Vstup do jarnej časti futbalovej druhej triedy sa Nižnej Slanej nad očakávania vydaril Doporučený
Napísal(a) Štefan Tomášik
Nižná Slaná – Kečovo 5:1 (1:0). Rozhodcovia: J. Gyenes, Petro, Czakoi. Delegát zápasu: Vysoký. Diváci: 43. Góly za domácich: Roman Die, Dušan Valko, Miroslav Prónai, Peter Slovák, Juraj Leštach. Zostava domácich: Krnáč – Karas (C), Soják, D. Hajči, Schwarz – O. Junger, Die, Slovák (C od 65. min.), Prónai – Valko, Cangár. Striedali: Leštach (65. min), Müller (73. min.), Ján Junger (76. min.). Na striedanie bol ešte pripravený: Tomášik (NB).
V prvom majstrovskom zápase v rámci jarnej časti II. triedy ObFZ Rožňava privítala Nižná Slaná Kečovo. V kádri domácich došlo k dvom odchodom, keď sa do Vlachova vrátili Tomáš Pitoňák a Matúš Pitoňák. Naopak, počas prípravných zápasov nastúpili za
Zápas začal rozohrávkou hostí, avšak akciu im domáci prekazili. V úvode zápasu si vytvorili dve strelecké príležitosti, ktoré však brankára hostí neohrozili. Jednu z akcií vybojoval Dušan Valko, druhá bola po spolupráci zálohy s Cangárom. Následne sa hra vyrovnala, v obrane domácich sa vyskytovali nepresné prihrávky, resp. rozohrávky hráčov, ktorí nechodia na tréningy. Našťastie hostia tieto chyby nevyužili. Domáci väčšinou útočili na polovici hostí, tí sa zase spoliehali na brejky. Domáci si vytvorili viaceré príležitosti: tri strely D. Hajčiho, ani strela Slováka brankára hostí neprekonala. Po spolupráci Cangár – Die – Slovák bol v sľubnej pozícii Prónai, jeho strela však presná nebola. Po jednom z rohov Valka vznikla skrumáž, z ktorej vyšli lepšie hostia. Center Dieho po faule na hráča domácich bol zahraný dobre, akcia sa nedotiahla do konca. Z ľavej strany bola zblokovaná strela O. Jungera, ďalšia spolupráca O. Junger – Cangár – Slovák tiež gól nepriniesla. Strela Slováka bola nepresná. Hostia mali jednu strelu, ktorú však brankár chytil. Aj Cangár ohrozil bránu hostí. Po slabšej koncentrácii obrany mali hostia náznaky šancí. Potom sa domácim vydarila akcia: stratenú loptu z ťažkého uhla poslal do siete Kečova Die. 1:0. Za domácich v tomto polčase platil na obrancov hostí Cangár. V závere polčasu sa hralo medzi oboma šestnástkami.
V druhom polčase hra už nebola zďaleka taká vyrovnaná, domáci dominovali. Kapitán mužstva striedal v zápase lepšie momenty so slabšími a preto došlo k striedaniu. Leštach hru na ľavej strane oživil. Do obrany sa stiahol O. Junger. Domáci záložníci sa presadzovali cez zálohu hostí pomerne ľahko a vytvárali strelecké príležitosti aj pre útočníkov. Strelu Slováka brankár hostí ešte vyrazil. Následne bol Valko prvý pri lopte a poslal ju do siete. 2:0. Zároveň sa tento hráč presadil, keď v príprave sa mu nedarilo. Domáci pokračovali vo svojej hre, Die vysunul Leštacha. Jeho center poslal do siete hlavičkou Prónai. 3:0. Kombinácie v strede poľa domácim vychádzali, do útokov sa zapájali aj Hajči a Schwarz. Strela Hajčiho bránu hostí neohrozila. Ďalší brejk, keď Valko nahral Slovákovi, nebol úspešný, strela Slováka letela tesne nad ľavý vinkel. Došlo k striedaniu, keď šancu dostal Müller. Ten však po pár minútach musel z hry odstúpiť. Preto tréner poslal do hry Jána Jungera. Domáci útočili po oboch stranách. Po dvoch následných chybách na jednej, resp. druhej strane, sa dostal k lopte Slovák. Na jeho strelu do ľavého vinkla brankár ani nereagoval 4:0. Prišla situácia, keď obrana aj záloha podcenili hostí, hráč hostí strelou k pravej žrdi znížil. 4:1. Domáci útočili naďalej, v jednej situácii bolo šťastie na strane hostí, inú akciu zastavil ofsajd, či strela z 35 metrov bola nepresná. Veľkú šancu mal Leštach, keď po centri minul loptu. Hostia sa na ľavej strane domácich nepresadili. Dvakrát v zápase chybu spoluhráča napravil Soják. Domáci pridali ďalší gól, keď Leštach po dorážke pohodlne skóroval. 5:1. V závere zápasu si domáci víťazstvo ustrážili a hostí do nebezpečnej šance nepustili.
Skúsme si pripomenúť niektoré udalosti, počas obdobia, kým bol spomínaný vagón na ihrisku: Nešťastné vypadnutie z piatej ligy – JZ, keď jedinýkrát v histórii tejto súťaže zostupovali štyri mužstvá. Zomreli dvaja hráči, Vlastimil Cangár a Stanislav Drábik. Dochádzalo k častým zmenám na poste predsedu klubu po odchode Dušana Vandrášika po jeseni 2003. V piatej lige – JZ dostávali šancu dvaja začínajúci hráči medzi dospelými: Drahoslav Grančák a Dušan Vandrášik. Výborná záloha Valentko – Bobrík – Krak sa začala rozpadávať po skončení sezóny 2002/2003. Preto zálohu posilnil Peter Šimon od jesene 2003. Prestup Štefana Ruszóa do Plešivca na jar 2003 nebol pre hráča prospešný, keď nehral v základnej zostave a ani sa strelecky nepresadzoval. Tohto hráča nahradil na jeseň 2003 Roman Lipták. V roku 2001 bolo vytvorené žiacke mužstvo, ktoré hralo tri sezóny. Na jar 2004 hrali za Nižnú Slanú hráči so štvrtoligovými skúsenosťami: Ľubomír Arvay a Ľubomír Kasper. Títo hráči tvorili stopérsku dvojicu, v ofenzíve však nenahradili odchádzajúcich Gejzu Valentka a Romana Liptáka. Na jeseň 2004 bolo výrazne skvalitnené ihrisko, dorast v príprave trénoval na bývalom ihrisku. V sezóne 2004/2005 bolo A mužstvo z prvej triedy odhlásené, od ďalšej sezóny hralo druhú triedu. Po skončení sezóny 2004/2005 bolo zrušené mužstvo dorastu. V sezónach 2008/2009 a 2009/2010 skončila Nižná Slaná tretia. V sezóne 2006/2007 však posledná, našťastie však ŠTK odrátala po tri body Čoltovu a Ml. Brzotín.
Štefan Tomášik
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.