1. S akým cieľom ste išli do jarnej časti uplanulého ročníka?
Chceli sme zlepšiť hru a hlavne získavať body to prvé sa nám podarilo - zahrali sme viacero dobrých zápasov, diváci nás chválili, ale body sme veľa nezískavali, žiaľ aj taký je futbal nemusíme hrať dobre, ale získavať body. Diváci, ale boli často krát spokojní a aj tí domáci nás pochválili, to je pozitívne.
2. Ako prebiehala príprava na nový ročník?
Príprava sa zamerala len na prípravný zápas a tak sa hrať nedá.
3. K akým zmenám došlo v kádri?
Ako to už býva na dedine, vždy je káder v pohybe. Do novej sezóny prichádzajú Demko, Volčko, do brány Molnár, do obrany Kubík, Tomi, Liptai a rozpracovaný je ešte jeden hráč. Z bývalého Plešivca sme tu už asi desiati a už sa cítime ako vo FK Plešivec.
4. Kedy ste hrali dobre a kedy slabo?
Vlani sme mali zlý zápas hlavne v Honciach, ale naopak na jar polčas s Rudnou, v Drnave, Krh. Dlhej Lúke, vo Vyšnej Slanej bolo super, škoda, že bodov nebolo viac.
5. Nie je pre Vás sklamaním celkové umiestnenie ?
Umiestniť sme sa chceli vyššie, rozhodli zbabrané zápasy, aj teraz sme začali zle - prehra s rivalom z Dlhej Vsi nemusela byť. V Rudnej sa hrá ťažko, opäť polčas dobre a polčas zle, kým doma sme boli 18-ti teraz sme ledva dohrali 11-ti. Pozitívum je to, že sme začali trénovať, kto chce môže dôjde, 10 hráčov na dedine je už fajn. Pevne verím, že v nasledujúcich 3 zápasoch uspejeme, všetky hráme doma a hlavne piate kolo bude pre mňa špecifické, súperom bude Krásnohorská Dlhá Lúka.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Foto Berty Antony


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a