Nižnú Slanú noví hráči: Roman Die, Ján Gelda, Ivan Gunár, Igor Gunár, Ján Tomi a Jozef Vierg. Mužstvo by mal posilniť ešte jeden hráč. Dňa 29. 12. 2011 došlo k zmene predsedu klubu, keď novým predsedom sa stal tréner Milan Petergáč. K zmenám došlo aj v areáli ihriska, keď vagón, ktorý bol privezený na ihrisko po skončení sezóny 2000/2001, už nie je na ihrisku.
Zápas začal rozohrávkou hostí, avšak akciu im domáci prekazili. V úvode zápasu si vytvorili dve strelecké príležitosti, ktoré však brankára hostí neohrozili. Jednu z akcií vybojoval Dušan Valko, druhá bola po spolupráci zálohy s Cangárom. Následne sa hra vyrovnala, v obrane domácich sa vyskytovali nepresné prihrávky, resp. rozohrávky hráčov, ktorí nechodia na tréningy. Našťastie hostia tieto chyby nevyužili. Domáci väčšinou útočili na polovici hostí, tí sa zase spoliehali na brejky. Domáci si vytvorili viaceré príležitosti: tri strely D. Hajčiho, ani strela Slováka brankára hostí neprekonala. Po spolupráci Cangár – Die – Slovák bol v sľubnej pozícii Prónai, jeho strela však presná nebola. Po jednom z rohov Valka vznikla skrumáž, z ktorej vyšli lepšie hostia. Center Dieho po faule na hráča domácich bol zahraný dobre, akcia sa nedotiahla do konca. Z ľavej strany bola zblokovaná strela O. Jungera, ďalšia spolupráca O. Junger – Cangár – Slovák tiež gól nepriniesla. Strela Slováka bola nepresná. Hostia mali jednu strelu, ktorú však brankár chytil. Aj Cangár ohrozil bránu hostí. Po slabšej koncentrácii obrany mali hostia náznaky šancí. Potom sa domácim vydarila akcia: stratenú loptu z ťažkého uhla poslal do siete Kečova Die. 1:0. Za domácich v tomto polčase platil na obrancov hostí Cangár. V závere polčasu sa hralo medzi oboma šestnástkami.
V druhom polčase hra už nebola zďaleka taká vyrovnaná, domáci dominovali. Kapitán mužstva striedal v zápase lepšie momenty so slabšími a preto došlo k striedaniu. Leštach hru na ľavej strane oživil. Do obrany sa stiahol O. Junger. Domáci záložníci sa presadzovali cez zálohu hostí pomerne ľahko a vytvárali strelecké príležitosti aj pre útočníkov. Strelu Slováka brankár hostí ešte vyrazil. Následne bol Valko prvý pri lopte a poslal ju do siete. 2:0. Zároveň sa tento hráč presadil, keď v príprave sa mu nedarilo. Domáci pokračovali vo svojej hre, Die vysunul Leštacha. Jeho center poslal do siete hlavičkou Prónai. 3:0. Kombinácie v strede poľa domácim vychádzali, do útokov sa zapájali aj Hajči a Schwarz. Strela Hajčiho bránu hostí neohrozila. Ďalší brejk, keď Valko nahral Slovákovi, nebol úspešný, strela Slováka letela tesne nad ľavý vinkel. Došlo k striedaniu, keď šancu dostal Müller. Ten však po pár minútach musel z hry odstúpiť. Preto tréner poslal do hry Jána Jungera. Domáci útočili po oboch stranách. Po dvoch následných chybách na jednej, resp. druhej strane, sa dostal k lopte Slovák. Na jeho strelu do ľavého vinkla brankár ani nereagoval 4:0. Prišla situácia, keď obrana aj záloha podcenili hostí, hráč hostí strelou k pravej žrdi znížil. 4:1. Domáci útočili naďalej, v jednej situácii bolo šťastie na strane hostí, inú akciu zastavil ofsajd, či strela z 35 metrov bola nepresná. Veľkú šancu mal Leštach, keď po centri minul loptu. Hostia sa na ľavej strane domácich nepresadili. Dvakrát v zápase chybu spoluhráča napravil Soják. Domáci pridali ďalší gól, keď Leštach po dorážke pohodlne skóroval. 5:1. V závere zápasu si domáci víťazstvo ustrážili a hostí do nebezpečnej šance nepustili.
Skúsme si pripomenúť niektoré udalosti, počas obdobia, kým bol spomínaný vagón na ihrisku: Nešťastné vypadnutie z piatej ligy – JZ, keď jedinýkrát v histórii tejto súťaže zostupovali štyri mužstvá. Zomreli dvaja hráči, Vlastimil Cangár a Stanislav Drábik. Dochádzalo k častým zmenám na poste predsedu klubu po odchode Dušana Vandrášika po jeseni 2003. V piatej lige – JZ dostávali šancu dvaja začínajúci hráči medzi dospelými: Drahoslav Grančák a Dušan Vandrášik. Výborná záloha Valentko – Bobrík – Krak sa začala rozpadávať po skončení sezóny 2002/2003. Preto zálohu posilnil Peter Šimon od jesene 2003. Prestup Štefana Ruszóa do Plešivca na jar 2003 nebol pre hráča prospešný, keď nehral v základnej zostave a ani sa strelecky nepresadzoval. Tohto hráča nahradil na jeseň 2003 Roman Lipták. V roku 2001 bolo vytvorené žiacke mužstvo, ktoré hralo tri sezóny. Na jar 2004 hrali za Nižnú Slanú hráči so štvrtoligovými skúsenosťami: Ľubomír Arvay a Ľubomír Kasper. Títo hráči tvorili stopérsku dvojicu, v ofenzíve však nenahradili odchádzajúcich Gejzu Valentka a Romana Liptáka. Na jeseň 2004 bolo výrazne skvalitnené ihrisko, dorast v príprave trénoval na bývalom ihrisku. V sezóne 2004/2005 bolo A mužstvo z prvej triedy odhlásené, od ďalšej sezóny hralo druhú triedu. Po skončení sezóny 2004/2005 bolo zrušené mužstvo dorastu. V sezónach 2008/2009 a 2009/2010 skončila Nižná Slaná tretia. V sezóne 2006/2007 však posledná, našťastie však ŠTK odrátala po tri body Čoltovu a Ml. Brzotín.
Štefan Tomášik
{jcomments on}
nedeľa, 08 apríl 2012 15:46
Vstup do jarnej časti futbalovej druhej triedy sa Nižnej Slanej nad očakávania vydaril Doporučený
Napísal(a) Štefan Tomášik
Nižná Slaná – Kečovo 5:1 (1:0). Rozhodcovia: J. Gyenes, Petro, Czakoi. Delegát zápasu: Vysoký. Diváci: 43. Góly za domácich: Roman Die, Dušan Valko, Miroslav Prónai, Peter Slovák, Juraj Leštach. Zostava domácich: Krnáč – Karas (C), Soják, D. Hajči, Schwarz – O. Junger, Die, Slovák (C od 65. min.), Prónai – Valko, Cangár. Striedali: Leštach (65. min), Müller (73. min.), Ján Junger (76. min.). Na striedanie bol ešte pripravený: Tomášik (NB).
V prvom majstrovskom zápase v rámci jarnej časti II. triedy ObFZ Rožňava privítala Nižná Slaná Kečovo. V kádri domácich došlo k dvom odchodom, keď sa do Vlachova vrátili Tomáš Pitoňák a Matúš Pitoňák. Naopak, počas prípravných zápasov nastúpili za
Zverejnené v
Futbal


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a