Nižná Slaná bola dobrou baštou futbalu na Slanskej doline už niekoľko desaťročí, a tak táto informácia je stále pre mnohých prekvapujúca. Mali sme pripravený článok o tom, ako si mužstvo v I. triede počínalo v majstrovských zápasoch uplynulého ročníka. Napriek tomu, že už sa futbalisti dospelých zaregistrovaní v Baníku Nižná Slaná v novom ročníku neobjavia ani na okresných trávnikoch, uverejňujeme takýto článok ako na rozúčku s nižnoslanským futbalom. Dokedy, ukáže čas a ľudia v Nižnej Slanej.
|
Dospelí |
Jarná časť |
|
|
Súpiska Nižnej Slanej v jesennej časti: |
Káder v jarnej časti: Roman Nemec, Arne Janco – Gustáv Keršák, Stanislav Slovák, Peter Slovák, Viktor Mihalík, Peter Kuchta, Libor Urban, Pavel Kašai, Miroslav Prónai, Karas, Vladimír Karas, Dušan Valko, Ján Gelda, Ján Junger, Miloš Schvarz, Miroslav Maťo,Branislav Olexa, Adrián Bodnár, Peter Lipták, Miroslav Ambróz |
|
|
Absencie hráčov dospelých v jarnej časti Bez absencie: Nemec, Keršák, Olexa, Valko |
Rozloženie postov hráčov dospelých Brankári: Nemec, Janco Zranenia: Gelda, Prónai, Kašai |
Tabuľka I. triedy po jeseni 2016 Konečná tabuľka I. triedy
| 1. | Krh. Dlhá Lúka | 13 | 12 | 2 | 0 | 56:21 | 35 | Krh. Dlhá Lúka | 24 | 20 | 2 | 2 | 11:37 | 62 | |
| 2. | Vyšná Slaná | 13 | 10 | 1 | 2 | 48:13 | 31 | Vyšná Slaná | 24 | 18 | 3 | 3 | 76:24 | 57 | |
| 3. | Rudná | 13 | 8 | 3 | 2 | 41:17 | 27 | Rudná | 24 | 15 | 5 | 4 | 81:39 | 50 | |
| 4. | Drnava | 13 | 8 | 1 | 4 | 43:17 | 25 | Drnava | 24 | 15 | 4 | 5 | 80:32 | 49 | |
| 5. | R. Bystré | 12 | 6 | 2 | 4 | 24:16 | 20 | Jablonov n/T | 24 | 13 | 1 | 10 | 69:58 | 40 | |
| 6. | Jablonov n/T | 13 | 6 | 1 | 6 | 30:28 | 19 | Rožň. Bystré | 24 | 12 | 2 | 10 | 55:42 | 38 | |
| 7. | Vlachovo | 13 | 6 | 0 | 7 | 31:45 | 18 | Betliar | 24 | 9 | 4 | 11 | 57:51 | 31 | |
| 8. | Betliar | 13 | 5 | 2 | 6 | 22:27 | 17 | Vlachovo | 24 | 9 | 1 | 14 | 50:76 | 28 | |
| 9. | Hrhov | 13 | 3 | 2 | 8 | 28:46 | 11 | Bohúňovo | 24 | 7 | 2 | 15 | 39:53 | 23 | |
| 10. | Dlhá Ves | 13 | 3 | 2 | 8 | 20:45 | 11 | Nižná Slaná | 24 | 7 | 2 | 15 | 42:88 | 23 | |
| 11. | Bohúňovo | 13 | 3 | 1 | 9 | 18:29 | 10 | Hrhov | 24 | 6 | 4 | 14 | 43:73 | 22 | |
| 12. | N. Slaná | 12 | 3 | 1 | 8 | 22:31 | 10 | Dlhá Ves | 24 | 4 | 5 | 15 | 33:75 | 17 | |
| 13. | Honce | 12 | 2 | 0 | 10 | 15:63 | 6 | Honce | 24 | 3 | 1 | 20 | 34:122 | 10 | |
| Dedinky - vystúpili | Dedinky - vystúpili |
Komentár: Mužstvo dospelých v rámci prípravy absolvovalo turnaje vo Vyšnej Slanej a v Betliari. V kádri nedošlo k veľkým zmenám – odišli Miloslav Ďurán a Slavomír Sabadoš, ktorí toho veľa v predošlej sezóne neodohrali. V priebehu súťaže mužstvo posilnili skúsení hráči Maroš Gallo a Peter Lipták. Do kádra sa vrátil Ján Gelda po ročnom pôsobení v Dobšinej, hosťovanie v Dolných Obdokovciach skončilo P. Slovákovi, ktorý však odohral iba dva zápasy v jarnej časti. Mužstvo prezimovalo na dvanástej priečke, zo súťaže však zostúpiť nemohlo, lebo sa z nej odhlásili Dedinky. Niekedy malo zápas rozohraný dobre, ale vlastnými chybami sa pripravilo o zisk bodov. Doma stratilo body s Rožň. Bystrým, Drnavou a Rudnou. Do jarnej časti už nezasiahli Cangár a Gallo. V kádri však bolo 19 hráčov a dvaja brankári. Napriek tomu hráčom sa nevyhli zranenia a karty, a tak niekedy mužstvo nastupovalo v oslabenej zostave. V základnej zostave došlo k zmenám, pravým útočníkom bol Bodnár a pravým záložníkom Gelda, ktorý bol na jeseň v útoku. Obrana sa tiež často menila, stopér Urban odohral iba tri zápasy v jarnej časti. Preto občas hral v obrane aj Olexa.
Mužstvo viackrát vonku podľahlo vysokým rozdielom. Doma sa mu podarilo zdolať iba Dlhú Ves, Jablonov a Vlachovo. Ďalšie body získalo za domácu remízu s Hrhovom a výhru v dohrávke z jesene v Honciach. Pred novou sezónou však predseda klubu zistil, že v kádri je málo hráčov, ktorí by pravidelne chodili na zápasy, a tak sa rozhodol odhlásiť mužstvo zo súťaže.
Prípravka
Podmienkou účasti dospelých v I. triede bolo mládežnícke mužstvo. Napokon bolo vytvorené mužstvo prípravky. Trénermi boli Milan Petergáč a Miroslav Maťo. Príchodom Karola Kováča zo zahraničia sa však situácia zmenila. Mužstvo trénuje viackrát do týždňa, pričom samostatne alebo s ním trénujú aj iní hráči, ktorí nie sú na súpiske, napr. Martina Steinhublová alebo iní futbalisti z Nižnej Slanej – napr. 4.8.2016 Filip Bafi (hráč Gemerskej Polomy), Kristián Bafi (hráč Betliara), Michal Seman (hráč Rožňavy), Denis Turzák (hráč Rožňavy), Roman Jacko, alebo bývalý hráč dospelých Štefan Tomášik.
Súpiska prípravky
Karol Kováč – Marek Cerva, Róbert Gono, Jakub Tomášik, Peter Tomášik, Ivan Steinhubl, Marián Čipka, Matúš Čipka, Samuel Petergáč
Tréneri: Karol Kováč, Milan Sura
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Foto: Ladislav Székely, Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.