Futbalové súťaže na hornom Gemeri dospeli v uplynulom víkende k poslednému kolu ročníka 2011-21. Aj keď sa ešte ObFZ v Rožňave nerozhodol, kto z mužstiev postúpi do vyššej súťaže, situácia v I. triede bola už dávnejšie známa o mužstve, ktoré skončí v tabuľke na 1. mieste. V II. triede rozhodujúce slovo padlo až v predposlednom kole v súboji dvoch ašpirantov na postup Dediniek s Pačou. Remíza 1:1 rozhodla, že Dedinky obsadia v tejto súťaži 1. miesto. Keďže postupové ambície v tejto súťaži mali ešte i ďalšie dve mužstvá – rezerva Rožňavy a Štítnika, pozrime sa teraz na vzájomné zápasy spomenutých mužstiev a tabuľku vyplývajúcu z nich. Spracoval ich Marcel Franko z Dediniek, Tu sú výsledky: Štítnik B – Rožňava B 1:1, Rožňava B – Štítnik B 4:1, Pača – Rožňava B 1:1, Rožňava B- PAča 4:2, Dedinky – Rožňava B 6:1, Rožňava B – Dedinky 3:2, Štítnik B – Pača 3:0, Pača – Štítnik B 3:3, Štítnik B – Dedinky 5:2, Dedinky – Štítnik B 3:3, Pača – Dedinky 1:1, Dedinky – Pača 4:0.
|
|
Z |
V |
R |
P |
Skóre |
Body |
|
Rožňava B |
6 |
3 |
2 |
1 |
14:12 |
10 |
|
Dedinky |
6 |
2 |
2 |
2 |
18:13 |
8 |
|
Štítnik B |
6 |
2 |
3 |
1 |
16:13 |
7 |
|
Pača |
6 |
0 |
3 |
3 |
7:16 |
3 |
Z tabuľky by sa dalo usúdiť, že Rožňava B mala najlepšie predpoklady na postup z týchto mužstiev, ale v súboji s inými mužstvami si neudržala šancu postupu. Zrejmé je to aj z tabuľky II. triedy, ktorá rezervu Rožňavy posunula až na tretie miesto. Pred ňu sa lepším záverom dostali Štítničania. Ale to už bude na ďalšie pouvažovanie ako v budúcoročnej súťaži lepšie pripraviť mužstvá, najmä na ihriskách súperov. Tam sa vlastne rozhodlo, že súperi Rožňavy B boli lepší od nej.
MG
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.