ktorý sa skončil v pomere 2:0. Druhý polčas sa niesol jednoznačne v réžii Dlholúčanov, ktorí zaťažili konto brankára hostí ďalšími piatimi gólmi. Podelili sa o ne takto: J. Čižmár 2, G. Zsilla 2, T. Kuru, K. Albert, S. Bodnár, resp. M. Gál, O. Leskovjanský. Žlté karty: A. Kovács - F. Sivec. Rozhodovala trojica rozhodcov: R. Drenko - A. Farkaš, J. Szor. DS: P. Béres. Na zápas prišlo 44 divákov. Futbalisti Krásnohorskej Dlhej Lúky ziskom troch bodov v tomto zápase sa dostali s celkovým počtom 35 bodov vďaka lepšiemu skóre na 1. miesto v tabuľke pred druhou Vyšnou Slanou.
TABUĽKA I. TRIEDY PO JESENNEJ ČASTI 2016/2017
| 1. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 13 | 11 | 2 | 0 | 61:21 | 35 |
| 2. | Vyšná Slaná | 13 | 11 | 2 | 0 | 36:10 | 35 |
| 3. | Drnava | 13 | 9 | 1 | 3 | 49:18 | 28 |
| 4. | Rudná | 13 | 7 | 1 | 5 | 32:34 | 22 |
| 5. | Dlhá Ves | 13 | 7 | 0 | 6 | 27:23 | 21 |
| 6. | Rožňavské Bystré | 13 | 6 | 2 | 5 | 36:34 | 20 |
| 7. | Betliar | 13 | 6 | 0 | 7 | 29:27 | 18 |
| 8. | Kružná | 12 | 5 | 0 | 7 | 25:35 | 15 |
| 9. | Jablonov nad Turňou | 13 | 4 | 1 | 8 | 27:34 | 13 |
| 10. | Bohúňovo | 13 | 3 | 3 | 7 | 19:28 | 12 |
| 11. | Honce | 13 | 4 | 0 | 9 | 29:41 | 12 |
| 12. | Vlachovo | 13 | 2 | 1 | 10 | 17:49 | 7 |
| 13. | Hrhov | 13 | 2 | 1 | 10 | 27:60 | 7 |
| Nižná Slaná | odst |
Mg od
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.