v 8 zápasoch iba tri výhry a 5 prehier, čo ich zaradilo na 7. miesto spomedzi 10 súťažiacich. Do konca jesennej časti im zostáva odohrať zápas v Joviciach. Ekonomická situácia, ktorá sa momentálne prejavuje i na zloženiach futbalových mužstiev v našom regióne, neobišla ani túto obec i zloženie rakovnického mužstva. O niektorých otázkach sa porozprával s predsedom FK Baník v obci Ladislavom Gemerským náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik.
Ako prebiehala príprava na jesennú časť ?
Príprava mužstva spočívala hlavne letných turnajoch či to bolo V Rožňavskom Bystrom alebo pri nás v Rakovnici a ku tomu sa pridalo pár prípravných zápasov.
V ktorých doterajších 8. zápasoch prebiehajúceho ročníka podalo mužstvo dobrý výkon a v ktorých slabý ?
Zatiaľ najlepší výkon, ktorý sme predviedli, bol proti mužstvu Polom Gemerská Poloma, Mladosti Brzotín a proti mužstvu Krásnohorského Podhradia B. No na rozdiel od prvých dvoch, v ktorých sme bodovali naplno, tak zápas s Krh. Podhradím B sme prehrali aj keď sme boli lepším mužstvom. V tých ostatných zápasoch sme mali snahu, ale bohužiaľ bez výsledku. A najhorší výkon sme predviedli na Pači.
V čom vidíte rezervy mužstva?
Rezervy mužstva vidím hlavne v zohratosti a v záložných formáciách, kde nám chýba pokoj a rozum.
Aký máte cieľ v tomto ročníku majstrovstiev?
Cieľ mužstva je hlavne sa zohrať a dať dohromady kolektív, ktorý by mohol spolu hrať aj ďalšiu sezónu.
Kto je najlepší hráč, kto je najstarší hráč a najmladší hráč?
Najstarším hráčom som ja (41 rokov) a najmladší pribudol k nám do mužstva nedávno a má len 16 rokov.
Mužstvo pravidelne trénuje?
Keď že sú väčšina mužstva má pracovné povinnosti, tak je ťažšie schádzať sa na tréning, ale snažíme sa využiť na to každú chvíľu.
Koľko hráčov je z Rakovnice a koľko z iných obcí ?
Čo sa týka hráčov tak v mužstve sú piati hráči z Rakovnice, traja z Rudnej, šesť hráčov máme zo Slavošoviec a traja sú Rožňavčania.
Ďakujem za rozhovor.


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a