Po minulej sezóne keď sme skončili na 2. mieste rozdielom jedného bodu, cieľ bol jednoznačný postup – skončiť na 1. mieste a postúpiť do V. ligy. Tento rok oslavuje obec Muráň 695. výročie prvej písomnej zmienky o obci a 745 výročie prvej písomnej zmienky o Hrade Muráň, takže tento postup sa určite zapíše veľkými písmenami v obci.
V ktorých zápasoch mužstvo podalo dobrý výkon, kedy slabší?
Mužstvo podávalo vyrovnané a vcelku spoľahlivé výkony, veď prvých 7 kôl sme nenašli premožiteľa. V ôsmom kole v Ožďanoch sme prehrali 1:0 a v domácom zápase s Klenovcom po nepremenení šanci sme prehrali 0:2. V tomto zápase sme podali náš najslabší výkon. Potom prišla nešťastná inzultácia v domácom zápase s Lubeníkom, kde sme vyhrávali 1:0 a nerozvážnosťou diváka odrátanie 6 bodov. Po jesennej časti sme zimovali na 1. mieste so štvorbodovým náskokom Zimná príprava prebehla formou prípravných zápasov a tréningových jednotiek v telocvični. V ďalších majstrovských zápasoch v základnej časti a nadstavbovej časti, kde postupovalo prvých 5 družstiev sme jednoznačne dominovali a pokračovali v 14. zápasovej šnúre v rade bez prehry.
Ktorých hráčov by si vyzdvihol - majú najväčšiu zásluhu na postupe?
Najväčšiu zásluhu majú všetci hráči ale aj funkcionári, ktorí nám vytvárali potrebné podmienky na chod klubu. Vyzdvihnúť by som chcel hráčov, ktorí tvorili os mužstva: Ľuboš Hrbal, Marek Mikuš, Martin Mikuš, Dávid Fatľa, Jakub Fatľa, Rado Matajz, Filip Faško, ktorí odohrali sezónu bez vážnych zranení a mali vyrovnanú výkonnosť počas majstrovských zápasov.
V Muráni pôsobíš od roku 2013, baví ťa dlhodobá práca v tomto klube, neuvažoval si nad zmenou ?
Áno v Muráni pôsobím už štvrtú sezónu. V prvej sezóne sme sa zachránili, v druhej sme skončili na 3. mieste , v tretej na 2. mieste a v štvrtej sme postúpili. V zimnom prípravnom období som uvažoval o odchode. Po rozhovoroch s hráčmi a funkcionármi som rozhodnutie zmenil a cieľ, ktorý sme si dali – postup do V. ligy už štyri kolá pred koncom sa nám podarilo naplniť. Myslím si, že moja trénerská zastávka v Muráni je posledná. Nie je pekné začínať s futbalovou kariérou v Tatrane Prešov a zakončiť s trénerskou kariérou v Tatrane Muráň?
Ako hodnotíš posily v tejto sezóne - osvedčili sa?
V zimnom prestupovom termíne sme získali Slavomíra Urbaníka, ktorý pôsobil v Revúcej, Podbrezovej, Rožňave. Očakávania boli určite veľké, je to veľký talent, len škoda, že ho v majstrovských zápasoch vždy neodovzdal. Ukázal čo v ňom je najmä v Lubeníku, V. Blhu, ale verím mu. Jeho veľkosť sa určite prejaví v V. lige, záleží len na ňom ako bude pracovať v nasledujúcom období. Škoda, že pre študijne povinnosti v Bratislave nemohol pravidelne nastupovať Juraj Ganaj.
Kto je najlepším strelcom a kto vytvára šance pre spoluhráčov?
Najlepším strelcom mužstva je Filip Faško s 15. gólmi (Pozn. MG: Už vsietil 17 gólov). Zásluhu na tom má určite celý kolektív, ktorí sa snažil vytvárať šance. Boli zápasy, keď sa rozhodovalo v štandardných situáciách a tam sme mali Mareka Mikuša a jeho túžbu a zanietenosť po víťazstve.
V čom sú rezervy mužstva?
Mužstvo určite má svoju kvalitu. Sú tam skúsení hráči s bohatou futbalovou kariérou (Peter Lavrenčík, Roman Goldschmidt, Ján Huťán st., Ján Ďurej, Roman Verkin, Marek Mikuš), ale aj mladí talentovaní hráči: Juraj Ganaj, Jakub Fatľa, Filip Faško, Ján Huťan ml., Lukáš Korim, Ján Cibuľa, Marián Helik, Tomáš Petalík. Strednú generáciu v mužstve tvoria hráči: Martin Mikuš, Dávid Fatľa, Rado Matajzs, Jaroslav Olejník, Ľuboš Hrbál, Ján Hoďák, na ktorých som sa najviac spoliehal v náročných majstrovských zápasov. Mužstvo má rezervy najme v kondičnej stránke v prístupe k tréningovým jednotkám a majstrovským zápasom. V zápasoch je to herná disciplína a premieňanie šanci, áno šance si vieme vytvoriť, len ich nevieme využiť.
| Výsledky mužstva v základnej časti: | ||
|
1 kolo Revúčka – Muráň 1:1 |
|
|
|
Nadstavba: Muráň – Oždany 1:1 |
![]() |

Výbor FK Muráň:
Juraj Bábela – prezident klubu
Ján Huťan st. – manager mužstva
Branislav Golschmidt – vedúci mužstva
Róbert Nociar – zdravotník mužstva
Roman Golschmidt – starosta obce
Peter Škvarka – hl. usporiadateľ
Káder Muráňa: Ľuboš Hrbál, Karol Tabak – Roman Verkin, Lukáš Korim, Marek Mikuš, Ondrej Marčák, Peter Laurenčík, Ján Hodák, Martin Hudák, Ján Fatľa, Martin Mikuš, Jakub Fatľa, Dávid Fatľa, Ján Huťan st., Ján Huťan ml., Jaroslav Olejník, Roman Goldschmidt, Martin Helík, Slavomír Urbaník, Patrik Verkin, Peter Regenda, Filip Faško, Ján Hrbál, Ján Cibuľa, Tomáš Petalík, František Kochiar, Radovan Matajz, Juraj Ganaj, Ján Ďurej.
Pripravil: Bc. Štefan Tomášik


































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-