Druhý polčas sa začal takisto náporom hostí, ktorí sa snažili vyrovnať stav zápasu. Ich snaha nevyšla na zmar, pretože takisto dostali šancu skórovať z pokutového kopu. Loptu si na biely bod postavil Vavrek a ukážkovo vyrovnal. 1:1. Po góle, ako keby sa domáci prebudili a začali preberať iniciatívu, a naopak hostia sa stiahli a začali brániť pre nich priaznivý výsledok, čo sa im neskôr aj vypomstilo. Pred bránkou Brzotína to neustále vrelo, ale góly stále neprichádzali. Jovičania spálili minimálne dve tutovky a nevyzeralo to s nimi dobre. V 63. minúte sa však domácim podarilo dosiahnuť vedúci gól, keď strela Rusznyáka skončila v sieti 2:1. Domáci futbalisti ešte potešili domácich fanúšikov ďalšími dvoma gólmi, ktorých autormi boli Spišák a Lovaš. To už bol stav 4:1 a blížil sa koniec zápasu. Domáci už ďalší gól nepridali a hostia už asi boli zmierení s výsledkom, takže stav stretnutia ostal v platnosti.
Na záver treba určite poznamenať, že hostia neprišli do Jovíc len brániť, od začiatku pôsobili futbalovejším dojmom a určite mali navrch v prvom polčase, a zasa na druhej strane druhý polčas patril domácemu celku. Avšak herný prejav asi nepotešil domácich fanúšikov, ktorí určite očakávali jednoznačný duel. V 18. kole cestujú Jovičania k lídrovi súťaže do Dediniek, čo určite bude veľmi zaujímavý zápas. Jovičania si však veria, a dúfajú, že sa pre nich séria neporaziteľnosti neskončí ani na Dedinkách!
Zostava Jovíc: Sopócy - Tomi, Nagy (C), Szabó, Klárik, Doboš, Krága, Rusznyák,
Tomi ml., Lovaš, Grecmacher.
Komentár delegáta zápasu, pána Székelyho: „Za veterného počasia domáci fandovia čakali zase vysoké víťazstvo, ktoré aj prišlo, ale sa zrodilo ťažko. V prvom polčase hostia mali síce prevahu, ale svoje šance nepremenili. V 40. min. Krága pokutový kop bezpečne premenil a načal hostí. Druhý polčas začal náporom hostí, ktorí v 47. min. vyrovnali z pokutového kopu na 1:1, ale potom sa začal boj o každú loptu. Tak hostia, ako aj domáci mali mnoho šancí, ktore však ostali navyužité. Domáci začali hrať po krídlách a mladí hráči rýchlymi kontrami zúžitkovali svoju prevahu. Rozhodca Repaský nariadil na obidvoch stranách pokutový kop. Bolo to správné rozhodnutie. Udelil jednu žltú kartu pre domáceho hráča a 4 žlté karty pre hostí. Tréner domáceho mužstva Albert komentoval zápas takto: "Vprvom polčase hostia mali navrch, ale veril som, že v druhom to otočíme". Veducí hostí Polyák: "Škoda, že sme nevyužili svoje šance. Domácim zahrali mladí hráči a výsledok hovorí za všetko."
M. Sopócy
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA II. TRIEDY PO 17. KOLE - ODVETNÁ ČASŤ:
{jcomments on}
































TJ Mladosť Jovice - Mladosť Brzotín 4:1 (1:0). G: Krága (11m), Rusznyák, Spišák, Lovaš – Vavrek (11m). R: Repaský, AR: Lévai, DZ: Székely, D: 50. V 17. kole OM II. triedy hostilo mužstvo Jovíc súpera z Brzotína. Hostia prišli v kompletnej zostave, čo naznačovalo, že neprišli predať svoju kožu lacno. Začiatok zápasu patril Brzotínčanom, ktorí hrali veľmi dobre pozične a pokúšali sa o kombinačnú hru. Jovičania však odolávali. Domácim sa neskôr zranil Grecmacher, a to neveštilo nič dobré. Hostia vycítili, že domáci nie sú vo svojej koži a snažili sa dosiahnuť otvárací gól, čo sa im skoro aj podarilo, ale strelu hosťujúceho hráča ešte stihol domáci brankár vyraziť. Domácim sa podarilo otvoriť
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-