Vstup do jarnej časti futbalovej druhej triedy sa Nižnej Slanej nad očakávania vydaril Doporučený
Napísal(a) Štefan Tomášik
Nižná Slaná – Kečovo 5:1 (1:0). Rozhodcovia: J. Gyenes, Petro, Czakoi. Delegát zápasu: Vysoký. Diváci: 43. Góly za domácich: Roman Die, Dušan Valko, Miroslav Prónai, Peter Slovák, Juraj Leštach. Zostava domácich: Krnáč – Karas (C), Soják, D. Hajči, Schwarz – O. Junger, Die, Slovák (C od 65. min.), Prónai – Valko, Cangár. Striedali: Leštach (65. min), Müller (73. min.), Ján Junger (76. min.). Na striedanie bol ešte pripravený: Tomášik (NB).
V prvom majstrovskom zápase v rámci jarnej časti II. triedy ObFZ Rožňava privítala Nižná Slaná Kečovo. V kádri domácich došlo k dvom odchodom, keď sa do Vlachova vrátili Tomáš Pitoňák a Matúš Pitoňák. Naopak, počas prípravných zápasov nastúpili za
Zápas začal rozohrávkou hostí, avšak akciu im domáci prekazili. V úvode zápasu si vytvorili dve strelecké príležitosti, ktoré však brankára hostí neohrozili. Jednu z akcií vybojoval Dušan Valko, druhá bola po spolupráci zálohy s Cangárom. Následne sa hra vyrovnala, v obrane domácich sa vyskytovali nepresné prihrávky, resp. rozohrávky hráčov, ktorí nechodia na tréningy. Našťastie hostia tieto chyby nevyužili. Domáci väčšinou útočili na polovici hostí, tí sa zase spoliehali na brejky. Domáci si vytvorili viaceré príležitosti: tri strely D. Hajčiho, ani strela Slováka brankára hostí neprekonala. Po spolupráci Cangár – Die – Slovák bol v sľubnej pozícii Prónai, jeho strela však presná nebola. Po jednom z rohov Valka vznikla skrumáž, z ktorej vyšli lepšie hostia. Center Dieho po faule na hráča domácich bol zahraný dobre, akcia sa nedotiahla do konca. Z ľavej strany bola zblokovaná strela O. Jungera, ďalšia spolupráca O. Junger – Cangár – Slovák tiež gól nepriniesla. Strela Slováka bola nepresná. Hostia mali jednu strelu, ktorú však brankár chytil. Aj Cangár ohrozil bránu hostí. Po slabšej koncentrácii obrany mali hostia náznaky šancí. Potom sa domácim vydarila akcia: stratenú loptu z ťažkého uhla poslal do siete Kečova Die. 1:0. Za domácich v tomto polčase platil na obrancov hostí Cangár. V závere polčasu sa hralo medzi oboma šestnástkami.
V druhom polčase hra už nebola zďaleka taká vyrovnaná, domáci dominovali. Kapitán mužstva striedal v zápase lepšie momenty so slabšími a preto došlo k striedaniu. Leštach hru na ľavej strane oživil. Do obrany sa stiahol O. Junger. Domáci záložníci sa presadzovali cez zálohu hostí pomerne ľahko a vytvárali strelecké príležitosti aj pre útočníkov. Strelu Slováka brankár hostí ešte vyrazil. Následne bol Valko prvý pri lopte a poslal ju do siete. 2:0. Zároveň sa tento hráč presadil, keď v príprave sa mu nedarilo. Domáci pokračovali vo svojej hre, Die vysunul Leštacha. Jeho center poslal do siete hlavičkou Prónai. 3:0. Kombinácie v strede poľa domácim vychádzali, do útokov sa zapájali aj Hajči a Schwarz. Strela Hajčiho bránu hostí neohrozila. Ďalší brejk, keď Valko nahral Slovákovi, nebol úspešný, strela Slováka letela tesne nad ľavý vinkel. Došlo k striedaniu, keď šancu dostal Müller. Ten však po pár minútach musel z hry odstúpiť. Preto tréner poslal do hry Jána Jungera. Domáci útočili po oboch stranách. Po dvoch následných chybách na jednej, resp. druhej strane, sa dostal k lopte Slovák. Na jeho strelu do ľavého vinkla brankár ani nereagoval 4:0. Prišla situácia, keď obrana aj záloha podcenili hostí, hráč hostí strelou k pravej žrdi znížil. 4:1. Domáci útočili naďalej, v jednej situácii bolo šťastie na strane hostí, inú akciu zastavil ofsajd, či strela z 35 metrov bola nepresná. Veľkú šancu mal Leštach, keď po centri minul loptu. Hostia sa na ľavej strane domácich nepresadili. Dvakrát v zápase chybu spoluhráča napravil Soják. Domáci pridali ďalší gól, keď Leštach po dorážke pohodlne skóroval. 5:1. V závere zápasu si domáci víťazstvo ustrážili a hostí do nebezpečnej šance nepustili.
Skúsme si pripomenúť niektoré udalosti, počas obdobia, kým bol spomínaný vagón na ihrisku: Nešťastné vypadnutie z piatej ligy – JZ, keď jedinýkrát v histórii tejto súťaže zostupovali štyri mužstvá. Zomreli dvaja hráči, Vlastimil Cangár a Stanislav Drábik. Dochádzalo k častým zmenám na poste predsedu klubu po odchode Dušana Vandrášika po jeseni 2003. V piatej lige – JZ dostávali šancu dvaja začínajúci hráči medzi dospelými: Drahoslav Grančák a Dušan Vandrášik. Výborná záloha Valentko – Bobrík – Krak sa začala rozpadávať po skončení sezóny 2002/2003. Preto zálohu posilnil Peter Šimon od jesene 2003. Prestup Štefana Ruszóa do Plešivca na jar 2003 nebol pre hráča prospešný, keď nehral v základnej zostave a ani sa strelecky nepresadzoval. Tohto hráča nahradil na jeseň 2003 Roman Lipták. V roku 2001 bolo vytvorené žiacke mužstvo, ktoré hralo tri sezóny. Na jar 2004 hrali za Nižnú Slanú hráči so štvrtoligovými skúsenosťami: Ľubomír Arvay a Ľubomír Kasper. Títo hráči tvorili stopérsku dvojicu, v ofenzíve však nenahradili odchádzajúcich Gejzu Valentka a Romana Liptáka. Na jeseň 2004 bolo výrazne skvalitnené ihrisko, dorast v príprave trénoval na bývalom ihrisku. V sezóne 2004/2005 bolo A mužstvo z prvej triedy odhlásené, od ďalšej sezóny hralo druhú triedu. Po skončení sezóny 2004/2005 bolo zrušené mužstvo dorastu. V sezónach 2008/2009 a 2009/2010 skončila Nižná Slaná tretia. V sezóne 2006/2007 však posledná, našťastie však ŠTK odrátala po tri body Čoltovu a Ml. Brzotín.
Štefan Tomášik
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-