Kým minule sme sa divili nad nerozvážnym krokom Štítničanov odohrať zápas s Ml. Brzotín v Kunovej Teplici, hoci k tomu nedostali súhlas od riadiaceho futbalového orgánu, dnes s malým úsmevom sa zamyslime nad tým, či sa oplatilo Čoltovu hneď od 20. kola hrať domáce zápasy v nedeľu o 10.30, keď zrovna termínu do cesty sa postavila svadobná hostina. Zabávalo sa na nej až šesť hráčov domácich a hoci si i v takom stave trúfali na hosťujúcich Kečovčanov svietiacich na konci tabuľky,takmer sa im to vypomstilo. Ledva udržali s nimi doma bod. Strelecky sa v tomto kole najlepšie prejavili Nižnoslanci, ktorí si hravo poradili s Jovičanmi vysoko 9:1 a pomerne dobrými výsledkami sa ťahajú na popredné miesta tabuľky. Teraz zaujali miesto v tabuľke, ktoré patrilo už dlhší čas práve hosťom z Jovíc. To si môžu udržať aj po dohrávke 16. kola, keď doma si zmerajú sily práve s Plešivčanmi, s ktorými majú vyrovnané body. Ba pri troche šťastia v prípade prehry Štítnika na ihrisku už v Kunovej Teplici s Kečovom sa môžu dostať až na druhé miesto, čo by bol pre nich nebývalý úspech.
Výsledky 20. kola: Plešivec – Pača 4:0, Honce – Kružná 4:0, Nižná Slaná – Jovice 9:1, Krh. Dlhá Lúka B – Štítnik 3:1.
Dohrávka 16. kola II. triedy 8.5.2013 o 15.30 hod: Nižná Slaná – Plešivec, Čoltovo – Gem. Hôrka B, Ml. Brzotín – Kružná, Štítnik – Kečovo, Jovice a Honce - majú voľno.
Priebežná tabuľka II. triedy po odohratí 16. kôl:
{jcomments on}
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.