Po minulej sezóne keď sme skončili na 2. mieste rozdielom jedného bodu, cieľ bol jednoznačný postup – skončiť na 1. mieste a postúpiť do V. ligy. Tento rok oslavuje obec Muráň 695. výročie prvej písomnej zmienky o obci a 745 výročie prvej písomnej zmienky o Hrade Muráň, takže tento postup sa určite zapíše veľkými písmenami v obci.
V ktorých zápasoch mužstvo podalo dobrý výkon, kedy slabší?
Mužstvo podávalo vyrovnané a vcelku spoľahlivé výkony, veď prvých 7 kôl sme nenašli premožiteľa. V ôsmom kole v Ožďanoch sme prehrali 1:0 a v domácom zápase s Klenovcom po nepremenení šanci sme prehrali 0:2. V tomto zápase sme podali náš najslabší výkon. Potom prišla nešťastná inzultácia v domácom zápase s Lubeníkom, kde sme vyhrávali 1:0 a nerozvážnosťou diváka odrátanie 6 bodov. Po jesennej časti sme zimovali na 1. mieste so štvorbodovým náskokom Zimná príprava prebehla formou prípravných zápasov a tréningových jednotiek v telocvični. V ďalších majstrovských zápasoch v základnej časti a nadstavbovej časti, kde postupovalo prvých 5 družstiev sme jednoznačne dominovali a pokračovali v 14. zápasovej šnúre v rade bez prehry.
Ktorých hráčov by si vyzdvihol - majú najväčšiu zásluhu na postupe?
Najväčšiu zásluhu majú všetci hráči ale aj funkcionári, ktorí nám vytvárali potrebné podmienky na chod klubu. Vyzdvihnúť by som chcel hráčov, ktorí tvorili os mužstva: Ľuboš Hrbal, Marek Mikuš, Martin Mikuš, Dávid Fatľa, Jakub Fatľa, Rado Matajz, Filip Faško, ktorí odohrali sezónu bez vážnych zranení a mali vyrovnanú výkonnosť počas majstrovských zápasov.
V Muráni pôsobíš od roku 2013, baví ťa dlhodobá práca v tomto klube, neuvažoval si nad zmenou ?
Áno v Muráni pôsobím už štvrtú sezónu. V prvej sezóne sme sa zachránili, v druhej sme skončili na 3. mieste , v tretej na 2. mieste a v štvrtej sme postúpili. V zimnom prípravnom období som uvažoval o odchode. Po rozhovoroch s hráčmi a funkcionármi som rozhodnutie zmenil a cieľ, ktorý sme si dali – postup do V. ligy už štyri kolá pred koncom sa nám podarilo naplniť. Myslím si, že moja trénerská zastávka v Muráni je posledná. Nie je pekné začínať s futbalovou kariérou v Tatrane Prešov a zakončiť s trénerskou kariérou v Tatrane Muráň?
Ako hodnotíš posily v tejto sezóne - osvedčili sa?
V zimnom prestupovom termíne sme získali Slavomíra Urbaníka, ktorý pôsobil v Revúcej, Podbrezovej, Rožňave. Očakávania boli určite veľké, je to veľký talent, len škoda, že ho v majstrovských zápasoch vždy neodovzdal. Ukázal čo v ňom je najmä v Lubeníku, V. Blhu, ale verím mu. Jeho veľkosť sa určite prejaví v V. lige, záleží len na ňom ako bude pracovať v nasledujúcom období. Škoda, že pre študijne povinnosti v Bratislave nemohol pravidelne nastupovať Juraj Ganaj.
Kto je najlepším strelcom a kto vytvára šance pre spoluhráčov?
Najlepším strelcom mužstva je Filip Faško s 15. gólmi (Pozn. MG: Už vsietil 17 gólov). Zásluhu na tom má určite celý kolektív, ktorí sa snažil vytvárať šance. Boli zápasy, keď sa rozhodovalo v štandardných situáciách a tam sme mali Mareka Mikuša a jeho túžbu a zanietenosť po víťazstve.
V čom sú rezervy mužstva?
Mužstvo určite má svoju kvalitu. Sú tam skúsení hráči s bohatou futbalovou kariérou (Peter Lavrenčík, Roman Goldschmidt, Ján Huťán st., Ján Ďurej, Roman Verkin, Marek Mikuš), ale aj mladí talentovaní hráči: Juraj Ganaj, Jakub Fatľa, Filip Faško, Ján Huťan ml., Lukáš Korim, Ján Cibuľa, Marián Helik, Tomáš Petalík. Strednú generáciu v mužstve tvoria hráči: Martin Mikuš, Dávid Fatľa, Rado Matajzs, Jaroslav Olejník, Ľuboš Hrbál, Ján Hoďák, na ktorých som sa najviac spoliehal v náročných majstrovských zápasov. Mužstvo má rezervy najme v kondičnej stránke v prístupe k tréningovým jednotkám a majstrovským zápasom. V zápasoch je to herná disciplína a premieňanie šanci, áno šance si vieme vytvoriť, len ich nevieme využiť.
| Výsledky mužstva v základnej časti: | ||
|
1 kolo Revúčka – Muráň 1:1 |
 |
|
|
Nadstavba: Muráň – Oždany 1:1 |
 |
Výbor FK Muráň:
Juraj Bábela – prezident klubu
Ján Huťan st. – manager mužstva
Branislav Golschmidt – vedúci mužstva
Róbert Nociar – zdravotník mužstva
Roman Golschmidt – starosta obce
Peter Škvarka – hl. usporiadateľ
Káder Muráňa: Ľuboš Hrbál, Karol Tabak – Roman Verkin, Lukáš Korim, Marek Mikuš, Ondrej Marčák, Peter Laurenčík, Ján Hodák, Martin Hudák, Ján Fatľa, Martin Mikuš, Jakub Fatľa, Dávid Fatľa, Ján Huťan st., Ján Huťan ml., Jaroslav Olejník, Roman Goldschmidt, Martin Helík, Slavomír Urbaník, Patrik Verkin, Peter Regenda, Filip Faško, Ján Hrbál, Ján Cibuľa, Tomáš Petalík, František Kochiar, Radovan Matajz, Juraj Ganaj, Ján Ďurej.
Pripravil: Bc. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.