výsledkami: V. Slaná - Nižná Slaná 1:3, góly: Gelda, Ambróz, Greško. N. Slaná - Vlachovo 2:1, góly: Bodnár, Gelda.
Na turnaji v Betliari skončil na 3. mieste. Odohral tieto zápasy: TJ Tatran Betliar - TJ Baník Nižná Slaná 1:1 (0:1), Gól za Nižnoslancov strelil Branislav Olexa 0:1.
TJ Baník Nižná Slaná - Bývalí spoluhráči M. Šlosára 1:2 (1:1), gól Ján Gelda (za N. Slanú).
Zostava Nižnej Slanej: Roman Nemec - Miloš Schvarz, Matej Gelda, Ján Gelda, Miroslav Seman, Miroslav Ambróz, Branislav Olexa, Juraj Cangár, Ondrej Junger, Libor Urban, Dušan
Valko, Peter Slovák, Gustav Keršák, Adrián Bodnár, Miroslav Prónai, Pavel Kašai, Miloslav Ďurán, Peter Kuchta, Lukáš Greško, Marek Dovčík.
Prípravný zápas N. Slaná - Betliar 1:3 (0:3). Góly: Adrián Bodnár - Martin Árvay, Kevin Ivanko, Lukáš Fafrák. N. Slaná: Janco - Keršák, Prónai, Urban, Schvarz, O. Junger, Cangár, Kuchta, Bodnár, S. Slovák, Valko, striedali: Olexa, Maťo, Karas, J. Gelda, Ambróz, Seman, Dovčík.
Majstrovské zápasy Nižnej Slanej v jesennej časti r. 2015 - 2016:
|
Nižná Slaná - Honce 7:0 Góly: Keršák 2, J. Pástor vlastný, Bodnár 3, Gelda Krh. Dlhá Lúka - N. Slaná 5:0 Nižná Slaná - Dedinky 3:0 kont. Dlhá Ves - Nižná Slaná 4:1 Keršák z 11 m N. Slaná – Rož. Bystré 1:3 Gelda N. Slaná – Drnava 1:1 Mihalík Hrhov - N. Slaná 1:2, Bodnár, Gelda |
N. Slaná – Bohúňovo 4:2 Keršák 2 , Karas, Mihalík V. Slaná - N. Slaná 4:0 N. Slaná – Betliar 1:2 Lipták Jablonov n/T – N. Slaná 2:1 Viszlay vlastný N. Slaná – Rudná 1:3 Gelda Vlachovo – N. Slaná 4:3 Cangár, Keršák 2 |
Hodnotenie
Pred novým ročníkom nedošlo v kádri Nižnej Slanej k veľkým zmenám. Z kádra odišli Ďurán a Sabadoš. Novými hráčmi sa stali v priebehu jesene Peter Lipták a Maroš Gallo a ďalší hráči z Gemerskej Polomy ostali v kádri ( Olexa, Kuchta, Mihalík, Urban, Kašai, Maťo), po ročnom pôsobení v Dobšinej sa vrátil do kádra Ján Gelda, ktorý prišiel na prestup. Hosťovanie v Dolných Obdokovciach skončilo Petrovi Slovákovi. Novinkou v klube bolo vytvorenie prípravky.
Letnú prípravu začalo mužstvo na turnaji vo Vyšnej Slanej kde obsadilo prvé miesto. Naviac najlepším brankárom turnaja bol Roman Nemec. Na ďalšom turnaji v Betliari už skončilo tretie, generálka na prvú triedu sa nevydarila, keď mužstvo po slabom výkone prehralo.
Súťaž začala vysokou výhrou nad Honcami,
v bráne ktorých bol bývalý brankár Nižnej Slanej Máťaš. V druhom kole cestovala do Krh. Dlhej Lúky, kde zaplatila nováčikovskú daň, súper bol jednoznačne lepší. Potom privítala Dedinky s ktorými vyhrala, avšak Dedinky sa v priebehu jesene zo súťaže odhlásili a preto bol zápas skontumovaný. Do Dlhej Vsi mužstvo cestovalo bez Nemca, dokázalo vyrovnať stav zápasu na 1-1, ale neskôr inkasovalo tri góly. V zápase s Rož. Bystrým mužstvo podalo lepší výkon, ale súper vyťažil z minima maximum a preto vyhral. Proti favoritovi z Drnavy mužstvo síce inkasovalo prvý gól, ale dokázalo po zlepšenom výkone v závere zápasu vyrovnať. V Hrhove si pripísalo tri body, keď si vytvorilo náskok v prvom polčase, v druhom viac bránilo. V zápase s Bohúňovom vyšlo domácemu trénerovi striedanie, keď Karas zvýšil
v závere zápasu na 3:2. Naviac sa presadil aj Mihalík. Do Vyšnej Slanej mužstvo cestovalo v oslabenej zostave čo sa podpísalo aj pod výkon. Nasledovala pomerne nečakaná prehra s Betliarom. V Jablonove n/T síce mužstvo vyhrávalo, avšak nakoniec prehralo, keď domáci hru v druhom polčase kontrolovali. V poslednom jesennom domácom zápase proti Rudnej mužstvo po slabšom výkone prehralo. V nasledujúcom kole vo Vlachove malo dobre rozohraný zápas, keď viedlo 3:2 avšak opäť neudržalo vedenie a prehralo.
Hodnotenie jesene podľa hráča Jána Geldu: „Myslím, že sme hrali celkom sympaticky, ale často nám chýbalo šťastie. Veľakrát sme vyhrávali, ale druhý polčas sme si pokazili.“

Komu patrí hetrik – napísali v Korzári
V prvom kole zvíťazili futbalisti Baníka nad Honcami 7:0. Tri góly od oficiálneho zápisu zaznamenal P. Kašai, no ešte v tej deň sa objavila informácia, že hetrik patrí A. Bodnárovi.
Čo sa teda stalo? V oficiálnom zápise nastúpil P. Kašai s číslom 7 a A. Bodnár s číslom 10. V minulých zápasoch však zvykol Kašai hrávať s číslom 10, tak si hráči dresy vymenili. Akurát to zabudli povedať vedúcemu mužstva, aby urobil zmeny v zápise. Je však trocha prekvapujúce, že nikto na to rozhodcu
ani delegáta počas zápasu, resp. pri vypĺňaní zápisu neupozornil.
Súpiska Nižnej Slanej v jesennej časti:
Roman Nemec, Arne Janco - Miloš Schvarz, Libor Urban, Pavel Kašai, Viktor Mihalík, Peter Kuchta, Branislav Olexa, Miroslav Maťo, Miroslav Ambróz, Juraj Cangár, Dušan Valko, Ondrej Junger, Ján Gelda, Gustáv Keršák, Miroslav Prónai, Vladimír Karas, Adrián Bodnár, Stanislav Slovák, Maroš Gallo, Peter Lipták.
Štefan Tomášik

































Kým začneme hodnotiť pôsobenie FK Baník Nižná Slaná, nováčika futbalového majstrovstva okresu Rožňava v jesennej časti I. triedy, vráťme sa v úvode príspevku Štefana Tomášika k jeho príprave na túto súťaž. V nej dosiahol tieto výsledky:
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-