Vstup do jarnej časti futbalovej druhej triedy sa Nižnej Slanej nad očakávania vydaril Doporučený
Napísal(a) Štefan Tomášik
Nižná Slaná – Kečovo 5:1 (1:0). Rozhodcovia: J. Gyenes, Petro, Czakoi. Delegát zápasu: Vysoký. Diváci: 43. Góly za domácich: Roman Die, Dušan Valko, Miroslav Prónai, Peter Slovák, Juraj Leštach. Zostava domácich: Krnáč – Karas (C), Soják, D. Hajči, Schwarz – O. Junger, Die, Slovák (C od 65. min.), Prónai – Valko, Cangár. Striedali: Leštach (65. min), Müller (73. min.), Ján Junger (76. min.). Na striedanie bol ešte pripravený: Tomášik (NB).
V prvom majstrovskom zápase v rámci jarnej časti II. triedy ObFZ Rožňava privítala Nižná Slaná Kečovo. V kádri domácich došlo k dvom odchodom, keď sa do Vlachova vrátili Tomáš Pitoňák a Matúš Pitoňák. Naopak, počas prípravných zápasov nastúpili za
Zápas začal rozohrávkou hostí, avšak akciu im domáci prekazili. V úvode zápasu si vytvorili dve strelecké príležitosti, ktoré však brankára hostí neohrozili. Jednu z akcií vybojoval Dušan Valko, druhá bola po spolupráci zálohy s Cangárom. Následne sa hra vyrovnala, v obrane domácich sa vyskytovali nepresné prihrávky, resp. rozohrávky hráčov, ktorí nechodia na tréningy. Našťastie hostia tieto chyby nevyužili. Domáci väčšinou útočili na polovici hostí, tí sa zase spoliehali na brejky. Domáci si vytvorili viaceré príležitosti: tri strely D. Hajčiho, ani strela Slováka brankára hostí neprekonala. Po spolupráci Cangár – Die – Slovák bol v sľubnej pozícii Prónai, jeho strela však presná nebola. Po jednom z rohov Valka vznikla skrumáž, z ktorej vyšli lepšie hostia. Center Dieho po faule na hráča domácich bol zahraný dobre, akcia sa nedotiahla do konca. Z ľavej strany bola zblokovaná strela O. Jungera, ďalšia spolupráca O. Junger – Cangár – Slovák tiež gól nepriniesla. Strela Slováka bola nepresná. Hostia mali jednu strelu, ktorú však brankár chytil. Aj Cangár ohrozil bránu hostí. Po slabšej koncentrácii obrany mali hostia náznaky šancí. Potom sa domácim vydarila akcia: stratenú loptu z ťažkého uhla poslal do siete Kečova Die. 1:0. Za domácich v tomto polčase platil na obrancov hostí Cangár. V závere polčasu sa hralo medzi oboma šestnástkami.
V druhom polčase hra už nebola zďaleka taká vyrovnaná, domáci dominovali. Kapitán mužstva striedal v zápase lepšie momenty so slabšími a preto došlo k striedaniu. Leštach hru na ľavej strane oživil. Do obrany sa stiahol O. Junger. Domáci záložníci sa presadzovali cez zálohu hostí pomerne ľahko a vytvárali strelecké príležitosti aj pre útočníkov. Strelu Slováka brankár hostí ešte vyrazil. Následne bol Valko prvý pri lopte a poslal ju do siete. 2:0. Zároveň sa tento hráč presadil, keď v príprave sa mu nedarilo. Domáci pokračovali vo svojej hre, Die vysunul Leštacha. Jeho center poslal do siete hlavičkou Prónai. 3:0. Kombinácie v strede poľa domácim vychádzali, do útokov sa zapájali aj Hajči a Schwarz. Strela Hajčiho bránu hostí neohrozila. Ďalší brejk, keď Valko nahral Slovákovi, nebol úspešný, strela Slováka letela tesne nad ľavý vinkel. Došlo k striedaniu, keď šancu dostal Müller. Ten však po pár minútach musel z hry odstúpiť. Preto tréner poslal do hry Jána Jungera. Domáci útočili po oboch stranách. Po dvoch následných chybách na jednej, resp. druhej strane, sa dostal k lopte Slovák. Na jeho strelu do ľavého vinkla brankár ani nereagoval 4:0. Prišla situácia, keď obrana aj záloha podcenili hostí, hráč hostí strelou k pravej žrdi znížil. 4:1. Domáci útočili naďalej, v jednej situácii bolo šťastie na strane hostí, inú akciu zastavil ofsajd, či strela z 35 metrov bola nepresná. Veľkú šancu mal Leštach, keď po centri minul loptu. Hostia sa na ľavej strane domácich nepresadili. Dvakrát v zápase chybu spoluhráča napravil Soják. Domáci pridali ďalší gól, keď Leštach po dorážke pohodlne skóroval. 5:1. V závere zápasu si domáci víťazstvo ustrážili a hostí do nebezpečnej šance nepustili.
Skúsme si pripomenúť niektoré udalosti, počas obdobia, kým bol spomínaný vagón na ihrisku: Nešťastné vypadnutie z piatej ligy – JZ, keď jedinýkrát v histórii tejto súťaže zostupovali štyri mužstvá. Zomreli dvaja hráči, Vlastimil Cangár a Stanislav Drábik. Dochádzalo k častým zmenám na poste predsedu klubu po odchode Dušana Vandrášika po jeseni 2003. V piatej lige – JZ dostávali šancu dvaja začínajúci hráči medzi dospelými: Drahoslav Grančák a Dušan Vandrášik. Výborná záloha Valentko – Bobrík – Krak sa začala rozpadávať po skončení sezóny 2002/2003. Preto zálohu posilnil Peter Šimon od jesene 2003. Prestup Štefana Ruszóa do Plešivca na jar 2003 nebol pre hráča prospešný, keď nehral v základnej zostave a ani sa strelecky nepresadzoval. Tohto hráča nahradil na jeseň 2003 Roman Lipták. V roku 2001 bolo vytvorené žiacke mužstvo, ktoré hralo tri sezóny. Na jar 2004 hrali za Nižnú Slanú hráči so štvrtoligovými skúsenosťami: Ľubomír Arvay a Ľubomír Kasper. Títo hráči tvorili stopérsku dvojicu, v ofenzíve však nenahradili odchádzajúcich Gejzu Valentka a Romana Liptáka. Na jeseň 2004 bolo výrazne skvalitnené ihrisko, dorast v príprave trénoval na bývalom ihrisku. V sezóne 2004/2005 bolo A mužstvo z prvej triedy odhlásené, od ďalšej sezóny hralo druhú triedu. Po skončení sezóny 2004/2005 bolo zrušené mužstvo dorastu. V sezónach 2008/2009 a 2009/2010 skončila Nižná Slaná tretia. V sezóne 2006/2007 však posledná, našťastie však ŠTK odrátala po tri body Čoltovu a Ml. Brzotín.
Štefan Tomášik
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-