V druhom polčase domáci vystriedali a tentoraz mladé mužstvo sa začalo lepšie pohybovať a šance si vypracovali aj oni. Začali si veriť a po zdanlivo stratenej lopte vyrovnali. 1:1. A dokonca po skrumáži dali aj rozhodujúci gól. 2:1. Hostia v druhom polčase si mysleli, že sa už nemôže nič stať, prestali hrať svoju hru a len raz ohrozili domácu bránu. Pred 100 divákmi dobre rozhodoval A. Farkaš. Góly: za domácich Kožár, Molda a za hostí Gruylo. Za zmienku ešte stojí zranenie hráča hostí, keď nešťastne spadol a musela ho do nemocnice odviezť záchranka.
Po zápase povedali: člen výboru FO Vlachovo pán Gecelovský: "Naší mladí hráči v prvom polčase mali rešpekt, a potom sa hra vyrovnala a so šťastím máme 3 body." Tréner hostí pán Ahmed Konya: "Som nahnevaný na svojich hráčov. Mohli sme v prvom polčase vyhrávať 0:4 a po zbabraní druhého polčasu už nemám slov. Veď si to chlapci odskáču."
Ladislav Székely
{jcomments on}
nedeľa, 22 apríl 2012 22:22
Vlachovská omladina proti Hrhovu splnila svoj cieľ a dokázala získať tri body Doporučený
Napísal(a) Ladislav SzékelyFO Vlachovo - FK Hrhov 2:1 (0:1). Domáca omladina, ktorá mala vekový priemer sotva 20 rokov, nastúpila s odhodlaním, že musia prelomiť smolu a bolo by dobre pokoriť súpera. Začiatok však neveštil nič dobré. Hostia ovládli pole a nebezpečne podkurovali domácej obrane. Tí boli pod stálym tlakom a po chybe zákonite inkasovali. 0:1. Posila z Dobšinej, Záhoranský, mal na kopačke obrovskú šancu po chybe obrany hostí, ale prekopol. V prvom polčase to bola iba tá jediná šanca domácich. Hostia sa mohli štyrikrát chytať za hlavu, keď nepremenili viaceré svoje šance. Ale aj o tom je futbal. V prvom polčase kľudne mohlo byť aj 0:4.
Zverejnené v
Futbal


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a