1. S akým cieľom ste išli do jarnej časti uplanulého ročníka?
Chceli sme zlepšiť hru a hlavne získavať body to prvé sa nám podarilo - zahrali sme viacero dobrých zápasov, diváci nás chválili, ale body sme veľa nezískavali, žiaľ aj taký je futbal nemusíme hrať dobre, ale získavať body. Diváci, ale boli často krát spokojní a aj tí domáci nás pochválili, to je pozitívne.
2. Ako prebiehala príprava na nový ročník?
Príprava sa zamerala len na prípravný zápas a tak sa hrať nedá.
3. K akým zmenám došlo v kádri?
Ako to už býva na dedine, vždy je káder v pohybe. Do novej sezóny prichádzajú Demko, Volčko, do brány Molnár, do obrany Kubík, Tomi, Liptai a rozpracovaný je ešte jeden hráč. Z bývalého Plešivca sme tu už asi desiati a už sa cítime ako vo FK Plešivec.
4. Kedy ste hrali dobre a kedy slabo?
Vlani sme mali zlý zápas hlavne v Honciach, ale naopak na jar polčas s Rudnou, v Drnave, Krh. Dlhej Lúke, vo Vyšnej Slanej bolo super, škoda, že bodov nebolo viac.
5. Nie je pre Vás sklamaním celkové umiestnenie ?
Umiestniť sme sa chceli vyššie, rozhodli zbabrané zápasy, aj teraz sme začali zle - prehra s rivalom z Dlhej Vsi nemusela byť. V Rudnej sa hrá ťažko, opäť polčas dobre a polčas zle, kým doma sme boli 18-ti teraz sme ledva dohrali 11-ti. Pozitívum je to, že sme začali trénovať, kto chce môže dôjde, 10 hráčov na dedine je už fajn. Pevne verím, že v nasledujúcich 3 zápasoch uspejeme, všetky hráme doma a hlavne piate kolo bude pre mňa špecifické, súperom bude Krásnohorská Dlhá Lúka.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Foto Berty Antony
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.