Po minulej sezóne keď sme skončili na 2. mieste rozdielom jedného bodu, cieľ bol jednoznačný postup – skončiť na 1. mieste a postúpiť do V. ligy. Tento rok oslavuje obec Muráň 695. výročie prvej písomnej zmienky o obci a 745 výročie prvej písomnej zmienky o Hrade Muráň, takže tento postup sa určite zapíše veľkými písmenami v obci.
V ktorých zápasoch mužstvo podalo dobrý výkon, kedy slabší?
Mužstvo podávalo vyrovnané a vcelku spoľahlivé výkony, veď prvých 7 kôl sme nenašli premožiteľa. V ôsmom kole v Ožďanoch sme prehrali 1:0 a v domácom zápase s Klenovcom po nepremenení šanci sme prehrali 0:2. V tomto zápase sme podali náš najslabší výkon. Potom prišla nešťastná inzultácia v domácom zápase s Lubeníkom, kde sme vyhrávali 1:0 a nerozvážnosťou diváka odrátanie 6 bodov. Po jesennej časti sme zimovali na 1. mieste so štvorbodovým náskokom Zimná príprava prebehla formou prípravných zápasov a tréningových jednotiek v telocvični. V ďalších majstrovských zápasoch v základnej časti a nadstavbovej časti, kde postupovalo prvých 5 družstiev sme jednoznačne dominovali a pokračovali v 14. zápasovej šnúre v rade bez prehry.
Ktorých hráčov by si vyzdvihol - majú najväčšiu zásluhu na postupe?
Najväčšiu zásluhu majú všetci hráči ale aj funkcionári, ktorí nám vytvárali potrebné podmienky na chod klubu. Vyzdvihnúť by som chcel hráčov, ktorí tvorili os mužstva: Ľuboš Hrbal, Marek Mikuš, Martin Mikuš, Dávid Fatľa, Jakub Fatľa, Rado Matajz, Filip Faško, ktorí odohrali sezónu bez vážnych zranení a mali vyrovnanú výkonnosť počas majstrovských zápasov.
V Muráni pôsobíš od roku 2013, baví ťa dlhodobá práca v tomto klube, neuvažoval si nad zmenou ?
Áno v Muráni pôsobím už štvrtú sezónu. V prvej sezóne sme sa zachránili, v druhej sme skončili na 3. mieste , v tretej na 2. mieste a v štvrtej sme postúpili. V zimnom prípravnom období som uvažoval o odchode. Po rozhovoroch s hráčmi a funkcionármi som rozhodnutie zmenil a cieľ, ktorý sme si dali – postup do V. ligy už štyri kolá pred koncom sa nám podarilo naplniť. Myslím si, že moja trénerská zastávka v Muráni je posledná. Nie je pekné začínať s futbalovou kariérou v Tatrane Prešov a zakončiť s trénerskou kariérou v Tatrane Muráň?
Ako hodnotíš posily v tejto sezóne - osvedčili sa?
V zimnom prestupovom termíne sme získali Slavomíra Urbaníka, ktorý pôsobil v Revúcej, Podbrezovej, Rožňave. Očakávania boli určite veľké, je to veľký talent, len škoda, že ho v majstrovských zápasoch vždy neodovzdal. Ukázal čo v ňom je najmä v Lubeníku, V. Blhu, ale verím mu. Jeho veľkosť sa určite prejaví v V. lige, záleží len na ňom ako bude pracovať v nasledujúcom období. Škoda, že pre študijne povinnosti v Bratislave nemohol pravidelne nastupovať Juraj Ganaj.
Kto je najlepším strelcom a kto vytvára šance pre spoluhráčov?
Najlepším strelcom mužstva je Filip Faško s 15. gólmi (Pozn. MG: Už vsietil 17 gólov). Zásluhu na tom má určite celý kolektív, ktorí sa snažil vytvárať šance. Boli zápasy, keď sa rozhodovalo v štandardných situáciách a tam sme mali Mareka Mikuša a jeho túžbu a zanietenosť po víťazstve.
V čom sú rezervy mužstva?
Mužstvo určite má svoju kvalitu. Sú tam skúsení hráči s bohatou futbalovou kariérou (Peter Lavrenčík, Roman Goldschmidt, Ján Huťán st., Ján Ďurej, Roman Verkin, Marek Mikuš), ale aj mladí talentovaní hráči: Juraj Ganaj, Jakub Fatľa, Filip Faško, Ján Huťan ml., Lukáš Korim, Ján Cibuľa, Marián Helik, Tomáš Petalík. Strednú generáciu v mužstve tvoria hráči: Martin Mikuš, Dávid Fatľa, Rado Matajzs, Jaroslav Olejník, Ľuboš Hrbál, Ján Hoďák, na ktorých som sa najviac spoliehal v náročných majstrovských zápasov. Mužstvo má rezervy najme v kondičnej stránke v prístupe k tréningovým jednotkám a majstrovským zápasom. V zápasoch je to herná disciplína a premieňanie šanci, áno šance si vieme vytvoriť, len ich nevieme využiť.
| Výsledky mužstva v základnej časti: | ||
|
1 kolo Revúčka – Muráň 1:1 |
|
|
|
Nadstavba: Muráň – Oždany 1:1 |
![]() |

Výbor FK Muráň:
Juraj Bábela – prezident klubu
Ján Huťan st. – manager mužstva
Branislav Golschmidt – vedúci mužstva
Róbert Nociar – zdravotník mužstva
Roman Golschmidt – starosta obce
Peter Škvarka – hl. usporiadateľ
Káder Muráňa: Ľuboš Hrbál, Karol Tabak – Roman Verkin, Lukáš Korim, Marek Mikuš, Ondrej Marčák, Peter Laurenčík, Ján Hodák, Martin Hudák, Ján Fatľa, Martin Mikuš, Jakub Fatľa, Dávid Fatľa, Ján Huťan st., Ján Huťan ml., Jaroslav Olejník, Roman Goldschmidt, Martin Helík, Slavomír Urbaník, Patrik Verkin, Peter Regenda, Filip Faško, Ján Hrbál, Ján Cibuľa, Tomáš Petalík, František Kochiar, Radovan Matajz, Juraj Ganaj, Ján Ďurej.
Pripravil: Bc. Štefan Tomášik

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-