Po minulej sezóne keď sme skončili na 2. mieste rozdielom jedného bodu, cieľ bol jednoznačný postup – skončiť na 1. mieste a postúpiť do V. ligy. Tento rok oslavuje obec Muráň 695. výročie prvej písomnej zmienky o obci a 745 výročie prvej písomnej zmienky o Hrade Muráň, takže tento postup sa určite zapíše veľkými písmenami v obci.
V ktorých zápasoch mužstvo podalo dobrý výkon, kedy slabší?
Mužstvo podávalo vyrovnané a vcelku spoľahlivé výkony, veď prvých 7 kôl sme nenašli premožiteľa. V ôsmom kole v Ožďanoch sme prehrali 1:0 a v domácom zápase s Klenovcom po nepremenení šanci sme prehrali 0:2. V tomto zápase sme podali náš najslabší výkon. Potom prišla nešťastná inzultácia v domácom zápase s Lubeníkom, kde sme vyhrávali 1:0 a nerozvážnosťou diváka odrátanie 6 bodov. Po jesennej časti sme zimovali na 1. mieste so štvorbodovým náskokom Zimná príprava prebehla formou prípravných zápasov a tréningových jednotiek v telocvični. V ďalších majstrovských zápasoch v základnej časti a nadstavbovej časti, kde postupovalo prvých 5 družstiev sme jednoznačne dominovali a pokračovali v 14. zápasovej šnúre v rade bez prehry.
Ktorých hráčov by si vyzdvihol - majú najväčšiu zásluhu na postupe?
Najväčšiu zásluhu majú všetci hráči ale aj funkcionári, ktorí nám vytvárali potrebné podmienky na chod klubu. Vyzdvihnúť by som chcel hráčov, ktorí tvorili os mužstva: Ľuboš Hrbal, Marek Mikuš, Martin Mikuš, Dávid Fatľa, Jakub Fatľa, Rado Matajz, Filip Faško, ktorí odohrali sezónu bez vážnych zranení a mali vyrovnanú výkonnosť počas majstrovských zápasov.
V Muráni pôsobíš od roku 2013, baví ťa dlhodobá práca v tomto klube, neuvažoval si nad zmenou ?
Áno v Muráni pôsobím už štvrtú sezónu. V prvej sezóne sme sa zachránili, v druhej sme skončili na 3. mieste , v tretej na 2. mieste a v štvrtej sme postúpili. V zimnom prípravnom období som uvažoval o odchode. Po rozhovoroch s hráčmi a funkcionármi som rozhodnutie zmenil a cieľ, ktorý sme si dali – postup do V. ligy už štyri kolá pred koncom sa nám podarilo naplniť. Myslím si, že moja trénerská zastávka v Muráni je posledná. Nie je pekné začínať s futbalovou kariérou v Tatrane Prešov a zakončiť s trénerskou kariérou v Tatrane Muráň?
Ako hodnotíš posily v tejto sezóne - osvedčili sa?
V zimnom prestupovom termíne sme získali Slavomíra Urbaníka, ktorý pôsobil v Revúcej, Podbrezovej, Rožňave. Očakávania boli určite veľké, je to veľký talent, len škoda, že ho v majstrovských zápasoch vždy neodovzdal. Ukázal čo v ňom je najmä v Lubeníku, V. Blhu, ale verím mu. Jeho veľkosť sa určite prejaví v V. lige, záleží len na ňom ako bude pracovať v nasledujúcom období. Škoda, že pre študijne povinnosti v Bratislave nemohol pravidelne nastupovať Juraj Ganaj.
Kto je najlepším strelcom a kto vytvára šance pre spoluhráčov?
Najlepším strelcom mužstva je Filip Faško s 15. gólmi (Pozn. MG: Už vsietil 17 gólov). Zásluhu na tom má určite celý kolektív, ktorí sa snažil vytvárať šance. Boli zápasy, keď sa rozhodovalo v štandardných situáciách a tam sme mali Mareka Mikuša a jeho túžbu a zanietenosť po víťazstve.
V čom sú rezervy mužstva?
Mužstvo určite má svoju kvalitu. Sú tam skúsení hráči s bohatou futbalovou kariérou (Peter Lavrenčík, Roman Goldschmidt, Ján Huťán st., Ján Ďurej, Roman Verkin, Marek Mikuš), ale aj mladí talentovaní hráči: Juraj Ganaj, Jakub Fatľa, Filip Faško, Ján Huťan ml., Lukáš Korim, Ján Cibuľa, Marián Helik, Tomáš Petalík. Strednú generáciu v mužstve tvoria hráči: Martin Mikuš, Dávid Fatľa, Rado Matajzs, Jaroslav Olejník, Ľuboš Hrbál, Ján Hoďák, na ktorých som sa najviac spoliehal v náročných majstrovských zápasov. Mužstvo má rezervy najme v kondičnej stránke v prístupe k tréningovým jednotkám a majstrovským zápasom. V zápasoch je to herná disciplína a premieňanie šanci, áno šance si vieme vytvoriť, len ich nevieme využiť.
| Výsledky mužstva v základnej časti: | ||
|
1 kolo Revúčka – Muráň 1:1 |
|
|
|
Nadstavba: Muráň – Oždany 1:1 |
![]() |

Výbor FK Muráň:
Juraj Bábela – prezident klubu
Ján Huťan st. – manager mužstva
Branislav Golschmidt – vedúci mužstva
Róbert Nociar – zdravotník mužstva
Roman Golschmidt – starosta obce
Peter Škvarka – hl. usporiadateľ
Káder Muráňa: Ľuboš Hrbál, Karol Tabak – Roman Verkin, Lukáš Korim, Marek Mikuš, Ondrej Marčák, Peter Laurenčík, Ján Hodák, Martin Hudák, Ján Fatľa, Martin Mikuš, Jakub Fatľa, Dávid Fatľa, Ján Huťan st., Ján Huťan ml., Jaroslav Olejník, Roman Goldschmidt, Martin Helík, Slavomír Urbaník, Patrik Verkin, Peter Regenda, Filip Faško, Ján Hrbál, Ján Cibuľa, Tomáš Petalík, František Kochiar, Radovan Matajz, Juraj Ganaj, Ján Ďurej.
Pripravil: Bc. Štefan Tomášik
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.