnutia ostal v platnosti.
Na záver treba určite poznamenať, že hostia neprišli do Jovíc len brániť, od začiatku pôsobili futbalovejším dojmom a určite mali navrch v prvom polčase, a zasa na druhej strane druhý polčas patril domácemu celku. Avšak herný prejav asi nepotešil domácich fanúšikov, ktorí určite očakávali jednoznačný duel. V 18. kole cestujú Jovičania k lídrovi súťaže do Dediniek, čo určite bude veľmi zaujímavý zápas. Jovičania si však veria, a dúfajú, že sa pre nich séria neporaziteľnosti neskončí ani na Dedinkách!
Zostava Jovíc: Sopócy - Tomi, Nagy (C), Szabó, Klárik, Doboš, Krága, Rusznyák,
Tomi ml., Lovaš, Grecmacher.
Komentár delegáta zápasu, pána Székelyho: „Za veterného počasia domáci fandovia čakali zase vysoké víťazstvo, ktoré aj prišlo, ale sa zrodilo ťažko. V prvom polčase hostia mali síce prevahu, ale svoje šance nepremenili. V 40. min. Krága pokutový kop bezpečne premenil a načal hostí. Druhý polčas začal náporom hostí, ktorí v 47. min. vyrovnali z pokutového kopu na 1:1, ale potom sa začal boj o každú loptu. Tak hostia, ako aj domáci mali mnoho šancí, ktore však ostali navyužité. Domáci začali hrať po krídlách a mladí hráči rýchlymi kontrami zúžitkovali svoju prevahu. Rozhodca Repaský nariadil na obidvoch stranách pokutový kop. Bolo to správné rozhodnutie. Udelil jednu žltú kartu pre domáceho hráča a 4 žlté karty pre hostí. Tréner domáceho mužstva Albert komentoval zápas takto: "Vprvom polčase hostia mali navrch, ale veril som, že v druhom to otočíme". Veducí hostí Polyák: "Škoda, že sme nevyužili svoje šance. Domácim zahrali mladí hráči a výsledok hovorí za všetko."
M. Sopócy
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA II. TRIEDY PO 17. KOLE - ODVETNÁ ČASŤ:
{jcomments on}

































TJ Mladosť Jovice - Mladosť Brzotín 4:1 (1:0). G: Krága (11m), Rusznyák, Spišák, Lovaš – Vavrek (11m). R: Repaský, AR: Lévai, DZ: Székely, D: 50. V 17. kole OM II. triedy hostilo mužstvo Jovíc súpera z Brzotína. Hostia prišli v kompletnej zostave, čo naznačovalo, že neprišli predať svoju kožu lacno. Začiatok zápasu patril Brzotínčanom, ktorí hrali veľmi dobre pozične a pokúšali sa o kombinačnú hru. Jovičania však odolávali. Domácim sa neskôr zranil Grecmacher, a to neveštilo nič dobré. Hostia vycítili, že domáci nie sú vo svojej koži a snažili sa dosiahnuť otvárací gól, čo sa im skoro aj podarilo, ale strelu hosťujúceho hráča ešte stihol domáci brankár vyraziť. Domácim sa podarilo otvoriť 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a