Nižnú Slanú noví hráči: Roman Die, Ján Gelda, Ivan Gunár, Igor Gunár, Ján Tomi a Jozef Vierg. Mužstvo by mal posilniť ešte jeden hráč. Dňa 29. 12. 2011 došlo k zmene predsedu klubu, keď novým predsedom sa stal tréner Milan Petergáč. K zmenám došlo aj v areáli ihriska, keď vagón, ktorý bol privezený na ihrisko po skončení sezóny 2000/2001, už nie je na ihrisku.
Zápas začal rozohrávkou hostí, avšak akciu im domáci prekazili. V úvode zápasu si vytvorili dve strelecké príležitosti, ktoré však brankára hostí neohrozili. Jednu z akcií vybojoval Dušan Valko, druhá bola po spolupráci zálohy s Cangárom. Následne sa hra vyrovnala, v obrane domácich sa vyskytovali nepresné prihrávky, resp. rozohrávky hráčov, ktorí nechodia na tréningy. Našťastie hostia tieto chyby nevyužili. Domáci väčšinou útočili na polovici hostí, tí sa zase spoliehali na brejky. Domáci si vytvorili viaceré príležitosti: tri strely D. Hajčiho, ani strela Slováka brankára hostí neprekonala. Po spolupráci Cangár – Die – Slovák bol v sľubnej pozícii Prónai, jeho strela však presná nebola. Po jednom z rohov Valka vznikla skrumáž, z ktorej vyšli lepšie hostia. Center Dieho po faule na hráča domácich bol zahraný dobre, akcia sa nedotiahla do konca. Z ľavej strany bola zblokovaná strela O. Jungera, ďalšia spolupráca O. Junger – Cangár – Slovák tiež gól nepriniesla. Strela Slováka bola nepresná. Hostia mali jednu strelu, ktorú však brankár chytil. Aj Cangár ohrozil bránu hostí. Po slabšej koncentrácii obrany mali hostia náznaky šancí. Potom sa domácim vydarila akcia: stratenú loptu z ťažkého uhla poslal do siete Kečova Die. 1:0. Za domácich v tomto polčase platil na obrancov hostí Cangár. V závere polčasu sa hralo medzi oboma šestnástkami.
V druhom polčase hra už nebola zďaleka taká vyrovnaná, domáci dominovali. Kapitán mužstva striedal v zápase lepšie momenty so slabšími a preto došlo k striedaniu. Leštach hru na ľavej strane oživil. Do obrany sa stiahol O. Junger. Domáci záložníci sa presadzovali cez zálohu hostí pomerne ľahko a vytvárali strelecké príležitosti aj pre útočníkov. Strelu Slováka brankár hostí ešte vyrazil. Následne bol Valko prvý pri lopte a poslal ju do siete. 2:0. Zároveň sa tento hráč presadil, keď v príprave sa mu nedarilo. Domáci pokračovali vo svojej hre, Die vysunul Leštacha. Jeho center poslal do siete hlavičkou Prónai. 3:0. Kombinácie v strede poľa domácim vychádzali, do útokov sa zapájali aj Hajči a Schwarz. Strela Hajčiho bránu hostí neohrozila. Ďalší brejk, keď Valko nahral Slovákovi, nebol úspešný, strela Slováka letela tesne nad ľavý vinkel. Došlo k striedaniu, keď šancu dostal Müller. Ten však po pár minútach musel z hry odstúpiť. Preto tréner poslal do hry Jána Jungera. Domáci útočili po oboch stranách. Po dvoch následných chybách na jednej, resp. druhej strane, sa dostal k lopte Slovák. Na jeho strelu do ľavého vinkla brankár ani nereagoval 4:0. Prišla situácia, keď obrana aj záloha podcenili hostí, hráč hostí strelou k pravej žrdi znížil. 4:1. Domáci útočili naďalej, v jednej situácii bolo šťastie na strane hostí, inú akciu zastavil ofsajd, či strela z 35 metrov bola nepresná. Veľkú šancu mal Leštach, keď po centri minul loptu. Hostia sa na ľavej strane domácich nepresadili. Dvakrát v zápase chybu spoluhráča napravil Soják. Domáci pridali ďalší gól, keď Leštach po dorážke pohodlne skóroval. 5:1. V závere zápasu si domáci víťazstvo ustrážili a hostí do nebezpečnej šance nepustili.
Skúsme si pripomenúť niektoré udalosti, počas obdobia, kým bol spomínaný vagón na ihrisku: Nešťastné vypadnutie z piatej ligy – JZ, keď jedinýkrát v histórii tejto súťaže zostupovali štyri mužstvá. Zomreli dvaja hráči, Vlastimil Cangár a Stanislav Drábik. Dochádzalo k častým zmenám na poste predsedu klubu po odchode Dušana Vandrášika po jeseni 2003. V piatej lige – JZ dostávali šancu dvaja začínajúci hráči medzi dospelými: Drahoslav Grančák a Dušan Vandrášik. Výborná záloha Valentko – Bobrík – Krak sa začala rozpadávať po skončení sezóny 2002/2003. Preto zálohu posilnil Peter Šimon od jesene 2003. Prestup Štefana Ruszóa do Plešivca na jar 2003 nebol pre hráča prospešný, keď nehral v základnej zostave a ani sa strelecky nepresadzoval. Tohto hráča nahradil na jeseň 2003 Roman Lipták. V roku 2001 bolo vytvorené žiacke mužstvo, ktoré hralo tri sezóny. Na jar 2004 hrali za Nižnú Slanú hráči so štvrtoligovými skúsenosťami: Ľubomír Arvay a Ľubomír Kasper. Títo hráči tvorili stopérsku dvojicu, v ofenzíve však nenahradili odchádzajúcich Gejzu Valentka a Romana Liptáka. Na jeseň 2004 bolo výrazne skvalitnené ihrisko, dorast v príprave trénoval na bývalom ihrisku. V sezóne 2004/2005 bolo A mužstvo z prvej triedy odhlásené, od ďalšej sezóny hralo druhú triedu. Po skončení sezóny 2004/2005 bolo zrušené mužstvo dorastu. V sezónach 2008/2009 a 2009/2010 skončila Nižná Slaná tretia. V sezóne 2006/2007 však posledná, našťastie však ŠTK odrátala po tri body Čoltovu a Ml. Brzotín.
Štefan Tomášik
{jcomments on}
nedeľa, 08 apríl 2012 15:46
Vstup do jarnej časti futbalovej druhej triedy sa Nižnej Slanej nad očakávania vydaril Doporučený
Napísal(a) Štefan Tomášik
Nižná Slaná – Kečovo 5:1 (1:0). Rozhodcovia: J. Gyenes, Petro, Czakoi. Delegát zápasu: Vysoký. Diváci: 43. Góly za domácich: Roman Die, Dušan Valko, Miroslav Prónai, Peter Slovák, Juraj Leštach. Zostava domácich: Krnáč – Karas (C), Soják, D. Hajči, Schwarz – O. Junger, Die, Slovák (C od 65. min.), Prónai – Valko, Cangár. Striedali: Leštach (65. min), Müller (73. min.), Ján Junger (76. min.). Na striedanie bol ešte pripravený: Tomášik (NB).
V prvom majstrovskom zápase v rámci jarnej časti II. triedy ObFZ Rožňava privítala Nižná Slaná Kečovo. V kádri domácich došlo k dvom odchodom, keď sa do Vlachova vrátili Tomáš Pitoňák a Matúš Pitoňák. Naopak, počas prípravných zápasov nastúpili za
Zverejnené v
Futbal
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).