Po minulej sezóne keď sme skončili na 2. mieste rozdielom jedného bodu, cieľ bol jednoznačný postup – skončiť na 1. mieste a postúpiť do V. ligy. Tento rok oslavuje obec Muráň 695. výročie prvej písomnej zmienky o obci a 745 výročie prvej písomnej zmienky o Hrade Muráň, takže tento postup sa určite zapíše veľkými písmenami v obci.
V ktorých zápasoch mužstvo podalo dobrý výkon, kedy slabší?
Mužstvo podávalo vyrovnané a vcelku spoľahlivé výkony, veď prvých 7 kôl sme nenašli premožiteľa. V ôsmom kole v Ožďanoch sme prehrali 1:0 a v domácom zápase s Klenovcom po nepremenení šanci sme prehrali 0:2. V tomto zápase sme podali náš najslabší výkon. Potom prišla nešťastná inzultácia v domácom zápase s Lubeníkom, kde sme vyhrávali 1:0 a nerozvážnosťou diváka odrátanie 6 bodov. Po jesennej časti sme zimovali na 1. mieste so štvorbodovým náskokom Zimná príprava prebehla formou prípravných zápasov a tréningových jednotiek v telocvični. V ďalších majstrovských zápasoch v základnej časti a nadstavbovej časti, kde postupovalo prvých 5 družstiev sme jednoznačne dominovali a pokračovali v 14. zápasovej šnúre v rade bez prehry.
Ktorých hráčov by si vyzdvihol - majú najväčšiu zásluhu na postupe?
Najväčšiu zásluhu majú všetci hráči ale aj funkcionári, ktorí nám vytvárali potrebné podmienky na chod klubu. Vyzdvihnúť by som chcel hráčov, ktorí tvorili os mužstva: Ľuboš Hrbal, Marek Mikuš, Martin Mikuš, Dávid Fatľa, Jakub Fatľa, Rado Matajz, Filip Faško, ktorí odohrali sezónu bez vážnych zranení a mali vyrovnanú výkonnosť počas majstrovských zápasov.
V Muráni pôsobíš od roku 2013, baví ťa dlhodobá práca v tomto klube, neuvažoval si nad zmenou ?
Áno v Muráni pôsobím už štvrtú sezónu. V prvej sezóne sme sa zachránili, v druhej sme skončili na 3. mieste , v tretej na 2. mieste a v štvrtej sme postúpili. V zimnom prípravnom období som uvažoval o odchode. Po rozhovoroch s hráčmi a funkcionármi som rozhodnutie zmenil a cieľ, ktorý sme si dali – postup do V. ligy už štyri kolá pred koncom sa nám podarilo naplniť. Myslím si, že moja trénerská zastávka v Muráni je posledná. Nie je pekné začínať s futbalovou kariérou v Tatrane Prešov a zakončiť s trénerskou kariérou v Tatrane Muráň?
Ako hodnotíš posily v tejto sezóne - osvedčili sa?
V zimnom prestupovom termíne sme získali Slavomíra Urbaníka, ktorý pôsobil v Revúcej, Podbrezovej, Rožňave. Očakávania boli určite veľké, je to veľký talent, len škoda, že ho v majstrovských zápasoch vždy neodovzdal. Ukázal čo v ňom je najmä v Lubeníku, V. Blhu, ale verím mu. Jeho veľkosť sa určite prejaví v V. lige, záleží len na ňom ako bude pracovať v nasledujúcom období. Škoda, že pre študijne povinnosti v Bratislave nemohol pravidelne nastupovať Juraj Ganaj.
Kto je najlepším strelcom a kto vytvára šance pre spoluhráčov?
Najlepším strelcom mužstva je Filip Faško s 15. gólmi (Pozn. MG: Už vsietil 17 gólov). Zásluhu na tom má určite celý kolektív, ktorí sa snažil vytvárať šance. Boli zápasy, keď sa rozhodovalo v štandardných situáciách a tam sme mali Mareka Mikuša a jeho túžbu a zanietenosť po víťazstve.
V čom sú rezervy mužstva?
Mužstvo určite má svoju kvalitu. Sú tam skúsení hráči s bohatou futbalovou kariérou (Peter Lavrenčík, Roman Goldschmidt, Ján Huťán st., Ján Ďurej, Roman Verkin, Marek Mikuš), ale aj mladí talentovaní hráči: Juraj Ganaj, Jakub Fatľa, Filip Faško, Ján Huťan ml., Lukáš Korim, Ján Cibuľa, Marián Helik, Tomáš Petalík. Strednú generáciu v mužstve tvoria hráči: Martin Mikuš, Dávid Fatľa, Rado Matajzs, Jaroslav Olejník, Ľuboš Hrbál, Ján Hoďák, na ktorých som sa najviac spoliehal v náročných majstrovských zápasov. Mužstvo má rezervy najme v kondičnej stránke v prístupe k tréningovým jednotkám a majstrovským zápasom. V zápasoch je to herná disciplína a premieňanie šanci, áno šance si vieme vytvoriť, len ich nevieme využiť.
| Výsledky mužstva v základnej časti: | ||
|
1 kolo Revúčka – Muráň 1:1 |
|
|
|
Nadstavba: Muráň – Oždany 1:1 |
![]() |

Výbor FK Muráň:
Juraj Bábela – prezident klubu
Ján Huťan st. – manager mužstva
Branislav Golschmidt – vedúci mužstva
Róbert Nociar – zdravotník mužstva
Roman Golschmidt – starosta obce
Peter Škvarka – hl. usporiadateľ
Káder Muráňa: Ľuboš Hrbál, Karol Tabak – Roman Verkin, Lukáš Korim, Marek Mikuš, Ondrej Marčák, Peter Laurenčík, Ján Hodák, Martin Hudák, Ján Fatľa, Martin Mikuš, Jakub Fatľa, Dávid Fatľa, Ján Huťan st., Ján Huťan ml., Jaroslav Olejník, Roman Goldschmidt, Martin Helík, Slavomír Urbaník, Patrik Verkin, Peter Regenda, Filip Faško, Ján Hrbál, Ján Cibuľa, Tomáš Petalík, František Kochiar, Radovan Matajz, Juraj Ganaj, Ján Ďurej.
Pripravil: Bc. Štefan Tomášik
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).