Na jar 2015 sa odhlásili z 1. triedy až 2 mužstvá a to Štítnik a Lipovník. Už pred jesennou časťou v roku 2015 sa odhlásila z V. ligy Gemerská Poloma, v priebehu jesene Dedinky z 1. triedy, v roku 2016 z 2. triedy Plešivec a Slavošovce. Najnovším je odhlásenie Nižnej Slanej pred sezónou 2016 – 2017.
Príčinami boli i sú finančné dôvody, či problémy s nedostatkom hráčov.
Vezmime si príklad Nižnej Slanej. Príčiny s hráčmi treba hľadať už v roku 2014, keď hrozilo, že sa klub do súťaže neprihlási. Postupne z kádra vypadli domáci hráči: Tomášik, O. Junger, Leštach, D. Hajči, P. Slovák a Cangár nastupoval iba občas. Napokon sa situácia vyriešila príchodom hráčov z Gemerskej Polomy, o ktorých nemal miestny Družstevník záujem, hoci mal problémy s kádrom. V roku 2016 už jarná časť súťaže naznačila, že dochádzka niektorých hráčov na zápasy nebola taká aká by mala byť. Naviac z kádra by vypadol Dušan Valko, ktorý je v zahraničí, v úvodných kolách by nebol k dispozícii ani Ján Gelda. Tieto straty sa nepodarilo nahradiť a tak predseda klubu odhlásil mužstvo zo súťaže.
V Družstevníku Gemerská Poloma sa postupne káder po postupe do V. ligy doplňoval, ale o hráčov z iných obcí, ale aj o bývalých hráčov Štítnika K. T. . Prakticky už od roku 2008 veľmi málo hráčov, ktorí končili v doraste prechádzalo do mužstva dospelých. V roku 2010 sa síce vytvorilo B mužstvo, kde práve hrávali hráči, ktorí skončili v doraste, ale do kategórie dospelých neprešli. Nič menej mužstvo sa v priebehu jari 2011 odhlásilo zo súťaže. Po komunálnych voľbách došlo v Gemerskej Polome k zmene vo vedení obce. Finančná podpora FK bola menšia. Už jar 2015 naznačila problémy s kádrom (zápas v Sokoľanoch, zápas v Kokšove – Bakša - musel nastúpiť aj Marián Ferenc), naviac aj v príprave na novú sezónu sa v zostave objavovali dorastenci. Určite svoju úlohu zohral aj nový prestupový poriadok, niektorí hráči klub opustili.
V Plešivci už po vypadnutí z V. ligy dochádzalo k zmenám vo vedení klubu a v hráčskom kádri, naposledy bol predsedom Róbert Kováč, ktorý chcel futbal oživiť, čo sa nepodarilo, pre nezáujem hráčov bol klub odhlásený zo súťaže. Veľkou stratou bol odchod Adriána Szaniszla z postu nielen hráčskeho, ale aj funkcionárskeho. V určitom období bol predsedom aj Ondrej Skokan.
V prípade odhlásenia Lipovníka z V. ligy K – G zohrali svoju úlohu finančné problémy. Klub už nemal dostatok peňazí na jarnú časť a tak mužstvo prakticky nemalo ani zimnú prípravu.
V prípade Dediniek išlo o problém s nedostatkom hráčov, mužstvo už dvakrát nevycestovalo na zápas, keď sa zišlo málo hráčov. Podobný problém mali aj v Slavošovciach, mužstvo dvakrát nevycestovalo na zápasy za súperom, po jesennej časti sa teda odhlásili zo súťaže. Podobný prípad bol v Rakovnici v roku 2012, klub mal síce dostatok financií, ale pre nezáujem hráčov musel predseda odhlásiť mužstvo zo súťaže.
Mnohé z týchto mužstiev hrali vyššiu súťaž ako okresnú.
Pripomeňte si aspoň ich kádre:
Káder Lipovníka 2011: Skokan – Vávra, L. Varga, M. Varga, Bollo, Szücs, Kardoš, B. Milko, Lörinc, Milata, Erdelyi, Zagiba, Kelemen, Kočiš, Barczi, Németh, Podracký, Farkaš, Zupko.
Káder Gemerskej Polomy počas účinkovania v V. lige K - G:
2011 – 2012: Mišina, Cirbus – Hatvaník, Gunár, P. Rogos, Kalina, Mihalík, Horváth, Boroš, Kakalejčík, Miloš Gallo, Chochol, Benedik, Ďuriček, R. Greško, Z. Greško, Klement, Dorčák, Šimon, Fecko, Lipták, Kováč.
2012 – 2013: Mišina – Hatvaník, Gunár, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Boris Milko, Benedik, Chochol, Ďuriček, R. Greško, Z. Greško, Dorčák, Milko, Kalina, Kováč, Boroš, Marchevský, Kakalejčík, Grác, Gallo ml., Klement, Urban.
2013 – 2014: Mišina, Tomášik, Paliha – Hatvaník, Grác, Boris Milko, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Fecko, Chochol, Benedik, Marchevský, Rupp, Mészner, Ďuriček, Kakalejčík, Novek, Urban, Šimon, Boroš, Z. Greško, R. Greško, Šubovič.
2014 – 2015: Mišina – Hatvaník, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Ďuriček, Macák, Remiáš, Chochol, Benedik, Lipták, Jakub Rochl, Ján Rochl, Jasenka, Boroš, Adam Rochl, Šebajl, Krága, Kakalejčík, Dorčák, Madarász, Grác, Šubovič, M. Ferenc, Galata
Súpiska Štítnika K. T. 2003 - 2004: Martin Stankovič, Ján Dorkin (od jarnej časti) – Vladimír Kolesár, Vladimír Valent, Pavol Lukáč, Miloš Leng, Erik Herchl, Peter Milko, Michal Gallo, Ladislav Ikri, Marek Macko, Marek Turcsányi, Ján Fatľa, Szilárd Drenko, Adrián Danielis, Ján Gonosz, Miroslav Kubus (hosťovanie z Tisovca, jesenná časť), Mikuláš Ištók (hosťovanie z Jelšavy, jesenná časť), Boris Milko (ukončené hosťovanie v Sp. Novej Vsi), František Beke, Vladimír Dovalovský, Róbet Zdechovan, Jaroslav Gonos, Ján Gonos, Ján Zdechovan, Zoran Zdechovan (všetci piati jarná časť), Ján Čižmár (jarná časť, zo Sp. N. Vsi), Attila Ragyina, Marek Kuzma, Zsolt Liptai, Marián Kupec.
Súpiska Štítnika K. T. na jeseň 2004: Ján Dorkin, Marcel Čipka - Miloš Leng, Pavol Lukáč, Marek Macko, Michal Gallo, Ladislav Ikri, Szilárd Drenko, Vladimír Marchevský, Boris Milko, Ján Fatľa, Marek Turcsányi, Ján Gonosz st., Jaroslav Gonos, Ján Čižmár, Zsolt Liptai, František Beke, Július Szöllös, Ladislav Krága, Ján Zdechovan (z Betliara), Miloš Gallo (zo Zlatých Moraviec), Milan Brdársky (z FC Košice).
Káder Štítnika K. T. na jar 2005:
Príchody: Adrián Čatlóš (z hosťovanie z Revúčky), Oto Varga (zo Slavošoviec)
Odchody: Ján Gonosz st. (do Revúčky)
Súpiska: Ján Dorkin - Zoran Zdechovan, Pavol Lukáč, Zsolt Liptai, Milan Brdársky, Michal Gallo, Marek Macko, Róbert Krága, Miloš Leng, Róbert Zdechovan, Ladislav Ikri, Adrián Čatlóš, Boris Milko, Ján Fatľa, Ján Čižmár, Július Szöllös, Ján Zdechovan, Marek Turcsányi, Miloš Gallo, Oto Varga, František Beke, Vladimír Valent, Marek Turcsányi.
Súpiska Štítnika K. T. 2005 - 2006: Ján Dorkin, Marcel Čipka - Zoran Zdechovan, Pavol Lukáč, Milan Brdársky, Milan Barna, Ján Čižmár, Michal Gallo, Maroš Gallo, Ľubomír Orabinec, Ján Fatľa, Boris Milko, Július Szöllös, Miloš Gallo, Oto Varga, Marek Turcsányi, Dušan Gajdoš, Ján Žiga, Vladimír Valent, Marek Putera, Zsolt Liptai (jesenná časť).
Káder Štítnika K. T. 2006 - 2007: Ján Dorkin, Štefan Koncz (jesenná časť) - Zoran Zdechovan, Milan Brdársky, Milan Barna, Pavol Lukáč, Ján Čižmár, Boris Milko, Ján Fatľa, Tomáš Hadžega, Michal Figúr, Filip Pollák, Ján Žiga, Vladimír Valent, Dušan Gajdoš, Maroš Gallo, Miloš Gallo, Oto Varga, Róbert Krága, Tomáš Pavlík, Jaroslav Kizek, Dávid Fatľa
Káder Štítnika K. T. na jeseň 2007: Ján Dorkin - Michal Figúr, Milan Brdársky, Milan Barna, Pavol Lukáč, Ján Čižmár, Boris Milko, Ján Fatľa, Maroš Gallo, Miloš Gallo, Oto Varga, Jaroslav Kizek, Dušan Gajdoš, Vladimír Valent, Tomáš Hadžega, Filip Pollák, Zoran Zdechovan, Tomáš Pavlík, Ján Žiga, Marek Turcsányi, Tomáš Danko, Dávid Fatľa.
Káder Štítnika K. T. na jar 2008: Ján Dorkin, Róbert Szobonya, Lukáš Majtányi, Ondrej Skokan - Milan Barna, Zoran Zdechovan, Pavol Bábela, Ján Čižmár, Zoltán Vrškový, Tomáš Leng, Miloš Leng, Boris Milko, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Michal Fecko, Arpád Juhász, Csaba Juhász, Oto Varga, Tomáš Hadžega, Dávid Fatľa, Rastislav Greško, Ján Fatľa.
Súpiska Štítnika K. T. 2008 - 2009 : O. Skokan (prvé 4 kolá), L. Majtányi, M. Rodák - M. Barna, J. Čižmár, P. Konček, P. Bábeľa, Z. Vrškový, R. Greško, Z. Zdechovan, T. Leng, M. Fecko, D. Fatľa, M. Marchevský, M. Leng, Mar. Gallo, Mil. Gallo, Cs. Juhász, O. Varga, M. Mészner.
Súpiska Štítnika K. T. 2009 - 2010 : Marek Rodák, Lukáš Majtányi - Milan Brdársky, Ján Čižmár, Ján Fatľa, Maroš Gallo Barnák, Miloš Gallo Barnák, Oto Varga, Zoran Zdechovan, Milan Gallo, Pavol Bábeľa, Miloš Leng, Tomáš Leng, Michal Fecko, Rastislav Greško, Csaba Juhász, Dávid Fatľa, Peter Konček, Matúš Mészner, Tomáš Pavlík, Boris Milko, Erich Herchl, Martin Sivók, Ján Rochl, Florián Szepesi – Peprík, Dušan Barboriak, Dominik Kakalejčík , Z. Greško( 1 mesiac v jesennej časti) A. Urban, Grác, T. Hadžega, M. Kuzma, M. Marchevský, Z. Vrškový, M. Putera (jarná časť).
Súpiska Štítnika K. T. 2010 - 2011: Rodák, Majtányi (jesenná časť) – Čižmár, Grác, T. Leng, Zdechovan, Konček, M. Leng, Maroš Gallo, Miloš Gallo, Varga, B. Milko, Mészner, F. Pollák, Sivók, Rochl, Kakalejčík.
Káder Nižnej Slanej v V. lige 2001 - 2002: Lindák, J. Plačko – G. Keršák, Ruszó, M. Dovec, Š. Dovec, Bobrík, J. Keršák, Krak, Kováč, Turcsányi, Gunár, Grančák, Karas, Hlaváč, Valentko, Adam, Cangár, Bober, Vieloha.
Súpiska Plešivca 2004 - 2005: Ondrej Skokan, Ivan Krnáč, Marián Leng (zo Štítnika K.T.) - Norbert Kubík, Milan Kakalejčík, Richard Macho (zo Štítnika K. T.), Róbert Pásztor, Adrián Szaniszló, Csaba Hegedüs, Martin Kubík, Leonard Horváth, Alexander Kovács (z Gem. Polomy), Attila Kovács, Viktor Kováč, Attila Pulen, Igor Poštár, Štefan Pásztor, Jozef Mikuš, Róbert Csobádi, Gustáv Keršák, Ján Keršák (obaja z Nižnej Slanej v jesennej časti), Roman Lipták (z Dobšinej do konca jesene), Alexander Viola (od jarnej časti, návrat z Kružnej), Martin Lipták, Zoltán Laven, Roland Volčko (všetci z dorastu), Arpád Tomi.
Súpiska Plešivca 2006 - 2007: Ondrej Skokan, Zsolt Vidinszky, Štefan Koncz (jarná časť) - Milan Gallo, Leonard Horváth, Alexander Kovács, Viktor Kováč, Martin Kubík, Zoltán Laven, Martin Lipták, Roman Lipták, Richard Macho, Jozef Mikuš, František Nemčok, Róbert Pásztor, Igor Poštár, Attila Pulen, Adrian Szaniszló, Kornel Takács, Arpád Tomi, Zoltán Tomi, Roland Volčko, Roman Znak, Szilárd Drenko, Martin Balog, Marek Macko, Viliam Gallo (jarná časť).
Súpiska Dediniek 2005 - 2006: Milan Ogurčák, Maroš Lacika - Marek Laurinc, Kamil Brnčík, Jozef Chabada, Martin Chabada, Peter Kalkahus, Miloš Kollárik, Ondrej Kopkáš, Maroš Korfanta, Slavomír Kuchár, Ján Kún, Miroslav Majerčák, Jaroslav Novák, Peter Ogurčák, Stanislav Ogurčák, Ľuboš Pamula, Ivan Smrek, Roman Soják, Ivan Tőkőly, Marián Varga (jesenná časť), Dušan Franko, Štefan Surovský (od jarnej časti), Pavol Čisár (od jarnej časti), Maroš Korfanta, Pavol Čarnoký, Ľuboš Duda, Miloš Chochol (od jarnej časti).
Pripravil: Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-