Kým začneme hodnotiť pôsobenie FK Baník Nižná Slaná, nováčika futbalového majstrovstva okresu Rožňava v jesennej časti I. triedy, vráťme sa v úvode príspevku Štefana Tomášika k jeho príprave na túto súťaž. V nej dosiahol tieto výsledky: výsledkami: V. Slaná - Nižná Slaná 1:3, góly: Gelda, Ambróz, Greško. N. Slaná - Vlachovo 2:1, góly: Bodnár, Gelda.
Na turnaji v Betliari skončil na 3. mieste. Odohral tieto zápasy: TJ Tatran Betliar - TJ Baník Nižná Slaná 1:1 (0:1), Gól za Nižnoslancov strelil Branislav Olexa 0:1.
TJ Baník Nižná Slaná - Bývalí spoluhráči M. Šlosára 1:2 (1:1), gól Ján Gelda (za N. Slanú).
Zostava Nižnej Slanej: Roman Nemec - Miloš Schvarz, Matej Gelda, Ján Gelda, Miroslav Seman, Miroslav Ambróz, Branislav Olexa, Juraj Cangár, Ondrej Junger, Libor Urban, Dušan
Valko, Peter Slovák, Gustav Keršák, Adrián Bodnár, Miroslav Prónai, Pavel Kašai, Miloslav Ďurán, Peter Kuchta, Lukáš Greško, Marek Dovčík.
Prípravný zápas N. Slaná - Betliar 1:3 (0:3). Góly: Adrián Bodnár - Martin Árvay, Kevin Ivanko, Lukáš Fafrák. N. Slaná: Janco - Keršák, Prónai, Urban, Schvarz, O. Junger, Cangár, Kuchta, Bodnár, S. Slovák, Valko, striedali: Olexa, Maťo, Karas, J. Gelda, Ambróz, Seman, Dovčík.
Majstrovské zápasy Nižnej Slanej v jesennej časti r. 2015 - 2016:
|
Nižná Slaná - Honce 7:0 Góly: Keršák 2, J. Pástor vlastný, Bodnár 3, Gelda Krh. Dlhá Lúka - N. Slaná 5:0 Nižná Slaná - Dedinky 3:0 kont. Dlhá Ves - Nižná Slaná 4:1 Keršák z 11 m N. Slaná – Rož. Bystré 1:3 Gelda N. Slaná – Drnava 1:1 Mihalík Hrhov - N. Slaná 1:2, Bodnár, Gelda |
N. Slaná – Bohúňovo 4:2 Keršák 2 , Karas, Mihalík V. Slaná - N. Slaná 4:0 N. Slaná – Betliar 1:2 Lipták Jablonov n/T – N. Slaná 2:1 Viszlay vlastný N. Slaná – Rudná 1:3 Gelda Vlachovo – N. Slaná 4:3 Cangár, Keršák 2 |
Hodnotenie
Pred novým ročníkom nedošlo v kádri Nižnej Slanej k veľkým zmenám. Z kádra odišli Ďurán a Sabadoš. Novými hráčmi sa stali v priebehu jesene Peter Lipták a Maroš Gallo a ďalší hráči z Gemerskej Polomy ostali v kádri ( Olexa, Kuchta, Mihalík, Urban, Kašai, Maťo), po ročnom pôsobení v Dobšinej sa vrátil do kádra Ján Gelda, ktorý prišiel na prestup. Hosťovanie v Dolných Obdokovciach skončilo Petrovi Slovákovi. Novinkou v klube bolo vytvorenie prípravky.
Letnú prípravu začalo mužstvo na turnaji vo Vyšnej Slanej kde obsadilo prvé miesto. Naviac najlepším brankárom turnaja bol Roman Nemec. Na ďalšom turnaji v Betliari už skončilo tretie, generálka na prvú triedu sa nevydarila, keď mužstvo po slabom výkone prehralo.
Súťaž začala vysokou výhrou nad Honcami,
v bráne ktorých bol bývalý brankár Nižnej Slanej Máťaš. V druhom kole cestovala do Krh. Dlhej Lúky, kde zaplatila nováčikovskú daň, súper bol jednoznačne lepší. Potom privítala Dedinky s ktorými vyhrala, avšak Dedinky sa v priebehu jesene zo súťaže odhlásili a preto bol zápas skontumovaný. Do Dlhej Vsi mužstvo cestovalo bez Nemca, dokázalo vyrovnať stav zápasu na 1-1, ale neskôr inkasovalo tri góly. V zápase s Rož. Bystrým mužstvo podalo lepší výkon, ale súper vyťažil z minima maximum a preto vyhral. Proti favoritovi z Drnavy mužstvo síce inkasovalo prvý gól, ale dokázalo po zlepšenom výkone v závere zápasu vyrovnať. V Hrhove si pripísalo tri body, keď si vytvorilo náskok v prvom polčase, v druhom viac bránilo. V zápase s Bohúňovom vyšlo domácemu trénerovi striedanie, keď Karas zvýšil 
v závere zápasu na 3:2. Naviac sa presadil aj Mihalík. Do Vyšnej Slanej mužstvo cestovalo v oslabenej zostave čo sa podpísalo aj pod výkon. Nasledovala pomerne nečakaná prehra s Betliarom. V Jablonove n/T síce mužstvo vyhrávalo, avšak nakoniec prehralo, keď domáci hru v druhom polčase kontrolovali. V poslednom jesennom domácom zápase proti Rudnej mužstvo po slabšom výkone prehralo. V nasledujúcom kole vo Vlachove malo dobre rozohraný zápas, keď viedlo 3:2 avšak opäť neudržalo vedenie a prehralo.
Hodnotenie jesene podľa hráča Jána Geldu: „Myslím, že sme hrali celkom sympaticky, ale často nám chýbalo šťastie. Veľakrát sme vyhrávali, ale druhý polčas sme si pokazili.“
Komu patrí hetrik – napísali v Korzári
V prvom kole zvíťazili futbalisti Baníka nad Honcami 7:0. Tri góly od oficiálneho zápisu zaznamenal P. Kašai, no ešte v tej deň sa objavila informácia, že hetrik patrí A. Bodnárovi.
Čo sa teda stalo? V oficiálnom zápise nastúpil P. Kašai s číslom 7 a A. Bodnár s číslom 10. V minulých zápasoch však zvykol Kašai hrávať s číslom 10, tak si hráči dresy vymenili. Akurát to zabudli povedať vedúcemu mužstva, aby urobil zmeny v zápise. Je však trocha prekvapujúce, že nikto na to rozhodcu 
ani delegáta počas zápasu, resp. pri vypĺňaní zápisu neupozornil.
Súpiska Nižnej Slanej v jesennej časti:
Roman Nemec, Arne Janco - Miloš Schvarz, Libor Urban, Pavel Kašai, Viktor Mihalík, Peter Kuchta, Branislav Olexa, Miroslav Maťo, Miroslav Ambróz, Juraj Cangár, Dušan Valko, Ondrej Junger, Ján Gelda, Gustáv Keršák, Miroslav Prónai, Vladimír Karas, Adrián Bodnár, Stanislav Slovák, Maroš Gallo, Peter Lipták.
Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.