Kým začneme hodnotiť pôsobenie FK Baník Nižná Slaná, nováčika futbalového majstrovstva okresu Rožňava v jesennej časti I. triedy, vráťme sa v úvode príspevku Štefana Tomášika k jeho príprave na túto súťaž. V nej dosiahol tieto výsledky: výsledkami: V. Slaná - Nižná Slaná 1:3, góly: Gelda, Ambróz, Greško. N. Slaná - Vlachovo 2:1, góly: Bodnár, Gelda.
Na turnaji v Betliari skončil na 3. mieste. Odohral tieto zápasy: TJ Tatran Betliar - TJ Baník Nižná Slaná 1:1 (0:1), Gól za Nižnoslancov strelil Branislav Olexa 0:1.
TJ Baník Nižná Slaná - Bývalí spoluhráči M. Šlosára 1:2 (1:1), gól Ján Gelda (za N. Slanú).
Zostava Nižnej Slanej: Roman Nemec - Miloš Schvarz, Matej Gelda, Ján Gelda, Miroslav Seman, Miroslav Ambróz, Branislav Olexa, Juraj Cangár, Ondrej Junger, Libor Urban, Dušan
Valko, Peter Slovák, Gustav Keršák, Adrián Bodnár, Miroslav Prónai, Pavel Kašai, Miloslav Ďurán, Peter Kuchta, Lukáš Greško, Marek Dovčík.
Prípravný zápas N. Slaná - Betliar 1:3 (0:3). Góly: Adrián Bodnár - Martin Árvay, Kevin Ivanko, Lukáš Fafrák. N. Slaná: Janco - Keršák, Prónai, Urban, Schvarz, O. Junger, Cangár, Kuchta, Bodnár, S. Slovák, Valko, striedali: Olexa, Maťo, Karas, J. Gelda, Ambróz, Seman, Dovčík.
Majstrovské zápasy Nižnej Slanej v jesennej časti r. 2015 - 2016:
|
Nižná Slaná - Honce 7:0 Góly: Keršák 2, J. Pástor vlastný, Bodnár 3, Gelda Krh. Dlhá Lúka - N. Slaná 5:0 Nižná Slaná - Dedinky 3:0 kont. Dlhá Ves - Nižná Slaná 4:1 Keršák z 11 m N. Slaná – Rož. Bystré 1:3 Gelda N. Slaná – Drnava 1:1 Mihalík Hrhov - N. Slaná 1:2, Bodnár, Gelda |
N. Slaná – Bohúňovo 4:2 Keršák 2 , Karas, Mihalík V. Slaná - N. Slaná 4:0 N. Slaná – Betliar 1:2 Lipták Jablonov n/T – N. Slaná 2:1 Viszlay vlastný N. Slaná – Rudná 1:3 Gelda Vlachovo – N. Slaná 4:3 Cangár, Keršák 2 |
Hodnotenie
Pred novým ročníkom nedošlo v kádri Nižnej Slanej k veľkým zmenám. Z kádra odišli Ďurán a Sabadoš. Novými hráčmi sa stali v priebehu jesene Peter Lipták a Maroš Gallo a ďalší hráči z Gemerskej Polomy ostali v kádri ( Olexa, Kuchta, Mihalík, Urban, Kašai, Maťo), po ročnom pôsobení v Dobšinej sa vrátil do kádra Ján Gelda, ktorý prišiel na prestup. Hosťovanie v Dolných Obdokovciach skončilo Petrovi Slovákovi. Novinkou v klube bolo vytvorenie prípravky.
Letnú prípravu začalo mužstvo na turnaji vo Vyšnej Slanej kde obsadilo prvé miesto. Naviac najlepším brankárom turnaja bol Roman Nemec. Na ďalšom turnaji v Betliari už skončilo tretie, generálka na prvú triedu sa nevydarila, keď mužstvo po slabom výkone prehralo.
Súťaž začala vysokou výhrou nad Honcami,
v bráne ktorých bol bývalý brankár Nižnej Slanej Máťaš. V druhom kole cestovala do Krh. Dlhej Lúky, kde zaplatila nováčikovskú daň, súper bol jednoznačne lepší. Potom privítala Dedinky s ktorými vyhrala, avšak Dedinky sa v priebehu jesene zo súťaže odhlásili a preto bol zápas skontumovaný. Do Dlhej Vsi mužstvo cestovalo bez Nemca, dokázalo vyrovnať stav zápasu na 1-1, ale neskôr inkasovalo tri góly. V zápase s Rož. Bystrým mužstvo podalo lepší výkon, ale súper vyťažil z minima maximum a preto vyhral. Proti favoritovi z Drnavy mužstvo síce inkasovalo prvý gól, ale dokázalo po zlepšenom výkone v závere zápasu vyrovnať. V Hrhove si pripísalo tri body, keď si vytvorilo náskok v prvom polčase, v druhom viac bránilo. V zápase s Bohúňovom vyšlo domácemu trénerovi striedanie, keď Karas zvýšil 
v závere zápasu na 3:2. Naviac sa presadil aj Mihalík. Do Vyšnej Slanej mužstvo cestovalo v oslabenej zostave čo sa podpísalo aj pod výkon. Nasledovala pomerne nečakaná prehra s Betliarom. V Jablonove n/T síce mužstvo vyhrávalo, avšak nakoniec prehralo, keď domáci hru v druhom polčase kontrolovali. V poslednom jesennom domácom zápase proti Rudnej mužstvo po slabšom výkone prehralo. V nasledujúcom kole vo Vlachove malo dobre rozohraný zápas, keď viedlo 3:2 avšak opäť neudržalo vedenie a prehralo.
Hodnotenie jesene podľa hráča Jána Geldu: „Myslím, že sme hrali celkom sympaticky, ale často nám chýbalo šťastie. Veľakrát sme vyhrávali, ale druhý polčas sme si pokazili.“
Komu patrí hetrik – napísali v Korzári
V prvom kole zvíťazili futbalisti Baníka nad Honcami 7:0. Tri góly od oficiálneho zápisu zaznamenal P. Kašai, no ešte v tej deň sa objavila informácia, že hetrik patrí A. Bodnárovi.
Čo sa teda stalo? V oficiálnom zápise nastúpil P. Kašai s číslom 7 a A. Bodnár s číslom 10. V minulých zápasoch však zvykol Kašai hrávať s číslom 10, tak si hráči dresy vymenili. Akurát to zabudli povedať vedúcemu mužstva, aby urobil zmeny v zápise. Je však trocha prekvapujúce, že nikto na to rozhodcu 
ani delegáta počas zápasu, resp. pri vypĺňaní zápisu neupozornil.
Súpiska Nižnej Slanej v jesennej časti:
Roman Nemec, Arne Janco - Miloš Schvarz, Libor Urban, Pavel Kašai, Viktor Mihalík, Peter Kuchta, Branislav Olexa, Miroslav Maťo, Miroslav Ambróz, Juraj Cangár, Dušan Valko, Ondrej Junger, Ján Gelda, Gustáv Keršák, Miroslav Prónai, Vladimír Karas, Adrián Bodnár, Stanislav Slovák, Maroš Gallo, Peter Lipták.
Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).