Na jar 2015 sa odhlásili z 1. triedy až 2 mužstvá a to Štítnik a Lipovník. Už pred jesennou časťou v roku 2015 sa odhlásila z V. ligy Gemerská Poloma, v priebehu jesene Dedinky z 1. triedy, v roku 2016 z 2. triedy Plešivec a Slavošovce. Najnovším je odhlásenie Nižnej Slanej pred sezónou 2016 – 2017.
Príčinami boli i sú finančné dôvody, či problémy s nedostatkom hráčov.
Vezmime si príklad Nižnej Slanej. Príčiny s hráčmi treba hľadať už v roku 2014, keď hrozilo, že sa klub do súťaže neprihlási. Postupne z kádra vypadli domáci hráči: Tomášik, O. Junger, Leštach, D. Hajči, P. Slovák a Cangár nastupoval iba občas. Napokon sa situácia vyriešila príchodom hráčov z Gemerskej Polomy, o ktorých nemal miestny Družstevník záujem, hoci mal problémy s kádrom. V roku 2016 už jarná časť súťaže naznačila, že dochádzka niektorých hráčov na zápasy nebola taká aká by mala byť. Naviac z kádra by vypadol Dušan Valko, ktorý je v zahraničí, v úvodných kolách by nebol k dispozícii ani Ján Gelda. Tieto straty sa nepodarilo nahradiť a tak predseda klubu odhlásil mužstvo zo súťaže.
V Družstevníku Gemerská Poloma sa postupne káder po postupe do V. ligy doplňoval, ale o hráčov z iných obcí, ale aj o bývalých hráčov Štítnika K. T. . Prakticky už od roku 2008 veľmi málo hráčov, ktorí končili v doraste prechádzalo do mužstva dospelých. V roku 2010 sa síce vytvorilo B mužstvo, kde práve hrávali hráči, ktorí skončili v doraste, ale do kategórie dospelých neprešli. Nič menej mužstvo sa v priebehu jari 2011 odhlásilo zo súťaže. Po komunálnych voľbách došlo v Gemerskej Polome k zmene vo vedení obce. Finančná podpora FK bola menšia. Už jar 2015 naznačila problémy s kádrom (zápas v Sokoľanoch, zápas v Kokšove – Bakša - musel nastúpiť aj Marián Ferenc), naviac aj v príprave na novú sezónu sa v zostave objavovali dorastenci. Určite svoju úlohu zohral aj nový prestupový poriadok, niektorí hráči klub opustili.
V Plešivci už po vypadnutí z V. ligy dochádzalo k zmenám vo vedení klubu a v hráčskom kádri, naposledy bol predsedom Róbert Kováč, ktorý chcel futbal oživiť, čo sa nepodarilo, pre nezáujem hráčov bol klub odhlásený zo súťaže. Veľkou stratou bol odchod Adriána Szaniszla z postu nielen hráčskeho, ale aj funkcionárskeho. V určitom období bol predsedom aj Ondrej Skokan.
V prípade odhlásenia Lipovníka z V. ligy K – G zohrali svoju úlohu finančné problémy. Klub už nemal dostatok peňazí na jarnú časť a tak mužstvo prakticky nemalo ani zimnú prípravu.
V prípade Dediniek išlo o problém s nedostatkom hráčov, mužstvo už dvakrát nevycestovalo na zápas, keď sa zišlo málo hráčov. Podobný problém mali aj v Slavošovciach, mužstvo dvakrát nevycestovalo na zápasy za súperom, po jesennej časti sa teda odhlásili zo súťaže. Podobný prípad bol v Rakovnici v roku 2012, klub mal síce dostatok financií, ale pre nezáujem hráčov musel predseda odhlásiť mužstvo zo súťaže.
Mnohé z týchto mužstiev hrali vyššiu súťaž ako okresnú.
Pripomeňte si aspoň ich kádre:
Káder Lipovníka 2011: Skokan – Vávra, L. Varga, M. Varga, Bollo, Szücs, Kardoš, B. Milko, Lörinc, Milata, Erdelyi, Zagiba, Kelemen, Kočiš, Barczi, Németh, Podracký, Farkaš, Zupko.
Káder Gemerskej Polomy počas účinkovania v V. lige K - G:
2011 – 2012: Mišina, Cirbus – Hatvaník, Gunár, P. Rogos, Kalina, Mihalík, Horváth, Boroš, Kakalejčík, Miloš Gallo, Chochol, Benedik, Ďuriček, R. Greško, Z. Greško, Klement, Dorčák, Šimon, Fecko, Lipták, Kováč.
2012 – 2013: Mišina – Hatvaník, Gunár, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Boris Milko, Benedik, Chochol, Ďuriček, R. Greško, Z. Greško, Dorčák, Milko, Kalina, Kováč, Boroš, Marchevský, Kakalejčík, Grác, Gallo ml., Klement, Urban.
2013 – 2014: Mišina, Tomášik, Paliha – Hatvaník, Grác, Boris Milko, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Fecko, Chochol, Benedik, Marchevský, Rupp, Mészner, Ďuriček, Kakalejčík, Novek, Urban, Šimon, Boroš, Z. Greško, R. Greško, Šubovič.
2014 – 2015: Mišina – Hatvaník, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Ďuriček, Macák, Remiáš, Chochol, Benedik, Lipták, Jakub Rochl, Ján Rochl, Jasenka, Boroš, Adam Rochl, Šebajl, Krága, Kakalejčík, Dorčák, Madarász, Grác, Šubovič, M. Ferenc, Galata
Súpiska Štítnika K. T. 2003 - 2004: Martin Stankovič, Ján Dorkin (od jarnej časti) – Vladimír Kolesár, Vladimír Valent, Pavol Lukáč, Miloš Leng, Erik Herchl, Peter Milko, Michal Gallo, Ladislav Ikri, Marek Macko, Marek Turcsányi, Ján Fatľa, Szilárd Drenko, Adrián Danielis, Ján Gonosz, Miroslav Kubus (hosťovanie z Tisovca, jesenná časť), Mikuláš Ištók (hosťovanie z Jelšavy, jesenná časť), Boris Milko (ukončené hosťovanie v Sp. Novej Vsi), František Beke, Vladimír Dovalovský, Róbet Zdechovan, Jaroslav Gonos, Ján Gonos, Ján Zdechovan, Zoran Zdechovan (všetci piati jarná časť), Ján Čižmár (jarná časť, zo Sp. N. Vsi), Attila Ragyina, Marek Kuzma, Zsolt Liptai, Marián Kupec.
Súpiska Štítnika K. T. na jeseň 2004: Ján Dorkin, Marcel Čipka - Miloš Leng, Pavol Lukáč, Marek Macko, Michal Gallo, Ladislav Ikri, Szilárd Drenko, Vladimír Marchevský, Boris Milko, Ján Fatľa, Marek Turcsányi, Ján Gonosz st., Jaroslav Gonos, Ján Čižmár, Zsolt Liptai, František Beke, Július Szöllös, Ladislav Krága, Ján Zdechovan (z Betliara), Miloš Gallo (zo Zlatých Moraviec), Milan Brdársky (z FC Košice).
Káder Štítnika K. T. na jar 2005:
Príchody: Adrián Čatlóš (z hosťovanie z Revúčky), Oto Varga (zo Slavošoviec)
Odchody: Ján Gonosz st. (do Revúčky)
Súpiska: Ján Dorkin - Zoran Zdechovan, Pavol Lukáč, Zsolt Liptai, Milan Brdársky, Michal Gallo, Marek Macko, Róbert Krága, Miloš Leng, Róbert Zdechovan, Ladislav Ikri, Adrián Čatlóš, Boris Milko, Ján Fatľa, Ján Čižmár, Július Szöllös, Ján Zdechovan, Marek Turcsányi, Miloš Gallo, Oto Varga, František Beke, Vladimír Valent, Marek Turcsányi.
Súpiska Štítnika K. T. 2005 - 2006: Ján Dorkin, Marcel Čipka - Zoran Zdechovan, Pavol Lukáč, Milan Brdársky, Milan Barna, Ján Čižmár, Michal Gallo, Maroš Gallo, Ľubomír Orabinec, Ján Fatľa, Boris Milko, Július Szöllös, Miloš Gallo, Oto Varga, Marek Turcsányi, Dušan Gajdoš, Ján Žiga, Vladimír Valent, Marek Putera, Zsolt Liptai (jesenná časť).
Káder Štítnika K. T. 2006 - 2007: Ján Dorkin, Štefan Koncz (jesenná časť) - Zoran Zdechovan, Milan Brdársky, Milan Barna, Pavol Lukáč, Ján Čižmár, Boris Milko, Ján Fatľa, Tomáš Hadžega, Michal Figúr, Filip Pollák, Ján Žiga, Vladimír Valent, Dušan Gajdoš, Maroš Gallo, Miloš Gallo, Oto Varga, Róbert Krága, Tomáš Pavlík, Jaroslav Kizek, Dávid Fatľa
Káder Štítnika K. T. na jeseň 2007: Ján Dorkin - Michal Figúr, Milan Brdársky, Milan Barna, Pavol Lukáč, Ján Čižmár, Boris Milko, Ján Fatľa, Maroš Gallo, Miloš Gallo, Oto Varga, Jaroslav Kizek, Dušan Gajdoš, Vladimír Valent, Tomáš Hadžega, Filip Pollák, Zoran Zdechovan, Tomáš Pavlík, Ján Žiga, Marek Turcsányi, Tomáš Danko, Dávid Fatľa.
Káder Štítnika K. T. na jar 2008: Ján Dorkin, Róbert Szobonya, Lukáš Majtányi, Ondrej Skokan - Milan Barna, Zoran Zdechovan, Pavol Bábela, Ján Čižmár, Zoltán Vrškový, Tomáš Leng, Miloš Leng, Boris Milko, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Michal Fecko, Arpád Juhász, Csaba Juhász, Oto Varga, Tomáš Hadžega, Dávid Fatľa, Rastislav Greško, Ján Fatľa.
Súpiska Štítnika K. T. 2008 - 2009 : O. Skokan (prvé 4 kolá), L. Majtányi, M. Rodák - M. Barna, J. Čižmár, P. Konček, P. Bábeľa, Z. Vrškový, R. Greško, Z. Zdechovan, T. Leng, M. Fecko, D. Fatľa, M. Marchevský, M. Leng, Mar. Gallo, Mil. Gallo, Cs. Juhász, O. Varga, M. Mészner.
Súpiska Štítnika K. T. 2009 - 2010 : Marek Rodák, Lukáš Majtányi - Milan Brdársky, Ján Čižmár, Ján Fatľa, Maroš Gallo Barnák, Miloš Gallo Barnák, Oto Varga, Zoran Zdechovan, Milan Gallo, Pavol Bábeľa, Miloš Leng, Tomáš Leng, Michal Fecko, Rastislav Greško, Csaba Juhász, Dávid Fatľa, Peter Konček, Matúš Mészner, Tomáš Pavlík, Boris Milko, Erich Herchl, Martin Sivók, Ján Rochl, Florián Szepesi – Peprík, Dušan Barboriak, Dominik Kakalejčík , Z. Greško( 1 mesiac v jesennej časti) A. Urban, Grác, T. Hadžega, M. Kuzma, M. Marchevský, Z. Vrškový, M. Putera (jarná časť).
Súpiska Štítnika K. T. 2010 - 2011: Rodák, Majtányi (jesenná časť) – Čižmár, Grác, T. Leng, Zdechovan, Konček, M. Leng, Maroš Gallo, Miloš Gallo, Varga, B. Milko, Mészner, F. Pollák, Sivók, Rochl, Kakalejčík.
Káder Nižnej Slanej v V. lige 2001 - 2002: Lindák, J. Plačko – G. Keršák, Ruszó, M. Dovec, Š. Dovec, Bobrík, J. Keršák, Krak, Kováč, Turcsányi, Gunár, Grančák, Karas, Hlaváč, Valentko, Adam, Cangár, Bober, Vieloha.
Súpiska Plešivca 2004 - 2005: Ondrej Skokan, Ivan Krnáč, Marián Leng (zo Štítnika K.T.) - Norbert Kubík, Milan Kakalejčík, Richard Macho (zo Štítnika K. T.), Róbert Pásztor, Adrián Szaniszló, Csaba Hegedüs, Martin Kubík, Leonard Horváth, Alexander Kovács (z Gem. Polomy), Attila Kovács, Viktor Kováč, Attila Pulen, Igor Poštár, Štefan Pásztor, Jozef Mikuš, Róbert Csobádi, Gustáv Keršák, Ján Keršák (obaja z Nižnej Slanej v jesennej časti), Roman Lipták (z Dobšinej do konca jesene), Alexander Viola (od jarnej časti, návrat z Kružnej), Martin Lipták, Zoltán Laven, Roland Volčko (všetci z dorastu), Arpád Tomi.
Súpiska Plešivca 2006 - 2007: Ondrej Skokan, Zsolt Vidinszky, Štefan Koncz (jarná časť) - Milan Gallo, Leonard Horváth, Alexander Kovács, Viktor Kováč, Martin Kubík, Zoltán Laven, Martin Lipták, Roman Lipták, Richard Macho, Jozef Mikuš, František Nemčok, Róbert Pásztor, Igor Poštár, Attila Pulen, Adrian Szaniszló, Kornel Takács, Arpád Tomi, Zoltán Tomi, Roland Volčko, Roman Znak, Szilárd Drenko, Martin Balog, Marek Macko, Viliam Gallo (jarná časť).
Súpiska Dediniek 2005 - 2006: Milan Ogurčák, Maroš Lacika - Marek Laurinc, Kamil Brnčík, Jozef Chabada, Martin Chabada, Peter Kalkahus, Miloš Kollárik, Ondrej Kopkáš, Maroš Korfanta, Slavomír Kuchár, Ján Kún, Miroslav Majerčák, Jaroslav Novák, Peter Ogurčák, Stanislav Ogurčák, Ľuboš Pamula, Ivan Smrek, Roman Soják, Ivan Tőkőly, Marián Varga (jesenná časť), Dušan Franko, Štefan Surovský (od jarnej časti), Pavol Čisár (od jarnej časti), Maroš Korfanta, Pavol Čarnoký, Ľuboš Duda, Miloš Chochol (od jarnej časti).
Pripravil: Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).