Vyšná Slaná - Rožňavské Bystré 2:1 (1:1), gól Bystrého: Dorkin. Bystrania sa spod Radzimu vrátili zo zápasu 13. kola I. triedy s Vyšnou Slanou naprázdno, aj keď mali zálusk aspoň na bod. Bystrania začali už tradične zápas s nepresnými prihrávkami a hľadaní sa na ihrisku. Domáci Vyšnoslanci to využili v 11. minúte, keď sa poľahky po autovom vhadzovaní dostal k lopte domáci hráč a sám pred Konczom nezaváhal.1:0. Bystrania v nasledujúcich minútach hru vyrovnali a v 20. minúte mohol Minčík po úniku z ľavej strany vyrovnať, no jeho strela smerovala do rúk domáceho brankára. Domáci tiež potom prepásli šancu, keď ich hráč zblízka prekopol bránu. V 40. minúte sa z 30 metrov z Druhý polčas začali lepšie domáci. V 54. minúte odpískal Chomjak prísnu jedenástku proti Bystrému, Koncz ju však vyrazil. O tri minúty neskôr, po nedorozumení Koncza s obrancami Slanci zblízka dali svoj druhý gól. V ďalšom priebehu sa už hralo bez šancí iba medzi 16-kami, aj keď miernu prevahu mali domáci, ktorí ťažili hlavne z nepresných prihrávok Bystranských hráčov.
Pred 50 divákmi rozhodoval J. Chomjak.
Zostava Rožňavského Bystrého: Koncz - Dorkin, Valent, Ján Gallo, Kuchta, Jaro Gallo, Čapó, Urban, Ján Gallo (farár), Minčík, Hajdu. Striedali Rusnyák, Ujházi.
Text a foto: Miloš Leng
{gallery}futbal/2012/13kolo/{/gallery}
Ostatné zápasy 13. kola I. triedy:
Hrhov - Betliar 0:1, Jablonov n/T - Brzotín 5:2, Krh. Dlhá Lúka - Drnava 5:1, Vlachovo - Slavošovce 3:1, Rudná - Dlhá Ves 6:0.
TABUĽKA I. TRIEDY PO 13. KOLE:
Zápasy 14. kola I. triedy vo futbale 6. 11. 2011 o 14.00 hod.:
Rožňavské Bystré – Bohúňovo, Rudná – Slavošovce (10.30 hod.), Vlachovo – Drnava, Krh. Dlhá Lúka – FK Brzotín, Jablonov n/T – Tatran Betliar, Hrhov – Vyšná Slaná. Dlhá Ves má voľno.Dohrávka 7. kola I. triedy 13.11.2011 o 13.00 hod.: Vyšná Slaná - Bohúňovo.
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.