TJ Mladosť Jovice - Mladosť Brzotín 4:1 (1:0). G: Krága (11m), Rusznyák, Spišák, Lovaš – Vavrek (11m). R: Repaský, AR: Lévai, DZ: Székely, D: 50. V 17. kole OM II. triedy hostilo mužstvo Jovíc súpera z Brzotína. Hostia prišli v kompletnej zostave, čo naznačovalo, že neprišli predať svoju kožu lacno. Začiatok zápasu patril Brzotínčanom, ktorí hrali veľmi dobre pozične a pokúšali sa o kombinačnú hru. Jovičania však odolávali. Domácim sa neskôr zranil Grecmacher, a to neveštilo nič dobré. Hostia vycítili, že domáci nie sú vo svojej koži a snažili sa dosiahnuť otvárací gól, čo sa im skoro aj podarilo, ale strelu hosťujúceho hráča ešte stihol domáci brankár vyraziť. Domácim sa podarilo otvoriť Druhý polčas sa začal takisto náporom hostí, ktorí sa snažili vyrovnať stav zápasu. Ich snaha nevyšla na zmar, pretože takisto dostali šancu skórovať z pokutového kopu. Loptu si na biely bod postavil Vavrek a ukážkovo vyrovnal. 1:1. Po góle, ako keby sa domáci prebudili a začali preberať iniciatívu, a naopak hostia sa stiahli a začali brániť pre nich priaznivý výsledok, čo sa im neskôr aj vypomstilo. Pred bránkou Brzotína to neustále vrelo, ale góly stále neprichádzali. Jovičania spálili minimálne dve tutovky a nevyzeralo to s nimi dobre. V 63. minúte sa však domácim podarilo dosiahnuť vedúci gól, keď strela Rusznyáka skončila v sieti 2:1. Domáci futbalisti ešte potešili domácich fanúšikov ďalšími dvoma gólmi, ktorých autormi boli Spišák a Lovaš. To už bol stav 4:1 a blížil sa koniec zápasu. Domáci už ďalší gól nepridali a hostia už asi boli zmierení s výsledkom, takže stav stretnutia ostal v platnosti.
Na záver treba určite poznamenať, že hostia neprišli do Jovíc len brániť, od začiatku pôsobili futbalovejším dojmom a určite mali navrch v prvom polčase, a zasa na druhej strane druhý polčas patril domácemu celku. Avšak herný prejav asi nepotešil domácich fanúšikov, ktorí určite očakávali jednoznačný duel. V 18. kole cestujú Jovičania k lídrovi súťaže do Dediniek, čo určite bude veľmi zaujímavý zápas. Jovičania si však veria, a dúfajú, že sa pre nich séria neporaziteľnosti neskončí ani na Dedinkách!
Zostava Jovíc: Sopócy - Tomi, Nagy (C), Szabó, Klárik, Doboš, Krága, Rusznyák,
Tomi ml., Lovaš, Grecmacher.
Komentár delegáta zápasu, pána Székelyho: „Za veterného počasia domáci fandovia čakali zase vysoké víťazstvo, ktoré aj prišlo, ale sa zrodilo ťažko. V prvom polčase hostia mali síce prevahu, ale svoje šance nepremenili. V 40. min. Krága pokutový kop bezpečne premenil a načal hostí. Druhý polčas začal náporom hostí, ktorí v 47. min. vyrovnali z pokutového kopu na 1:1, ale potom sa začal boj o každú loptu. Tak hostia, ako aj domáci mali mnoho šancí, ktore však ostali navyužité. Domáci začali hrať po krídlách a mladí hráči rýchlymi kontrami zúžitkovali svoju prevahu. Rozhodca Repaský nariadil na obidvoch stranách pokutový kop. Bolo to správné rozhodnutie. Udelil jednu žltú kartu pre domáceho hráča a 4 žlté karty pre hostí. Tréner domáceho mužstva Albert komentoval zápas takto: "Vprvom polčase hostia mali navrch, ale veril som, že v druhom to otočíme". Veducí hostí Polyák: "Škoda, že sme nevyužili svoje šance. Domácim zahrali mladí hráči a výsledok hovorí za všetko."
M. Sopócy
PRIEBEŽNÁ TABUĽKA II. TRIEDY PO 17. KOLE - ODVETNÁ ČASŤ:
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.